Nové výzvy ľavice
Slovíčko vízia sa konečne dostalo do slovníka ľavicových politikov na Slovensku. Avšak, akoby sme toto slovo ťažko strávili. Vízia pre mňa osobne znamená dlhodobý cieľ, akúsi anticipáciu možného, ale i vysnívaného. Niečo nové. Zároveň sa však z tohto slovníka nanešťastie vytratilo jediné pozitívne slovíčko starej ideológie, a to plán. Presnejšie dlhodobý plán rozvoja spoločnosti.
Doterajšie príspevky k téme budúcnosti ľavice na Slovensku nám ponúkli politici, ktorí sú viac či menej ovplyvnení účasťou vo vládnej koalícii. Preto, akoby ich príspevky stále postávali pri prítomnosti a jej obhajovaní, ak nie až pri minulosti a jej ospravedlňovaniu. Vnímam ich preto ako "predzjazdové". Nespĺňajú úplne požiadavku sebakritiky a maximálnej úprimnosti, ktorú žiadal predseda SDĽ vo svojom článku. Nezaoberajú sa ďalekou budúcnosťou, resp. víziou v jej konkrétnych podobách. Výnimku tvorí zásadný príspevok Eduarda Chmelára, ktorý konečne rozčeril stojaté vody diskusie a jeho rozhnevaný tón je preto viac ako oprávnený.
Ľavica naša každodenná… J. Migaš charakterizoval poslanie SDĽ vo vláde ako autoritu sledujúcu záujmy pracujúceho človeka. Avšak je možné efektívne obhajovať záujmy pracujúceho človeka bez toho, aby sa obhajovali záujmy ľudí, ktorí už dopracovali, alebo ľudí, ktorí pracovať ešte len budú? Ľ. Andrassy správne vyzdvihol význam vzdelania. Stále zdôrazňujeme a opakujeme vôľu vstúpiť do Európskej únie neustálym pripomínaním helsinského "úspechu". Európska ambícia, by však mala znamenať aj zabezpečenie konkurencieschopnosti mladých ľudí zo Slovenska na budúcom európskom trhu práce. Znamená to, aby nebudovali budúcu Európu iba lopatou, ale i intelektom a schopnosťami, prejavujúcimi sa v ovládaní niekoľkých cudzích jazykov a zručnosťou s novými informačnými technológiami bez rozdielu pohlavia, či sociálneho pôvodu. Na toto sa ani v toľko obhajovanej prítomnosti neberie ohľad. Neexistujú žiadne konkrétne návrhy riešenia toho problému. Flirtovanie s plateným vysokým školstvom je v tomto kontexte vedomé ubližovanie rozvoju spoločnosti. Prečo je prístup škôl na internet stále znemožnený finančnými prekážkami? Vzdelávacie strediská sa boria v nezaplatených faktúrach za telefón, elektrinu a plyn, zatiaľ čo štátne Slovenské telekomunikácie, elektrárne a plynový priemysel, prirodzené monopoly, radšej investujú do nákladnej reklamnej kampane. Pokiaľ viem, v týchto podnikoch má SDĽ "svojich ľudí". Keď už SDĽ z personálnej politiky urobila jednu z priorít, nech to slúži aj takýmto veciam.
Na Slovensku za Európu V diskusii viackrát spomenutá nezamestnanosť, sa v slovenskom ľavicovom slovníku zužuje len na zrušené pracovné miesta. Jej riešenie sa zužuje na niekoľko sto vytvorených pracovných síl pri otvorení tej či onej továrne. Prečo si netlčieme hlavu preto, lebo sme staromódnym vnímaním počítačov zabránili vytvoreniu tisícok pracovných miest v oblasti internetu a aktivít spojených s ním? Len pripomeniem, že vo svete, do ktorého sa snažíme smerovať, sa tento sektor rýchlo rozvíja a zabezpečuje obrovský rozmach Spojeným štátom, či inému západnému svetu.
Spomínala sa Európa resp. Európska únia. Európska problematika sa však čoraz viac stáva pre Slovensko vecou hlavne vnútornou. Diskusia sa musí posunúť do takejto roviny. Pýtajme sa, ako implementovať Európu do Slovenska. Akým spôsobom čo najlepšie pripraviť našu spoločnosť na čo najlepšie zvládnutie tohto neľahkého procesu. Bude treba začať lobovať na Slovensku za Európu, nielen za Slovensko v Európe. Predvídajme! Len čo príde prvý šok, resp. konkrétna požiadavka EÚ, na ktorú nebudeme pripravení, podpora občanov začne rapídne klesať. Podobné sa stalo aj s podporou občanov Slovenska pre vstup do NATO.
Poslanie regionálnych štruktúr B. Ondruš zvýraznil potrebu účasti všetkých úrovní štruktúr na rozhodovaní v SDĽ. Úlohu regionálnych organizačných jednotiek vidím skôr v ich lokálnom angažovaní sa, ktoré je nemenej dôležité ako to celoštátne. Svoj región dostatočne poznajú, a majú jasnejšiu predstavu, ako jeho problémy riešiť. Ich úloha sa má prejaviť v návrhoch ako riešiť regionalizáciu Slovenska, ako sa čo najlepšie pripraviť na princíp subsidiarity, tak zdôrazňovaný v EÚ. Majú žiadať dostatočnú rozhodovaciu autonómiu. Majú presadzovať rozvoj svojich regiónov, a tak prispieť k popularite strany, v ktorej ideály a politiku veria. Nemali by sa cítiť ako posledné nepotrebné články chápadiel chobotnice, ale ako prvé a základné články stromu, teda korene, ktoré mu dodávajú živiny. Živiny v podobe návrhov a nápadov, pre ktoré sa v modernej strane musia vytvoriť diskusné platformy vyúsťujúce do návrhov rôznych reforiem. Stranu nemôžu reprezentovať vycvičené osobnosti, ale jej myšlienkový náboj.
Dôležitý je predpoklad pokojného rozvoja spoločnosti, tolerancia. Ľavica musí byť tolerantná a nikdy by sa nemala znížiť k nacionalizmu, ak nie ku xenofóbii. Ako je však možné, že na Slovensku to nebola ľavica, ktorá prvá zareagovala na otrasný prieskum verejnej mienky týkajúci sa segregácie Rómov? Ako je možné, že práve slovenská ľavica nevyvíja snaženie o dlhodobú integráciu, pozor nie homogenizáciu, slovenskej spoločnosti? Menšiny nie sú čiastkovým problémom našej spoločnosti, ale jedným zo základných fenoménov, ktorému sa budeme musieť skôr či neskôr venovať. To, že majú u nás menšiny nadštandartné práva je len chimérou, ktorou sa neustále opíjame. S ktorým štandardom ich porovnávame? Nielenže sa musíme venovať v našej debate právam menšín, ale hlavne rozvíjaniu programov preto, aby sa ich kultúry zachovali a prispeli tak ku kultúrnemu bohatstvu našej vlasti. Aby sa týmto spôsobom príslušníci menšín cítili ako plnohodnotná súčasť Slovenskej republiky. Aby konečne mali záujem s chuťou k jej budovaniu prispieť. Prečo neponúkne ľavica resp. SDĽ šancu rómskej inteligencii spravovať ich vlastné problémy a ponúkať ich riešenia?
Nevypočuté skupiny Nedá mi nepoznamenať, že v doterajšej diskusii sa spomínali štát a ľud. Avšak už aj taký etatista, akým bol Hegel, nezabudol vo svojej politickej filozofii na občiansku spoločnosť, ktorú nikto dosiaľ nespomenul. Jedine silná občianska spoločnosť môže zaručiť zdravý vývoj a budúcnosť našej spoločnosti. Jedine tá môže zabezpečiť účinné garantovanie slobôd, práv a rovnosti. Občianska spoločnosť ako demokratická strážna veža, prostredníctvom ktorej by sa každá utláčaná sociálna skupina mohla dovolávať svojich práv a slobôd. Dnes máme takto nevypočuté ženy, mládež, dôchodcov, umelcov a roľníkov. V budúcnosti to však určite budú ľudia z oblastí so zlými ekologickými podmienkami alebo homosexuáli, ktorí si budú vyžadovať svoje neodňateľné práva zaručené Ústavou, a to rovnosť alebo slobodu. Zdravá občianska spoločnosť je predpokladom pre účinný boj s korupciou a klientelizmom. Dnes tzv. demokratickým silám na Slovensku občania tolerujú istý klientelizmus v domnienke, že je to klientelizmus v prospech demokracie, resp. klientelizmus protimečiarovský. To svedčí o absolútnej nezrelosti. Pripomína mi to argumenty afrických elít, ktoré v mene africkej slobody a nezávislosti kradli majetok z rúk odchádzajúcich kolonizátorov, a tí chudáci im to s nadšením tolerovali. Kde dospela Afrika za 35 rokov svojej "slobody a nezávislosti"?
XXI. kongres Socialistickej internacionály pochopiteľne vzbudil u slovenskej delegácie akýsi impulz ku novému premýšľaniu. Avšak zamyslime sa, či len kopírovanie a preberanie téz nám pomôže pri riešení problémov budúcej každodennej reality. Socialistickým tézam dáme ich reálny význam, ak ich budeme dôsledne a prakticky napĺňať.
Nový proletariát Ľavica má vo svojom rodnom liste okrem obhajoby slabších, resp. proletariátu zdôraznené reformátorstvo. Jej víziu spoločnosti ovplyvňovala chuť veci meniť na základe svojich ideálov, a nie ich konzervovať. Keď upadla do dogmatizmu, stratila svoju energiu. Ľavica musí byť priekopníkom nových myšlienok a nie oživovateľom starých. Musí spoločnosť budovať svojimi návrhmi reforiem, a nie reformy iných brzdiť dogmatickým pripomienkovaním. Naša pravica si uzurpovala monopol na zmenu bez akéhokoľvek odporu. Avšak práve socializmus je zmena prostredníctvom veľkých reforiem, ktoré zaručia občanom ten lepší život, ktorý sa nedávno sľuboval. Úprimná zodpovednosť za štát je práve v tom. Je to vôľa pripraviť štát a jeho obyvateľov na budúcnosť v novej ére. Nie však kozmetickými úpravami, ktoré sú v slovenskej realite neproduktívne, ale výraznými zmenami nesúcimi so sebou jasné posolstvo. Posolstvo lepšej reformovanej spoločnosti.
Ak vnímame ako jediný cieľ našej politiky obhajobu proletariátu, tak je takmer jasné, že dnes k tradičnému robotníkovi, na ktorého samozrejme nemôžme zabudnúť, pribudli aj nové typy proletariátu. Aj im by sme mali obetovať náš čas a energiu.
Novým proletariátom je napríklad mládež zo sídlisk miest a z chátrajúcich dedín. Mládež v normálnych podmienkach zaručujúca budúcnosť, ktorá vyrastá v dezilúzii. Ktorá sa zmierila s daným stavom a hľadá východiská zo svojej beznádeje buď v drogách, alkoholizme, alebo v násilí. Škola a hľadanie nádeje vo vzdelaní sa dávno vytratilo, keďže to v dnešnej podobe už neponúka možnosti uplatnenia sa. Pusťme sa do vytvárania novej koncepcie záujmových aktivít. Navrhnime reformu vzdelávania, ktoré bude efektívne plniť svoje poslanie. Nové vzdelanie musí zaručiť uplatnenie vo vznikajúcich odvetviach ekonomiky Slovenska a Európy.
Od tovární ku komunikácii Úspešnosť ekonomiky sa už nemeria počtom tovární, ale rozvinutou sieťou služieb v rôznych sférach od komunikácie, vyžadujúcej špecifické vzdelanie až po turizmus. Slovensko má obrovský potenciál v cestovnom ruchu, ktorý sa nezaobíde bez kvalitných služieb poskytujúcich veľké možnosti zamestnania. To si však vyžaduje účinnú regionálnu politiku, vychádzajúcu z jasných plánov, koncepcií a cieľov rozvoja. Pripravovaná územná reforma by mala zohľadniť väčšiu participáciu občanov na jeho spravovaní. Účinná lokálna demokracia takto zabezpečí potrebnú efektivitu a legitimitu rozhodnutí a krokov. Zaručiť občanovi účasť na správe vecí, znamená obhajovať jeho záujmy. V tomto zmysle sme teda všetci občania proletariátom.
Novým proletariátom však už nie sú iba ľudia, ale aj zdravé životné prostredie. To, ktoré zaručí zdravý, a teda lepší život pre našu i ďalšie generácie. Slovensko má jednu z najväčších úmrtností ľudí v Európe, vyplývajúcu aj z netriezveho šafárenia s prírodou. Každý podnikateľský zámer musí preto spĺňať aj ekologické kritériá. V tomto môže pomôcť účinná daňová reforma, ktorá bude preferovať ekologickú hospodársku aktivitu. S určitou dávkou fantázie mi z toho všetkého vychádza, že novým proletariátom, resp. niečím čo treba obraňovať je vlastne naša spoločnosť a krajina - Slovensko. Za takéhoto predpokladu ľavica nepotrebuje nacionalizmus, ale vlastenectvo. Nacionalizmus znamená nenávidieť cudzie a vlastenectvo mať rád svoje. Avšak aj vlastenectvo má svoje moderné podoby. Moderné vlastenectvo znamená mať rád a pracovať pre svoju krajinu, v ktorej má každý občan miesto, v ktorej je mládež hrdá na to, skadiaľ pochádza, v ktorej žiť vzbudzuje závisť ostatných kvôli jeho ekologickej čistote, otvorenosti, modernosti, kvôli jeho demokratickému a spravodlivému spoločenskému systému.
Začnime rozmýšľať o takomto Slovensku ďalších generácii. O tom, aké Slovensko im terajšia ľavica chce prenechať. Bude to Slovensko trpiace rasovou a národnostnou nenávisťou? Slovensko topiace sa v ekologických problémoch? Slovensko nepripravené ani personálne, ani spoločensky na integrovanie sa do budúcej Európy? Slovensko nekriticky uzavreté do seba? Dúfam, že nie…
Autor (1977) je viceprezident Mladej demokratickej ľavice
