Sociálne podniky v predvolebnej kampani

Súčasná kampaň proti sociálnym podnikom je účelová, ale aj nebezpečná. Zo skúseností vo viacerých európskych krajinách je zrejmé, že tento typ zariadenia je dobrý nástroj najmä na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Najhoršie je, že tu nejde o samotné sociálne podniky, ale o obyčajné politikárčenie, ktoré má len stranícke predvolebné ciele. Týždenník Slovo už upozornil na nepravdivé tvrdenia bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslava Beblavého. Je zarážajúce, že jeho vymyslené konštatovania prezentujú ostatné médiá ako hotové fakty. Na druhej strane je jasné, že v tomto prípade nejde o predpovede či odhady, ale o reálne plány, na ktorých Beblavého inštitút tvrdo pracuje. Pomsta za vlastný neúspech To, čo sa teraz deje na Slovensku okolo sociálnych podnikov nie je náhoda. Z vyjadrení, ktoré publikovalo aj SLOVO je jasné, že M. Beblavý už dlhší čas intenzívne komunikuje s Bruselom s cieľom diskreditovať slovenský projekt sociálnych podnikov. Všetko je pritom načasované tak, aby to zapadalo do obdobia predvolebnej kampane. Nie je žiadne tajomstvo, že zo svojho minulého pôsobenia má M. Beblavý dosť skúseností, znalostí a kontaktov na to, aby v Bruseli i v Bratislave intenzívne loboval za čo najhoršie výsledky kontroly EK. Krycie heslo: pracovať sa oplatí Pod lživým heslom „pracovať sa oplatí“ sa dlhodobo nezamestnaní dostávali totálne na okraj spoločnosti – čoraz viac strácali schopnosť zamestnať sa a Kaníkovo a Beblavého ministerstvo ich namiesto reálnej pomoci ešte viac ochudobňovalo. Pravica si v skutočnosti nevie s dlhodobou nezamestnanosťou poradiť a nechce dovoliť, aby to za ňu urobila ľavica. Preto zo všetkých síl torpéduje spôsoby, ktoré v zahraničí využívajú, lebo prinášajú úspechy. Neúspešný politik Miroslav Beblavý jednoducho nemôže dopustiť, aby niekto iný dosiahol v rovnakej oblasti konkrétne úspechy. Je naozaj zaujímavé, ako presne vie „predpovedať“, k akým záverom kontroly prídu z Bruselu. Ťažko sa ubrániť presvedčeniu, že na tom, aby sa kontroly skončili zle, akoby pracoval ešte intenzívnejšie než kontrolóri. Napokon aj predstavitelia komisie priznali, že konajú práve na základe informácií Beblavého „občianskeho združenia“. V skutočnosti nejde o „informácie“, ale o premyslenú, cielenú kampaň, ktorá má stranícke pozadie a volebné ciele. Ako veľmi v tejto kampani záleží na tom, aby verejnosť nemohla získať ani len pocit, že sociálne podniky sú v podstate dobrá myšlienka, ktorú realizujú aj v iných členských krajinách EÚ, dokazuje (ne)medializácia návštevy Viery Tomanovej vo Viedni. Ministerka na pozvanie svojho rakúskeho kolegu zavítala do sociálneho podniku Merit. Zo slovenských médií – ktoré sa inak tvária, že ich téma sociálnych podnikov zaujíma, ale zjavne iba vtedy, keď na ne Beblavý zúfalo útočí – o tom informovala len TASR a STV. Na Slovensku trikrát lacnejšie Merit a sociálne podniky vôbec pritom rakúsky minister Rudolf Hundstorfer označil za úspešný projekt. „Je to investícia, ktorú rád urobím, pretože alternatívna otázka je, čo by sa stalo, keby sme to neurobili,“ zdôraznil. Pritom je rakúsky podnik pre štát trojnásobne drahší, ako sú slovenské. Zatiaľ čo u nás sa náklady na jedného zamestnanca pohybujú okolo 9 680 eur, v Rakúsku je to až 30-tisíc. Dve tretiny z toho idú na platy sociálnych pracovníkov a iba zvyšok sú náklady na pracovné miesto! Aj v Rakúsku sú niektoré sociálne podniky podporované z fondov Európskej únie. Takže tvrdenie, že vytváranie sociálnych podnikov je nesystémové a ohrozuje hospodársku súťaž, sa dá označiť iba ako nezmysel a zámerná lož. „Z dlhodobého hľadiska sa nám veľa z investícií vráti. Ľudia, ktorých sa nám podarí zamestnať, stoja potom na úplnej inej strane, na príjmovej strane štátu. To je čistá logika veci,“ vysvetlil Hundstorfer. Áno, lenže táto logika funguje, ak niekomu ide o vec, nie o vytĺkanie politického kapitálu a zúrivý stranícky boj. O tom, že v prípade rakúskych sociálnych podnikov nejde o maličkosť, svedčí aj fakt, že len v Merite zamestnávajú takmer tisíc ľudí. A za úspech v čase krízy považujú, ak si z nich po skončení práce v tomto podniku nájde „komerčné“ zamestnanie aj „len“ 20 percent. Dobrá investícia Tak to hodnotia po rokoch skúseností so sociálnymi podnikmi v Rakúsku. U nás sme s nimi len začali a v čase globálnej krízy nájde zamestnanie 18 percent ich klientov. V skutočnosti totiž ide o klientov, a nie o zamestnancov. Pretože na rozdiel od Rakúska slovenské sociálne podniky pracujú s ľuďmi, ktorí zväčša neboli zamestnaní nikdy, nemajú nijaké pracovné návyky ani kvalifikáciu. Sociálne podniky ich síce „zamestnávajú“, ale v prvých mesiacoch sú skôr ako žiaci, ktorí sa najprv musia naučiť chodiť do roboty a odvádzať nejaký výkon. Napriek tomu považuje aj Rudolf Hundstorfer so­ciálne podniky za dobrý projekt. Nezamestnaný človek totiž stojí štát ročne približne 15-tisíc eur. Podľa rakúskeho ministra je lepšie pridať k tejto sume ešte raz takú istú sumu a dostať dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Mimochodom, aj v Rakúsku sociálne podniky normálne zarábajú. Nevolajú to však zisk, ale „príjem“, pretože nejde do vreciek majiteľa, ale sa opäť investuje do podniku. Presne ako na Slovensku. Ako je možné, že to, čo v jednej krajine EÚ považujú za akceptovateľné pôsobenie na trhu, sa u nás zrazu označuje za problém, ktorý poškodzuje hospodársku súťaž? Odpoveď: lebo si to tak niekto želá, aby mohol diskreditovať projekt i sociálnodemokratickú vládu. V službách Dzurindu a Mikloša Ten niekto je pravicová stranícka opozícia, ku ktorej Miroslav Beblavý nerozlučne patrí. Svoje útoky by mal prezentovať na straníckych tlačovkách SDKÚ, lebo pre ňu v skutočnosti pracuje. To by bolo transparentné a pravdivé, ale na širokú verejnosť by to nemalo ten účinok, aký to môže mať dnes. Predsa len, ľudia už majú skúsenosť s SDKÚ, vedia, čo je to za stranu a kto ju reprezentuje. Dokazuje to nízka dôvera verejnosti jej lídrom. Ani M. Beblavý nie je nezávislý „odborník“ (to už vôbec nie). Je to Dzurindov nominant, je to nominant Ivana Mikloša – týchto politikov reprezentuje a aj jeho terajšie pôsobenie je plne v záujme Dzurindu, Mikloša či jeho niekdajšieho šéfa Ľudovíta Kaníka. Keby bol Beblavý seriózny, vystupoval by s logom SDKÚ-DS na chrbáte. Lenže sa schováva za „občianske združenie“, ktoré je v skutočnosti skôr súkromnou akciovou spoločnosťou a s naozajstným občianskym združením má spoločné iba veľmi málo. V skutočnosti predstavuje záujmy strany, za ktorej vlády pôsobil na vysokom politickom poste a teraz pracuje v jej „odbornom“ tíme. Útoky proti sociálnym podnikom nie sú prejavom nezávislej „občianskej kontroly“ a už vôbec nie serióznym výstupom odbornej analýzy. Ide „len“ o neoddeliteľnú súčasť politického boja proti súčasnej vláde, ktorý sa v predvolebnom období premyslene a cielene stupňuje. Autor pracuje na Úrade vlády Článok vyjadruje jeho osobné názory