Štít obrany, či len lojality?
Čo môže byť výnimočné, zaujímavé alebo aspoň odlišné na nedávnych oficiálnych oznámeniach, podľa ktorých vlády Rumunska i Bulharska privolili prijať na svoje územie komponenty americkej protiraketovej obrany? Rumunsko i Bulharsko pritakali umiestneniu protiraketovej obrany vo svojich krajinách prirýchlo, ba až nedočkavo, ale vraj po starostlivom zvážení, čakajúc aj na odsúhlasenie svojimi parlamentmi. Lenže to tu už raz bolo: s rovnakým nadšením sa pred zhruba štyrmi rokmi vyjadrili v prospech tohto projektu ešte takmer „nanečisto“ vlády Poľska a Česka! Akurát že sa to dialo raz za prezidentovania Georga Busha a teraz Obamu... Presun zo stredu na juh Vyzerá to (predbežne?) takto: Obama na jeseň zrevidoval pôvodný plán svojho predchodcu rozmiestniť proti predpokladaným útokom „darebáckeho Iránu“ (alebo možno Severnej Kórey) americkú protiraketovú obranu v nápadnej blízkosti Ruska. Zapôsobilo to síce upokojujúco, ale iba na chvíľku. Medzičasom totiž USA našli namiesto Poľska (kde mal byť protiraketový štít) a Česka (tam zasa radar) iné teritórium – opäť blízko Ruska. Spomeňme dobovú pikantériu, keď pôvodnému zámeru Bushovho establishmentu pohotovo kontroval vtedajší ruský prezident Putin návrhom preniesť komponenty protiraketovej obrany – ak sú teda deklarované ako obrana proti zhodnému nebezpečenstvu aj pre Rusko – rovno na juhoruské územie, kde už stojí mohutný moderný ruský radar... Americké ministerstvo obrany nepovažovalo vtedy nečakaný a podozrivo žičlivý ruský protinávrh za „technicky dostatočný“. Zato s tým istým ministrom Gatesom, ktorého si Obama bezprecendentne ponechal z Bushovho kabinetu, podišla americká protiraketová obrana o pár rokov znovu bližšie k Rusku, dokonca od juhu. Putin svojho času doplnil svoj šokujúci návrh aj alternatívou, aby USA ten systém preniesli na územie spojeneckého Turecka, ktoré priamo susedí s Iránom, ak je vraj táto krajina zdrojom prvotných obáv strojcov protiraketovej obrany (s čím sa Rusko doposiaľ nemienilo stotožniť, inak by mu iste odrieklo zmluvné dodávky protilietadlových rakiet). Nechuť mať vôbec niečo spoločné s americkou protiraketovou obranou však dala Ankara Obamovi výslovne najavo pod zámienkou, že to podráždi Rusko. Vlani v decembri o tom pre Russia Profile napísal turecký autor a jeho ruská kolegyňa: „Nie je jasné, či Rusko slúži ako výhovorka alebo ako reálna príčina tureckého odmietnutia vstúpiť do biznisu s protiraketovou obranou. Inými slovami, nie je jasné, kto tak s Washingtonom vtipkuje. Odpoveď – obaja.“ Obamov spoločný biznis s Ruskom Takto okolnosť, časovo i teritoriálne už zdanlivo okrajová, príznačne naznačila, že vnútri tábora amerických spojencov stále neprevládlo jednoznačné pochopenie pre protiraketovú obrannú koncepciu USA. A nezmenil to ani mnohosľubný príchod Obamu do Bieleho domu. Práve Obama predsa Rusom výslovne adresoval najprv svoje kampaňové a potom aj prezidentské úvahy o priorite jadrového odzbrojenia ako „spoločnom biznise“ s Ruskom. Jeho ministerka zahraničia H. Clintonová pred rokom venovala svojmu ruskému náprotivku Lavrovovi pri ich prvom stretnutí symbolický veľký červený gombík s veľavravným nápisom „reset“ (i keď nepodarený ruský preklad význam tejto dobre mienenej narážky spotvoril). A americkej vojenskej špičke i diplomacii sa veru odvtedy pritrafilo vyvolených ruských „partnerov“ ešte párkrát mystifikovať nejednoznačnými krokmi i verdiktmi. Všetky charakterizuje snaha dostať sa elegantne, teda nie pokútne, do výhodnej blízkosti ruských hraníc prostredníctvom definovania nutnosti mať akurát odtiaľ za terč nevyspytateľný Irán. Pre Rusko vraj nebude hrozbou ani jedna z alternatív, ani z tých znova zrevidovaných. Mimochodom, aj ruskí experti sa sporia, či protiraketová obrana odkiaľsi nie príliš zďaleka hrozbu predstavuje, alebo či jej je Rusko schopné čeliť a môže ju s akousi nonšalantnosťou bagatelizovať. Pritom ide o to isté Rusko, s ktorým hodlali Obamove USA „zresetovať“ vzťahy tak, aby boli tento rok konečne schopní podpísať urgentnú novú zmluvu START o strategickom jadrovom odzbrojení! A ešte sa s ňou aj účastníkom zo 44 krajín spoločne pochváliť na aprílovom samite o jadrovej bezpečnosti! Veď aj to Obama ovenčený medzitým Nobelovou cenou za mier prisľúbil vo svojom prvom prezidentskom odpočte o stave Únie. Nové pochybnosti Washington neprestal ubezpečovať, že zámer rozmiestniť protiraketovú obranu v Rumunsku a Bulharsku neovplyvní termín podpísania zmluvy START. Podľa ruského veľvyslanca pri NATO Rogozina „Rusko chce od USA získať vyčerpávajúcu informáciu o taktických a technických vlastnostiach protirakiet“. Rogozin iste nie neoficiálne dodal, že „Rusko chce vyriešiť tento problém výlučne metódami politického dialógu“. Ak vynecháme práve tie málo známe technické detaily, ktoré ešte bude treba špecifikovať, za pozornosť stojí už len podtext týchto správ. Zasa raz nakrátko vyjavili demonštratívnu lojalitu zopár spojencov, ktorú po čase môže vystriedať – ktovie či iba dočasná – spŕška nových pochybností o najlepšej ceste k svetu bez rizika vojen akejkoľvek intenzity. Či by napríklad nebolo predsa len efektívnejšie všetku energiu i dômysel všetkých zacieliť na prioritu jadrového odzbrojenia a takto nakumulovať viac a účinnejšej vzájomnej dôvery. Lojalita sama ju ešte nezabezpečí.
