Radšej gram prevencie
Jedným z negatívnych dôsledkov otvorenia sa našej spoločnosti po roku 1989 je rast drogovo závislých. Štatistické čísla ukazujú, že sme na prienik drog neboli pripravení a v rýchlom čase sme sa dostali v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami do horšej situácie. Užívanie drog mladými ľuďmi je spojené s ich sociálnou situáciou a prostredím, v ktorom dospievajú. Áno, dospievajú, lebo na Slovensku sú tínedžeri takmer najstaršími drogovými "začiatočníkmi".
Dokazujú to najmä skúsenosti z Bratislavy. Tie sú pre celé Slovensko určujúce najmä preto, lebo v hlavnom meste je evidovaná polovica drogovo závislých. Ich vekové rozvrstvenie je šokujúce: prevažujú ľudia do 26 rokov, ale najhoršie je, že veková hranica mladých, ktorí skúšajú drogy, sa neustále posúva. Odborníci dnes majú v evidencii žiakov základnej školy s prvými skúsenosťami, dokonca sú medzi nimi aj takí, ktorí zažili tvrdé drogy a ihlu s injekčnou striekačkou. Neuveríte, kým na vlastné oči neuvidíte 10-ročné dieťa s modrinami nielen na rukách - sú to stopy po vpichoch.
Anonymné sídliská Skúsenosti bratislavských mestských poslancov sú viac než zarážajúce. V minulom volebnom období sa komisia pre mládež a vzdelávanie začala tejto problematike intenzívne venovať. Organizuje poslanecké výjazdy do jednotlivých mestských častí. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že najväčšie problémy sú na veľkých sídliskách. Ich anonymita je prvým predpokladom pre "úspešné" rozšírenie drog. Preto bola od samého začiatku na prvom mieste Petržalka, ktorá napriek zjavnému úsiliu jej starostu v posledných rokoch je stále skôr veľkým sídliskom, než vnútorne žijúcou obcou. K tomuto stavu paradoxne prispeli aj štátne bezpečnostné sily. Už pred rokom 1989 sa šírili drogy (a to aj tvrdé), ohrozenými skupinami boli najmä asociálne živly: príživníci, prostitútky, veksláci, pasáci. Mäkké drogy sa však objavovali aj medzi študentmi. Asociáli sa v tom čase združovali predovšetkým v centre slovenskej metropoly. Prvé cielené policajné kampane zamerané na užívateľov a v prvom rade na dílerov drog mali za cieľ preskúmať túto oblasť. Akcie súviseli aj s celkovým úsilím zachovať pokoj a bezpečnosť v časti, ktorá bola prirodzeným centrom cestovného ruchu a kultúrneho života bratislavčanov. Díleri i užívatelia drog tak boli "vytlačení" do okrajových častí Bratislavy, ktoré navyše, vďaka spomínanej anonymite, poskytovali aj lepšie útočisko.
Anonymita sídlisk spôsobuje aj ďalší jav, ktorý je mimoriadne závažný aj zo širších celospoločenských hľadísk: vzájomné odcudzenie sa. Ľudia sa chodia domov prakticky iba vyspať, do iných častí mesta chodia do práce, do škôl, zabaviť sa, za športom i za kultúrou. Takmer sa nestretávajú a nepoznajú. Ľudia majú menej voľného času, ktorý by teoreticky mohli stráviť s priateľmi, so susedmi. Niet času zaujímať sa o "cudzích". A ak sú doma, zatvárajú sa do obývačiek, lebo televízne kanály, satelitné stanice či domáce videá ponúkajú "dostatočné" vyplnenia zvyšného času. Ľudia chcú viac vedieť a poznať - preto zapínajú televízor. Chcú si pohodlne oddýchnuť - ďalší dôvod zapnúť zázračnú skrinku. Chcú sa vnárať do pseudoreality krásnych a úspešných, alebo aspoň šťastných a milovaných (a milujúcich) - aj vtedy zapínajú televízor. Za týchto okolností je, žiaľ, prirodzené, že neprítomný pohľad, vodnatý zrak či neistý krok cudzieho (mladého) človeka (či dokonca dieťaťa) necháva väčšinu ľahostajnými. Odvrátia zrak a čosi si pomyslia o jeho rodičoch. Pritom to môžu byť susedia z vedľajšieho bytu.
Problém s voľným časom Najzávažnejším problémom a súčasne najčastejšou príčinou, pre ktorú nedospelí siahajú po drogách, je nedostatok možností zmysluplného využitia voľného času. Nikto nechce na každej škole obnovovať povinnú pioniersku alebo zväzácku organizáciu, ale premeny po roku 1989 znamenali v tejto oblasti absolútnu katastrofu. V priebehu niekoľkých mesiacov "zmizli" široké a finančne nenáročné možnosti vyplnenia voľného času detí a mládeže. A pokiaľ žiadny klub mladých alebo športový klub neponúkne dostupný a atraktívny program, mladí ľudia si ho budú "tvoriť" sami. Na základe svojich skúseností a rozumových schopností. A keďže tie sú nie vždy veľmi veľké, uprednostní sa bude jednoduchá a dobrodružná zábava.
Niet pochýb, že takou sú pre dospievajúceho človeka prvé "dotyky" s drogou. Najmä, ak nie je problém ju získať. Nezabudnem na rozprávanie učiteľov z jednej základnej školy (!), podľa ktorých organizované skupiny dílerov drog postupujú veľmi premyslene. Prvá skupina monitoruje, kedy je veľká prestávka, dokedy trvá vyučovanie a kam po ňom deti odchádzajú. Druhá skupina s nimi nadväzuje kontakty, ponúka ich žuvačkami či sladkosťami, v ktorých už sú drogy. Až tretia skupina sú pravidelní díleri. Problémom sú miesta, na ktorých sa mladí ľudia vo voľnom čase stretávajú. Sú nimi najmä diskotéky, bary, krčmy. Dôvod je jednoduchý: iné priestory pre mladých k dispozícii nie sú. Také, v ktorých sa nepodáva alkohol, nefajčí, v ktorých je možné kontrolovať pohyb osôb. Mnoho mladých sa totiž k drogám dostáva prostredníctvom alkoholu a cigariet, ktorým sa na týchto miestach nedá vyhnúť.
Je to výsledok nezáujmu spoločnosti o voľný čas detí a mládeže. Pritom len školské dvory a telocvične, ktoré sa po vyučovaní zatvárajú ponúkajú obrovské možnosti. Pražské mestské zastupiteľstvo už pred niekoľkými rokmi začalo financovať mimovládne organizácie, ktorých aktivisti strážia a pripravujú programy v takýchto školských priestoroch. Podpora detských a mládežníckych organizácií na Slovensku je katastrofálna. Niet na ne peňazí: prakticky jediným zdrojom je zopár desiatok miliónov z ministerstva školstva pre celé Slovensko. Obce a mestá žiadne programy nemajú, nadácie prakticky neexistujú, platná legislatíva sponzorov nijak nemotivuje a z komerčného hľadiska nie je zaujímavá bežná činnosť pre deti a mládež. Nehovoriac už o spoločenskom ocenení ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase a zadarmo venujú deťom a mládeži.
Už je neskoro Najmä v Bratislave sa rozšírenie drog a závislých na nich podobá epidémii. A to vychádzame iba z oficiálnych štatistík evidovaných ľudí, o závislosti ktorých lekári vedia. Odborníci však predpokladajú, že skutočný počet drogovo závislých, či dokonca tých, ktorí už drogu skúsili je mnohonásobne vyšší. Liečba je už len hasením požiaru. Bez ohľadu na to, že je veľmi drahá jej úspešnosť nie je vždy veľmi istá. Skutočne vyliečených je minimum, zväčša ide o abstinentov, u ktorých jeden nový pokus znamená návrat medzi závislých. Z uvedených argumentov je jasné, že sa nestačí sústreďovať na liečbu drogovo závislých. Keď niekto drogy berie, je už neskoro. Skutočne efektívnou cestou boja proti drogám je prevencia: štát a samosprávy musia robiť opatrenia, aby sa predovšetkým mladí ľudia k drogám vôbec nedostali, aby ich vôbec nelákali. Riešením je ponuka zaujímavejšieho, zmysluplnejšieho i dobro družnejšieho využitia voľného času. Koncerty, výlety a zájazdy, projekcie filmov a na kontrolované diskotéky nie sú zbytočne vyhodené peniaze . Šéf Detského fondu SR dr. Matula, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhé roky povedal, že ak teraz neinvestujeme zopár desiatok miliónov, neskôr nám nebude stačiť ani celý výnos z privatizácie. Alebo, ako hovorí psychologička Oľga Bindasová: Gram prevencie je viac ako kilogram terapie.
