Čo sa kde deje
Spojené štáty americké začínajú opäť s bojovým výcvikom gruzínskej armády. Oficiálnym dôvodom je príprava na nasadenie do misie v Afganistane. Washington chcel predísť nedorozumeniam, a preto tréningový program vopred konzultoval s Ruskom. Prví inštruktori prišli do kaukazskej republiky cez víkend, výcviková misia má začať 1. septembra. Predchádzajúca podobná spolupráca bola zmrazená pred rokom, keď medzi Gruzínskom a Ruskom vypukol päťdňový vojnový konflikt. Americká armáda cvičila gruzínske jednotky pre nasadenie v Iraku.
* * *
Prieskum pakistanskej pobočky Gallupovho inštitútu ukázal, že hoci mnohí Pakistanci podporujú ofenzívu proti Talibanu, za najväčšiu hrozbu považujú Spojené štáty americké. Až 59 percent v prieskume označilo USA za najväčšiu hrozbu mieru, 18 percent ju vidí v Indii, a len 11 percent v bojovníkoch Talibanu. Vládnu ofenzívu proti Talibanu podporuje viac ako 40 percent ľudí. Štyridsaťtri percent si však želá, aby vláda s hnutím rokovala. S úplným odsúdením sa stretlo používanie bezpilotných amerických lietadiel, ktorých útoky často vedú k civilným stratám. Proti je 67 percent Pakistancov.
* * *
Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová pre televíziu CNN vyhlásila, že hoci sa USA nechceli príliš otvorene angažovať za iránskych demonštrantov, v zákulisí jej ministerstvo „robilo veľa“. USA sa obávajú, že ich nezakrytá podpora by mohla iránskej opozícii skôr poškodiť. Pomáhali však napríklad tým, že tlačili na internetovú sociálnu sieť Twitter, ktorá sa stala cenným necenzurovaným zdrojom informácií o dianí v krajine, aby odložil plánované zrušenie služieb. Obamova administratíva v polovici júna tiež oznámila, že chce iránskych disidentským skupinám poskytnúť granty.
* * *
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) oznámilo, že epidémia prasacej chrípky bude možno menej vážna, než sa predpokladalo. Centrum pripravilo pre európske krajiny plány na zvládnutie situácie, keď na jeseň a v zime udrie prvá vlna chrípky. Pokiaľ ide o smrteľnosť nového druhu chrípky, nemala by prekročiť pomer fatálnych prípadov normálne, sezónnej chrípky. Menej vážne budú aj sociálne a ekonomické dopady. V čase najhoršej epidémie by mohlo byť mimo prácu 12 percent pracovnej sily, takže „sociálne ničivé dôsledky pandémie budú menšie, než boli obavy pre iné pandémie...“, píše sa v správe ECDC.
* * *
NASA na základe satelitných meraní upozorňuje, že hladina spodnej vody v severnej Indii nebezpečne klesá. Región, kde žije 114 miliónov ľudí, tak môže čoskoro ohroziť vážny nedostatok vody. V rokoch 2002 – 2008 stratil región 109 kilometrov kubických vody. Podľa vedcov nie je príčinou menší úhrn zrážok – s určitými medziročnými fluktuáciami sú za posledné roky stabilné. Problémom je nadmerné čerpanie spodnej vody pre potreby poľnohospodárstva. Región má vo všeobecnosti suchú klímu. Na zavlažovanie nevyhnutné pre intenzívne hospodárstvo, predovšetkým pestovanie ryže, sa preto využíva spodná voda. Ak sa chce indická vláda vyhnúť environmentálnemu kolapsu s vážnymi hospodárskymi a sociálnymi dopadmi, mala by podľa odborníkov preorientovať poľnohospodárstvo na plodiny, ktoré nie sú tak náročné na vodu. Zároveň však budú musieť byť schopné pokryť potreby rýchlo rastúcej indickej populácie. Snaha amerického prezidenta Obamu o reformu zdravotníctva a zavedenie všeobecnej zdravotnej starostlivosti narazila na tvrdý pravicový odpor. Na mnohých miestach sa organizujú demonštrácie proti vytvoreniu štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá má zabezpečiť základnú starostlivosť 46 miliónom Američanov, ktorí si nemôžu súkromné poistenie dovoliť.
* * *
Po dvoch mesiacoch, ktoré uplynuli od masakru približne päťdesiatich domorodých obyvateľov v amazonskej provincii Bagua v Peru, všetko nasvedčuje tomu, že skutok ostane bez trestu a prezident Alán García Pérez bude zbavený viny. Piateho júna 2009 začali helikoptéry policajných síl Peru útočiť na približne 2500 ľudí, pričom zabili desiatky osôb, ktoré 55 dní protestovali proti legislatívnym dekrétom umožňujúcim nadnárodným spoločnostiam ťažiť prírodné zdroje v amazonskej oblasti. Zatiaľ čo však obhajcovia ľudských práv a politici z ľavicového spektra hovoria o masakre ako o genocíde, špeciálny referent OSN pre ľudské práva a základné slobody domorodých obyvateľov S. James Anaya tvrdí, že „neexistujú prvky“, ktoré by umožňovali o zavraždení amazonských Indiánov hovoriť ako o genocíde. Tento postoj umožnil peruánskej vlády vyviaznuť z obvinenia.
Śpracované podľa zahraničnej tlače a nezávislého spravodajstva Akt-Info
