Najlepšie na sláve je prinášať ľuďom radosť
Martin Chodúr sa narodil presne týždeň po vypuknutí nežnej revolúcie v Ostrave. Tam teraz študuje na Janáčkovom konzervatóriu hru na klarinete. Ako devätnásťročný sa prihlásil do súťaže o Česko-Slovenskú superstar, ktorú vlani v decembri vyhral. Medzi jeho obľúbených spevákov patria Karel Gott a Tom Jones, ku ktorému často prirovnávajú jeho zafarbenie hlasu. S Martinom Chodúrom sa zhovárali Michal Feik a Soňa Svoreňová Na čo sa ťa novinári ešte nespýtali? Oni sa ma už pýtali asi na všetko. Ale najčastejšie, samozrejme, na hudbu. Kedy si s ňou začal? Spievam odmalička. Mama mi vravela, že keď som mal tri roky, vedel som už všetky pesničky, ktoré poznala a chcela ma naučiť. Tak ma prihlásila do hudobnej školy. Začínal som so spevom, neskôr som prešiel na hru na flaute. Tu sa rodili aj moje prvé kontakty s klasickou hudbou, ktoré vyvrcholili štúdiom na konzervatóriu. Populárnu hudbu som mal tiež vždy rád, spieval som si ju, rád som ju počúval. Zbieranie cédečiek je dodnes mojou vášňou. Kedy si zložil prvú vlastnú pieseň? Úplne prvú, ktorú hrala aj kapela, som zložil, keď som mal jedenásť rokov. Akú hudbu si počúval? Mal si už vtedy za svoje spevácke vzory Karla Gotta a Toma Jonesa? Karel Gott ani Tom Jones neboli moje prvé vzory. V tom čase som skôr počúval hudbu ako môj otec. Boli to najmä skupiny zo 60. a 70. rokov: Led Zeppelin, Pink Floyd či The Doors. Pri ich počúvaní som sa dostal aj k hudbe, ktorá prišla až neskôr. Spomínal si flautu. Na akých ďalších hudobných nástrojoch hráš? Na klavíri, na gitare, študujem hru na klarinete. Ostatné nástroje už idú s tým, pretože sú veľmi podobné. Sleduješ aj aktuálnu slovenskú populárnu hudbu? Pretože som teraz pomerne často na Slovensku, tak už som niečo začul. Myslím si, že Nela Pocisková má zaujímavý hlas a je to dobrá speváčka. Po mene poznám aj iných. Viem, že veľmi známy je u vás napríklad Rytmus. Oslovuje ťa rap? Rytmus je úspešný a je obdivuhodné, čo dokázal. Ja mám napríklad rád Beastie Boys. Ale nemám rád rap, ktorý nie je v angličtine. Mám pocit, že rap a angličtina k sebe patria. Ako vnímali tvoji učitelia, keď si sa prihlásil do speváckej súťaže Česko-Slovenská superstar? Nebrali to ako istú zradu voči tomu, čo študuješ? Ja som to nikomu nepovedal. Môj profesor sa najskôr čudoval. Ale keď ma počul spievať, napísal mi, že to chápe. V škole nik neveril, že by som sa dostal až tak vysoko. Názory hudobníkov, ktorí hrajú klasickú hudbu, na populárnu hudbu sú veľmi vlažné. Majú pocit, že v nej nemôže byť nič kvalitné. Ja som ich presvedčil, aspoň dúfam, o opaku a veľmi si to vážim. V niektorých rozhovoroch si spomínal, že si sa do súťaže prihlásil pre svoje zviditeľnenie, a nie pre výhru. To spolu súvisí. Čím vyššie sa človek dostane, tým viac sa zviditeľní. V tejto súťaži som sa veľa naučil. Každý deň som sa pripravoval, a tým sa mi zlepšila technika spevu. Zaspieval som si pesničky, ktoré by som si inak nemal šancu zaspievať. Napríklad som prvý raz spieval s bigbandom. Aj Tom Jones v jednom interview povedal, že keby bola podobná súťaž v čase, keď začínal, tak by sa do nej určite prihlásil. Myslím si, že to bola pre mňa výborná šanca. Takže si nasledoval svoj vzor? O tom rozhovore som sa dozvedel až po súťaži. Pre mňa to bola šanca ako stále spievať, tak som sa jej chytil. Mal si nejakú stratégiu, ako vystupovať, aké pesničky si vybrať? Nie, to vôbec nie. Bol som celý čas prirodzený. Pesničky vyberal hudobný dramaturg, ja som ich len spieval. Keby som v superstar pri vystúpení niečo hral, tak by som tam nevydržal. Ale keďže som bol sám sebou, nemusel som sa pred nikým pretvarovať. Vedeli, že som taký, aký som a ja som bol pokojný. Súčasťou víťazstva v superstar je aj nahranie albumu. V akom je to štádiu? Oslovilo ma viacero ľudí, ale momentálne pracujem na autorskom albume. Väčšinou to teda budú moje vlastné pesničky. Teraz vyberáme singl, ktorý vyjde koncom marca. Ako bude album žánrovo ladený? Bude to také moderné retro, ktoré sa už spája s mojou osobou. Niečo v štýle Duffy či Amy Winehouse. Elektronika spojená s retrom. Texty si tiež píšeš sám? Áno. Mám rád speváka kapely The Smiths Morrisseyho. Ten skladá texty, ktoré sú sčasti pravdivé a druhá časť textov poslucháča mystifikuje. Ja to tiež rád spájam. Informácie, ktoré nie sú v texte podstatné, sú pravdivé. A tie podstatné sú väčšinou vymyslené. Baví ma mystifikovať poslucháčov. Nemáš pocit, že súčasná hudba sa viac krúti okolo marketingu ako okolo talentu? Myslím si, že dobrý hlas nie je záruka úspechu. Dobrý spevák, ktorý nemá šťastie či osobnú charizmu, sa nemusí presadiť nikdy. Na druhej strane je tu Madonna, ktorá nie je veľká speváčka, ale je výborná obchodníčka. Ja ju uznávam, celkový dojem z nej býva vynikajúci. Spevák musí byť komplexný. Nejde pritom len o spev, ľudia sa musia na koncertoch baviť, aby na ne chodili. Ako tvoje vyťaženie zvládajú vzťahy s priateľmi a rodinou? K vzťahom s priateľmi a rodinou sa už nevyjadrujem. Nemajú záujem byť mediálne známi. Nevyskytli sa v tvojom okolí noví známi, ktorých zaujíma viac tvoj úspech ako ty? Nejakí áno, ale aj tak nemám čas s niekým veľmi komunikovať. Ostali mi najlepší kamaráti, s ktorými som naďalej v kontakte. Nemám čas pripustiť si niekoho nového k telu. Stále pracujem, spievam, nahrávam alebo idem na nejaké stretnutie. Momentálne je mi najbližším človekom môj manažér. Premýšľame spolu o mojej kariére, ako bude vyzerať naše turné, ako bude vyzerať cédečko. K tomu všetkému píšem pesničky, takže nik nemá šancu sa ku mne dostať a nejako ma využívať. Stíhaš popri tom sledovať aj dianie okolo nás? Púšťam si BBC a CNN. Trochu to sledujem, ale nie veľmi aktívne. Našťastie mojou prácou je spievať, politiku nechám na iných. Čo si myslíš o rozličných charitatívnych koncertoch, ktoré organizujú napríklad Madonna alebo Bono z U2? Stojí za nimi najmä dobrý úmysel, alebo osobný marketing? Najlepšie na tom, keď je ktosi slávny, je to, že prináša radosť ostatným. A prinášať ju tak, že len niekam príde, zaspieva a tým pomôže, je úžasné. To je dôvod, prečo ja aj iní ľudia chceme byť slávni a známi. Keď idem po ulici a stretnem človeka, ktorý ma chcel stretnúť a vidím, že som mu akoby rozžiaril celý deň, to je to najlepšie. A to som preto nemusel nič urobiť, len ísť po ulici. Ako tráviš svoj voľný čas? Najväčší relax pre mňa je nakupovanie cédečiek. A potom ich počúvanie. Tiež si rád sadnem a čítam si. Cestuješ veľa? Cestujem najmä vďaka práci, ale chcel by som viac. Teraz pôjdeme do Las Vegas. Do Ameriky som sa chcel vždy pozrieť. Čo bol zatiaľ tvoj najzaujímavejší cestovateľský zážitok? Viac-menej cestujem po Slovensku a Česku. Bol som na dovolenke v Taliansku. Som typ človeka, ktorý by šiel radšej na dovolenku do veľkomesta ako do prírody alebo na vidiek. Čo hovoríš na rozdelenie Československa? Podľa mňa je lepšie, ak je krajina väčšia. Ale asi k tomu politikov viedli nejaké vážne dôvody, ktoré ja teraz nemôžem posúdiť. Je to tak, ako to je. Cítiš rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi? Ani nie. Je to skôr individuálne, každý človek je iný. Ale nedá sa povedať, že by Slováci a Česi boli veľmi rozdielni. Sleduješ zimnú olympiádu? Nemám čas sedieť pred televízorom. Stále spievam alebo mám nejaké akcie. Nepozeral si ani hokej medzi Českom a Slovenskom? Nie, pretože som mal koncert. Ale ráno som počul, že sme vyhrali tri jedna.
