Korupcia
je od skončenia vysokej školy pre Emíliu Sičákovú až priveľmi frekventovaným pojmom. Spolu s pracovníkmi slovenskej pobočky Transparency International (TIS) sa zaoberá jej podobami a tým, ako ju úspešne eliminovať, či zlikvidovať. Zaujíma ju fungovanie štátnych inštitúcií predovšetkým z pohľadu občana-voliča, ktorý má nárok na kvalitnú a prehľadnú správu vecí verejných.
Ak máme pred očami obraz slovenskej society, vízie tejto mladej ženy, za ktorými je snaha zlepšiť kvalitu života občanov, pôsobia miestami až naivne. Najmä ak si predstavíme, že práve ona je jednou z tých, ktorí vedia svoje o skorumpovaných úradníkoch, machináciách, či kauzách sprevádzajúcich život slovenskej spoločnosti. Snažili sme sa presvedčiť ju, že v myslení človeka-občana sú úplatky spôsobom, pomocou ktorého sa dá ľahšie a rýchlejšie vybaviť potrebný "papier" a pre investorov sú prístupovou cestou na zahraničné trhy, a teda nejestvuje veľa dôvodov na zlepšenie situácie. Prezidentka TIS sa však akékoľvek negativistické či skeptické postoje snaží vyvrátiť príkladmi z anglosaských krajín, či krajín Latinskej Ameriky, kde už v boji s korupciou badateľne pokročili a ich skúsenosti by mohli byť užitočné aj pre našu krajinu. Napriek svojmu mladému veku má za sebou pomerne dosť pestrú profesionálnu dráhu: od usilovnej študentky Ekonomickej univerzity, cez účasť na tvorivých dielňach a konferenciách TIS až po fakt, že je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií. Ich hlavnou témou je už spomínaná korupcia a všetky fenomény s ňou súvisiace. Túžba zmeniť chod vecí v štáte a zlepšiť život občanov ju viedla k tomu, aby sa spolu so svojimi kolegami veľkou mierou podieľala na vypracovaní vládneho Programu boja proti korupcii.
Medzi ľudí, ktorých si váži a zároveň sú jej vzormi, patria jej kolegovia Daniela Zemanovičová a Eugen Jurzyca. Práca v TIS ju veľmi baví a vyťažuje takmer na sto percent. Ako sama hovorí, k jej negatívnym vlastnostiam patrí aj to, že si nevie nájsť čas na priateľov. Ak si predsa len nájde voľný okamih, najradšej ho prežije v ich spoločnosti. Najviac si váži ich osobnú integritu. Keby jej však niekto ponúkol možnosť ďalšieho profesionálneho rozvoja, vybrala by si štúdium na univerzite v niektorej anglosaskej krajine, kde by mala možnosť dokončiť si doktorát z ekonómie. A úplne najlepšie by bolo, keby spomínaná univerzita bola v Londýne, lebo ten je pre ňu vysnívaným mestom, takým, kde by chcela žiť. Relaxovať by však chcela pod gréckym slnkom na letovisku v Santorini. Hoci mnoho času strávi štúdiom odbornej literatúry (jej obľúbeným autorom je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Douglas North, predstaviteľ inštitucionalizmu), občas si nájde chvíľu aj na "oddychové knihy", akou je napríklad Čajka Jonathan Livingston od Richarda Bacha. Na jedlo si nepotrpí a vyhlasuje o sebe, že príliš veľkým gurmánom nie je.
Problém korupcie sa pre Emíliu Sičákovú stal nielen etickým, ale aj profesionálnym problémom. Pre nás ostatných by mal byť záležitosťou svedomia a morálky. Sme predsa slušní ľudia.
