Privysoká cena za zisk
Zhnité mäso, potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti, hygienické nedostatky v skladoch i pri manipulácii s tovarom. Tak vyzerá pravdivý obraz našich obchodných reťazcov, ktorý v reklamných letákoch nenájdete. Pritom odborníci varujú, že z roka na rok sa znižuje kvalita našich potravín. Obchodné reťazce na Slovensku sú najnázornejším dôkazom lživosti vyzdvihovania zahraničného kapitálu a trhového konkurenčného prostredia. Ani jedno, ani druhé však neprináša sľubovanú kvalitu za nízke ceny. Naopak, spotrebitelia sa stávajú rukojemníkmi bezohľadnosti a chamtivosti obchodníkov, pre ktorých je zisk jediným cieľom podnikania. Maloobchod je dnes na Slovensku najviditeľnejším príkladom toho, kam dospeje „slobodné podnikanie“ bez štátnej regulácie a kontroly – ľudia kupujú drahé, nekvalitné a doslova zdraviu škodlivé tovary. Nočné kontroly prekvapili Najnovšie odhalenia potravinárskych inšpektorov sú šokujúce. Nepochybne k tomu prispel aj pokyn šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jána Pliešovského, podľa ktorého už kontroly v obchodoch cez deň nestačia. Jedným z dôvodov boli úniky informácií, vďaka ktorým sa obchodníci dozvedali aspoň približne, kedy mali kontrolu očakávať a mali istotu, kedy nepríde. Vtedy prebaľovali potraviny po záruke, miešali staré výrobky s novými, „revitalizovali“ zhnité mäso, ovocie a zeleninu. Preto sa začiatkom tohto roka rozhodlo o dvoch vlnách kontrol, ktoré sa vo februári uskutočnili po riadnom pracovnom čase inšpektorov, teda nie v pracovných dňoch a najmä v noci. Hlavným impulzom boli množiace sa podnety od občanov, ktorí sa čoraz častejšie sťažovali na predávaný tovar. Iste ešte majú ľudia v čerstvej pamäti zápas obchodníkov za zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré im malo pomôcť v boji so zahraničnou konkurenciou v okolitých krajinách. Jednoduché prepočty v médiách vtedy dokázali, že tie isté (zahraničné) obchodné reťazce predávajú tie isté tovary na Slovensku oveľa drahšie a cenové rozdiely výrazne prevyšovali rozdiely vo výške DPH. Ukázalo sa, že medzinárodné reťazce sú zvyknuté na našich občanoch doslova ryžovať. Dokazuje to pokles viacerých cien, napríklad mlieka, bez toho, aby to obchody zrazilo na kolená. Nekvalitné služby a tovary Ceny sa postupne aj tak vrátili na predkrízovú úroveň, a tak by sa dalo čakať, že sa obchodné reťazce budú o zákazníkov usilovať aspoň zvyšujúcou sa kvalitou. Kdeže! Takmer navlas rovnaký počet sťažností v rokoch 2008 a 2009 dokazuje, že nižší počet zákazníkov ani nižšie zisky nezostrili konkurenčný boj medzi obchodníkmi. Nižšie zisky si obchodné reťazce kompenzovali znižovaním nákladov na vlastných zákazníkov – ponúkali im nekvalitnejšie služby a nekvalitnejšie tovary. Dokazujú to najnovšie zistenia inšpektorov. Pritom sú jalové sťažnosti obchodníkov, že vyhlásenia šéfa inšpekcie Pliešovského sa nezakladajú na pravde, poškodzujú ich dobré meno a že sa objavili v čase, keď skupina vládnych poslancov navrhla prísnejšie pravidlá. Ak by cieľom štátnej inšpekcie naozaj bolo diskreditovať obchodníkov, nemohlo by sa stať, že jej pracovníci vyhodnotili ako opodstatnenú iba tretinu podnetov. Reálne výsledky kontrol sú však najlepším dokladom, že inšpektorom nejde o diskreditáciu obchodov, ale o odhaľovanie podvodov, ktoré na zákazníkoch páchajú. Zapáchajúce mäso do fašírok Nášmu týždenníku sa podarilo získať prehľad niektorých odhalení mimoriadnych kontrol. Mäsá sa vybaľovali a mleli alebo upravovali inak, ako požadujú pravidlá. V chladiarenských priestoroch sa pripravovali kurčatá na grilovacích ihliciach, ale prevádzkovateľ nebol schopný preukázať ich pôvod ani dátum spotreby. Všetko svedčilo o tom, že ide o nepredané mäso po záruke, ktoré chcú predať za každú cenu tak, aby o jeho možnej závadnosti kupujúci nič nezistili. Dokazoval to aj fakt, že v niektorých prípadoch išlo o zjavne páchnuce či už hnijúce kusy mäsa. V inom prípade kontrolóri našli smradľavé kurčatá už „obaľované“ v marináde a pripravené na grilovanie. Okrem nich mali v obchode aj čerstvé kurčatá určené na predaj. Tie boli riadne zabalené, boli na nich štítky so všetkými údajmi, vrátane dátumu minimálnej trvanlivosti a boli k nim aj dodacie listy od výrobcu. Ale to všetko chýbalo ku kurčatám, určeným na grilovanie. Je jasné, že išlo kurčatá, ktoré už mali ísť do odpadu. Takéto prípady kontrolóri odhalili vo viacerých obchodoch. Je zjavné, že ide o bežnú prax, nie o individuálne zlyhanie jednotlivca. Zbavovať sa potravín po záruke takýmto spôsobom si zvykla asi väčšina obchodníkov, najmä v medzinárodných reťazcoch. Zainteresovaní pracovníci to vysvetlili tak, že šéfovia by im nepredané tovary strhli z platu, preto sú nútení zamiešať ich medzi ostatné potraviny tak, aby to zákazníci nemohli zistiť. Z výsledkov kontrol jednoznačne vyplýva, že reťazce bežne hľadajú rozličné podvodné spôsoby, aby mohli predávať tovar po záruke. Predaj plesnivej šunky a výrobok označený dvoma dátumami spotreby zistili kontrolóri v Bardejove, tri druhy výrobkov po dátume spotreby, či minimálnej trvanlivosti ponúkali na predaj v Banskej Bystrici, oravskú slaninu po záruke vo Zvolene, nedoložený obal kurčiat na grilovanie v Galante, syr po dátume minimálnej trvanlivosti v Poprade, identifikáciu mäsa pri jeho spracovaní nedoložili v Senci. Zhnitú červenú kapustu a cviklu nevedeli vysvetliť v Žiline, dva druhy pokazených výrobkov v Rožňave a rekordných dvadsať druhov potravín po dátume spotreby či minimálnej trvanlivosti v Piešťanoch. Pleseň, nečistoty, hniloba Takéto nástrahy môžu čakať zákazníkov vo viacerých zariadeniach Hypernovy, Kauflandu, COOP Jednoty, Tesca a Billy, ktorej šéfovia sa bili do pŕs, že ich sa to vôbec netýka. Bude zaujímavé sledovať, ako sa budú súdiť o „dobré meno“, lebo inšpektori nikdy nehovoria do vetra. Ak zapíšu, že Hypernova predávala plesnivú šunku a spracovávala zapáchajúcu slaninu, že Kaufland mal v regáloch zhnitú kapustu a melóny aleboJednota predávala zatuchnutú oravskú slaninu a Tesco zasa syry po dátume spotreby, tak to majú riadne dokladované. Pokiaľ ide o hygienu, o nič lepšie na tom nie sú ani hyper- a supermarkety. Našla sa napríklad pleseň pri zárubni do mraziaceho boxu, v chladiarenskom boxe, na vystavenom tovare a na regáli, hrubé nečistoty na podlahe, vrstva špiny na dne mraziacej vane, znečistené stoly, nože sekáče so zvyškami zaschnutého mäsa, splesnivené steny... To sú citáty len z niektorých protokolov o kontrolách. V skladoch kontrolóri bežne zisťovali podobné podmienky. Zvyšky pekárenských výrobkov pod pultmi, rozsypané potraviny, skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov, sklad potravín bez regulovanej teploty, pleseň v sklade mliečnych výrobkov, mäsové avýrobky skladované na podlahe, údené bravčové rebrá skladované bez obalu, pečivo na predaj spoločne s pečivom po dátume spotreby, tovar po dátume a bez označenia uložený na umývadle, mäsové výrobky skladované pri teplote 14,1° Celzia... Zhnitá zelenina uložená priamo na konzumných zemiakoch určených na predaj, plesne na stene skladu, pekárske výrobky v znečistených prepravných obaloch, čistiace prostriedky skladované spolu s pekárskymi dobrotami, vyradený tovar s produktmi určenými na trh, skladovanie tovaru určeného do kafilérie v sklade na čerstvé mäso atď. Mŕtve hlodavce a ich exkrementy Súčasťou obchodov s potravinami v „renomovaných“ obchodných reťazcoch sú aj rozličné zvieratá, ktoré roznášajú choroby. Našiel sa tam trus hlodavcov, výrazný zápach po hlodavcoch, vtáctvo v priestore príjmu potravín či kontakt vtáctva s nebalenými potravinami. Vrcholom boli mŕtve hlodavce a ich exkrementy, vyhryzené tesnenie na dverách, množstvo hmyzu v osvetlení vo Vranove nad Topľou. Krútiť hlavami nad počínaním pracovníkov, ktorí na deratizáciu v skladovacích priestoroch potravín použili „toxické prostriedky“, nemá význam. Citovanie z inšpekčných protokolov tiež nie. Čo by však význam malo, by bolo ich zverejňovanie aspoň na internetovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, alebo na povinných nástenkách v jednotlivých obchodoch. Pri takýchto zisteniach je neuveriteľné, že jednotlivé reťazce sa po ich zverejnení môžu hrať na urazených a vyhrážať sa žalobami na súdoch. Základnou povinnosťou a v podstate aj sankciou potravinovej inšpekcie by malo byť publikovanie zistení, aj keď ich obchody po kontrolách napravia. Veď je jasné, že to ohrozuje už i zdravie ľudí a podľa ústavy máme na informácie o ohrození nášho zdravia nárok. Nátlak na kontrolórky Bezočivosť obchodných reťazcov pritom nielen nepozná hranice, ale sa podobá gangsterským praktikám. Dosvedčujú to informácie o tom, že kontrolóri sa čoraz častejšie stretávajú nielen s pokusmi o podplácanie, ale aj s vyhrážkami, ba i priamymi útokmi. Jedna kontrolórka napríklad spomínala, ako jej vedúci prevádzky v hypermarkete zdôrazňoval, že „dobre viem“, kde býva a kam chodia do školy jej deti. Iná kontrolná skupina našla po kontrole služobné auto pred obchodom s prepichnutými pneumatikami. Podľa našich informácií sa vyslovene pod nátlakom ocitli kontrolórky pri akcii v Poprade, kde im vraj príslušníci strážnej služby urobili osobnú prehliadku – muži ženám! Dokonca ich nútili vyprázdniť obsah obalov na doklady, peniaze a obsah kabeliek. Kontrolórky údajne aj podľa komentárov a správania „ochrankárov“ nemali pochybnosti o tom, že išlo o nátlak, keďže kontrolu vykonávali poctivo a našli nemálo chýb. Ak sa v takejto súvislosti začne poslanec Zsolt Simon (Most-Híd) v parlamente čudovať, prečo vláda navrhuje zvýšenie pokút a sprísnenie pravidiel pre reťazce v skrátenom legislatívnom konaní, tak iba zahmlieva vlastnú zodpovednosť bývalého ministra pôdohospodárstva, do ktorého potravinová inšpekcia patrí. A mal by verejnosti vysvetliť, prečo prísnejšie sankcie, ale aj prísnejšie kontroly (napr. v nočných hodinách) ako šéf rezortu nepožadoval aj on. Treba dávať vyššie pokuty Ukazuje sa, že prísnejšiu ochranu by potrebovali aj samotní kontrolóri. Často ide o ženy, ktoré formálne postavenie verejného činiteľa neochráni pred gangsterskými praktikami obchodných reťazcov. A potom pred nimi nie sú dostatočne chránení ani zákazníci. Vysoké limity na pokuty v zákone nie sú samé o sebe riešením, ak skutočné pokuty, ktoré reťazce dostávajú, sú len zlomkom toho, čo legislatíva umožňuje. Ak by po dvoch miliónoch eur (nová maximálne výška pokuty) dostal reťazec za dva- tri svoje obchody len v rámci jednej kontrolnej akcie, mohlo by to znamenať jeho likvidáciu. A je zjavné, že iba to je hrozba, ktorej by sa obchodníci naozaj zľakli a začali by dodržiavať zákony. To, čo sa o nepoctivých obchodných reťazcoch uvádza v médiách, pripomína prvý zážitok so slávnym americkým filmom Brubaker. Komunistická televízia ho vysielala kedysi v polovici 80. rokov. V nekompromisnej kritike skorumpovanosti amerického väzenského systému bolo vidno zásadný rozdiel medzi kapitalizmom a reálnym socializmom, ktorý by takúto kritiku nikdy nedovolil. „Hej, lenže nemysli si, že ten film niečo zmenil,“ sucho reagoval môj otec. „V kapitalizme takáto kritika poskytuje zdanie slobody, aby si ľudia zanadávali, ale inak ide všetko po starom.“ Ide o zisk, ostatné bokom Naozaj to nie je ani prvý, a žiaľ celkom určite ani posledný raz, čo médiá „odhaľujú“ špinavé praktiky obchodných reťazcov. Ide o výsledok „reálneho kapitalizmu“, ktorý má od učebnicových sľubov z čias Nežnej revolúcie veľmi, veľmi ďaleko. Štátom neregulované a nekontrolované podnikanie v skutočnosti nie je na prospech spoločnosti, ani jednotlivcov. Ani tzv. konkurenčné prostredie nebýva zárukou kvalitných, tobôž nie lacných služieb. A už vôbec ho nezaručuje „príchod zahraničných investorov“, ktorí sa u nás nesprávajú ani tak, že by sa to dalo nazvať slušnosťou. Naopak, zneužívajú dočasné ideologické víťazstvo neoliberalizmu, najmä oslabenie vplyvu štátu v hospodárstve. Navyše dovoľujú si na Slovensku také svinstvá, na ktoré vo svojich materských krajinách nemôžu ani len pomyslieť. Ak sa zisk môže stať hlavným cieľom, určite sa stane cieľom jediným. Všetko ostatné, vrátane dodržiavania zákonov a ohľaduplnosti k zdraviu ľudí, ide v tejto chvíli bokom. To je najdôležitejšie poučenie, ktoré by si mali politici vziať z odhalení potravinových kontrolórov. Podnikanie treba prísne regulovať a do oblastí, ako je starostlivosť o zdravie, ho nesmú vôbec púšťať.
