Neúspech referenda preferencie nezníži
Približne 20-percentná účasť na referende bola sklamaním pre jeho iniciátorov, no prekvapením pre celé Slovensko. Prieskumy verejnej mienky totiž avizovali, že prah referendových miestností prekročí aspoň dvojnásobok občanov.
Podľa riaditeľa agentúry MVK Pavla Haulíka výskumy verejnej mienky nie sú jasnovidectvo alebo astrológia. Je to len pýtanie sa ľudí na ich názory. Zato priznáva, že všeľudové hlasovanie o vypísaní predčasných parlamentných volieb nebolo štandardné. „Ten, kto išiel do referendovej miestnosti, sa vyfarbil, prečo tam ide a ako hlasuje. My sme poukazovali na to, že účasť bude nižšia, ako sú odhady, ale nie je možné dopredu určiť, o koľko.“
Kampaň a antikampaň Prekvapením pre mnohých bol fakt, že k referendovým urnám prišla iba pätina oprávnených voličov. Mnohí totiž pred plebiscitom naznačovali, čo bolo aj dosť logické, že hlasovať pôjdu aspoň voliči HZDS-ĽS a SNS. Pritom len mečiarovci majú okolo 26- až 28-percentné preferencie. „To sú ale percentá ľudí, ktorí sú rozhodnutí zúčastniť sa na voľbách a ktorí vedia, koho budú voliť. Z celej populácie má HZDS podporu asi 20 percent,“ pripomína P. Haulík. Najväčším faktorom nízkej účasti bol podľa neho sociálny tlak. „V prostredí, kde HZDS nemá dominanciu, si ľudia rozmysleli, či priznajú farbu. To sa netýkalo iba zamestnania, ale aj bežných medziľudských vzťahov.“
Ako ďalej pre SLOVO povedal riaditeľ MVK, negatívna kampaň zohrala svoju úlohu. „Z prieskumov najprv vychádzalo, že bude väčšina tých, ktorí sa zúčastnia a budú proti. To, že ich bolo menej ako sedem percent, je dôkaz toho, že kampaň fungovala.“ Okrem sociálneho tlaku zohralo úlohu to, že referendum bude neúspešné. „Prvý výskum sme urobili vo februári 2000, keď ešte nebežala kampaň, len akýsi projekt referenda. Výsledok bol ten istý, ako dva týždne pred plebiscitom.“ Dodáva, že kampaň v prospech referenda bola neúčinná.
Rovnako ako predsedníčka SNS Anna Malíková, aj riaditeľ MVK za ďalší aspekt neúspešnosti referenda považuje to, že súčasná opozícia neponúkla alternatívu. „Predovšetkým predstavitelia HZDS od volieb neurobili nič pre to, aby ľudí presvedčili, že sa z chýb poučili a dnes by to už urobili lepšie.“ Výsledky plebiscitu sa podľa P. Haulíka neprejavia na preferenciách HZDS-ĽS v najbližšom období: „Voliči HZDS to nevnímajú ako porážku Mečiara alebo čosi, čo by ich odrádzalo od preferovania tohto subjektu.“
Veľkosť prevýšila ideologickosť Z hľadiska prieskumov verejnej mienky často zaráža fakt, že SDK(Ú) sa naďalej objavuje na prvých troch priečkach vývoja volebných preferencií. Slovákov ako keby vôbec nezaujímali nesplnené sľuby. „Problém s SDK a SDKÚ majú skôr politici a čiastočne novinári. Voliči spontánne akceptovali zmenu SDK na SDKÚ,“ hovorí P. Haulík. Pritom dodáva, že ak by voliči dôsledne vyžadovali plnenie sľubov, tak HZDS by už zaniklo. „Volič si relatívne zvykol, že sľuby sa neplnia.“
Na Slovensku sa často argumentuje aj neštandardnosťou politického prostredia. Veď vládnu koalíciu v súčasnosti tvorí ľavica i pravica. Rovnaké zoskupenie bolo aj v bývalej SDK. „Slováci nie sú citliví na ideologické rozdiely. Nepotrebujú mať rozlíšenie, či je niekto konzervatívec alebo liberál.“ Víťazstvo SDK vidí riaditeľ MVK v tom, že dzurindovci boli prvou stranou, ktorá rovnocenne súperila s HZDS. Tento pocit podstatne prevážil prípadné ideologické rozdiely. -
