„Grilovanie“ Maroša Šefčoviča
Maroš Šefčovič bude slovenským eurokomisárom. Útoky, ktoré proti nemu rozpútala maďarská pravica, dokázal odraziť a podľa všetkých obstál na vypočutí pred europoslancami. Ak mal doteraz niekto ilúziu, že na bruselskej úrovni sa robí iná politika, ako na národnej, tak ju za posledný týždeň musel stratiť. Aj v Európskom parlamente proti sebe stoja pravičiari a ľavičiari. A hoci „vládu“ vytvárajú koaličnú, nič si navzájom nedarujú. Prípad nominovania Maroša Šefčoviča za podpredsedu Európskej komisie dokazuje, že pravica sa ani v únii neštíti neférových podrazov. To, čo sa okolo Šefčoviča dialo v posledných dňoch, je zároveň ďalším varovaním pred zhoršením maďarsko-slovenských vzťahov, ktoré hrozí po očakávanom príchode Fideszu k moci. Dopredu chystaný útok Podľa správ z Bruselu sa už celé týždne maďarské pravicové strany chystali na útok pri vypočutí slovenského eurokomisára. Využiť na to mali pôvodne jazykový zákon, lenže najnovší posudok vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka, ktorý vysoko hodnotí aj metodické predpisy k zákonu, im vyrazil karty z rúk. O tom, že plány „zlikvidovať“ Šefčoviča z nenávisti proti Slovensku Fidesz mal už dávno, môže svedčiť aj vyjadrenie europoslanca za túto stranu Józsefa Szájera na konferencii s názvom Nová šanca pre Európu - nové možnosti pre Maďarsko. Koncom novembra minulého roka vyhlásil, že portfólio (zamestnanosť a sociálna politika), ktoré získalo Maďarsko, a najmä fakt, že slovenský eurokomisár bude súčasne aj podpredsedom novej Európskej komisie, je „absolútna prehra Maďarska“. Práve ten istý József Szájer teraz na Šefčoviča opäť zaútočil. Spolu s kolegyňou Líviou Járókaovou tvrdia, že vraj v minulosti prezentoval protirómske postoje. Malo sa tak stať na nejakej konferencii OBSE. Už samotné konštatovanie v podkladovom materiáli, že Šefčovičov „útok na Rómov“ nevyvolal žiadnu odozvu“, nasvedčuje, že o nič také nešlo. Csáky: Tušenie ľahkých výhod Maroš Šefčovič ako diplomat reprezentoval Slovensko a aj najvyšší slovenskí politickí predstavitelia vtedy kritizovali časť Rómov za zneužívanie sociálneho systému. Napríklad v decembri 2003 vtedajší vicepremiér Pál Csáky, dodnes stranícky i osobne blízky priateľ šéfa Fideszu Viktora Orbána, Rómom vyčítal, že odchádzajú do Česka, kde navyše žiadajú o politický azyl. Terénni pracovníci vtedy tvrdili, že „Rómov vedú do Česka najmä ekonomické dôvody“, no Csáky dodával: „Je to tiež tušenie ľahkých jednostranných výhod.“ Keď sa početnejšie odchody Rómov opakovali o poldruha roka, český sociálnodemokratický minister vnútra František Bublan vyhlásil, že prichádzajú v dôsledku slovenskej sociálnej reformy a vo veľmi zlom zdravotnom stave. Proti tomuto výroku slovenské ministerstvo práce protestovalo. Samotný minister Ľudovít Kaník si vyrobil problémy v októbri 2005, lebo Rómska iniciatíva Slovenska vyzvala premiéra Mikuláša Dzurindu, aby sa všetkým Rómom ospravedlnil za svojho nominanta vo vláde. Ten podľa šéfa RIS Alexandra Patkolóa verejne priznal svoj rasistický postoj, keď „v médiách dôvodil Rómami ako jedinými zneužívateľmi sociálneho systému“ na to, aby sa nevyhnutne prijali všetky reštrikčné zákony v sociálnej oblasti. Dzurinda sám v decembri 2004 v rozhovore pre britské Financial Times odmietol obavy z možnej masovej migrácie Rómov na Britské ostrovy po vstupe Slovenska do EÚ slovami: „V spolupráci s Veľkou Britániou podnikneme všetky opatrenia voči tým ľuďom, ktorí chcú zneužívať sociálny systém.“ Napokon i český generálny konzul v Košiciach Vítězslav Pivoňka v apríli 2003 informoval: „Zistili sme, že Rómovia zo Slovenska, najmä z východného, migrujú za sociálnym systémom, a nie za prácou, ako sa to často interpretuje.“ Sťažujú sa extrémisti Szájerovi a Járókaovej sa podarilo na svoju stranu získať takmer celý pravicový klub v Európskom parlamente. Jeho šéf Joseph Daul v oficiálnom vyhlásení uviedol: ,,Chcem, aby bolo jasné, že protirómske poznámky pripisované Marošovi Šefčovičovi v publikácii OBSE, sú neakceptovateľné, a preto musím vyzvať svojich kolegov, aby sa tým zaoberali počas jeho vypočutia v Štrasburgu.“ Sťažovateľmi sú poslanci za stranu, ktorej predstavitelia sa netaja svojimi extrémistickými postojmi k menšinám. Napríklad vlani v júli sa ani jeden zástupca Fideszu nezúčastnil na spomienke obetí rómskeho holokaustu. V polovici roka 2008 sa v obci Szikszón konala demonštrácia extrémistickej Maďarskej gardy. Socialistický starosta sa jej síce pokúsil zabrániť, no jeho zástupca z Fideszu toto provokatívne podujatie povolil a napriek následnému zákazu priviedol gardistov na hlavné námestie. Útok európskych pravičiarov proti Slovensku je zaujímavý ešte z jedného hľadiska. V krátkom čase ide o ďalšiu ukážku totálnej slabosti našich pravicových strán na medzinárodnej scéne. Vlani v decembri nedokázali SDKÚ, KDH a SMK zvolenie bývalého eurokomisára Jána Figeľa za podpredsedu Európskej ľudovej strany. Teraz sa všetci slovenskí poslanci, ktorí sú súčasťou európskeho pravicového klubu, jednoznačne postavili za Šefčoviča, ale na ich zahraničných partnerov to nemalo účinok. Napriek tomu, že Eduard Kukan (SDKÚ) aj Anna Záborská (KDH) od začiatku označovali kroky svojich kolegov z Fideszu jednoznačne za útok proti Slovensku (Kukan otvorene povedal, že jediným problémom je, že Šefčovič je slovenský eurokomisár), nik ich medzi európskymi pravičiarmi zjavne neberie vážne. Dzurinda sa ešte vlani chválil, ako dobre si rozumie s Orbánom. Teraz si Orbánovi ľudia s Dzurindovými robia, čo sa im zachce. Ako slovenské pravicové strany dokážu v Bruseli hájiť záujmy Slovenska, keď nevedia presvedčiť vlastných straníckych kolegov ani o podružnejších otázkach? Hrozba Fidesz Mimochodom, kontrast s postavením Fideszu napovedá, že výčitky pravicových opozičných novinárov po opätovnom prijatí Smeru do Strany európskych socialistov, boli falošné. Správanie európskych strán voči ich národným členom je vždy spojené s úspechmi či neúspechmi práve na národnej úrovni. Alebo postavenie slovenských eurposlancov nie je až také zlé, ale ich vyhlásenia pre slovenské médiá, boli iba pózou a v skutočnosti obetovali Slovensko pre záujmy európskej pravice, ktorá sa podľa komentátorov chce pomstiť za neúspešné vypočutia viacerých svojich kandidátov na eurokomisárov? Napríklad Bulharky, ktorá nedokázala presvedčivo vysvetliť pôvod svojho majetku a podozrenia, že je prepojená na mafiu. Pre Slovensko plynie z tohto prípadu ešte jedno varovanie. Po prebratí moci Fideszom nastúpi v Maďarsku vláda, ktorá sa nebude štítiť akýchkoľvek útokov proti našej krajine. Treba sa pripraviť na podrývanie jej medzinárodného postavenia, na kritiku za čokoľvek a na podporu protislovenských postojov u nás i v zahraničí. Navyše je zrejmé, že ideologickí spojenci Fideszu u nás nemajú a nebudú mať silu na to, aby Slovensko proti takýmto útokom účinne bránili. Autor pracuje na Úrade vlády SR
