Priestor bez nátlaku
Slovo Luna prináša niečo tajomné, záhadné. Prelínanie reálneho s imaginárnym. Čosi, čo treba vysvetľovať a objasňovať. A taká má byť podľa jej zakladateľov aj Televízia LUNA. Na jednej strane má klásť dôraz na poznanie, vedecké či žurnalistické objavovanie, na druhej dáva priestor pre fantáziu tvorcov umelecky spracovanú v kvalitných filmoch.
TV LUNA vznikala v značne konkurenčnom prostredí. Dominantné postavenie na mediálnom trhu mala Markíza. STV sa "mohla" spoliehať na svoju verejnoprávnosť a tým aj na prostriedky zo štátneho rozpočtu. Veľký vplyv zaznamenala i česká stanica Nova. Ľahšie sa však súkromné televízie rodili po novembri 1989, keď sa na Slovensku ešte iba rozbiehal duálny systém vysielania. No hádam i v tom čase menšie konkurenčné prostredie nevedelo zaručiť stabilitu a trvácnosť. Za príkladom nemusíme ísť ďaleko Vaša televízia (VTV) sa jednoducho nedokázala etablovať. Niektorí dnes porovnávajú LUNU práve s VTV, predpovedajú jej rovnaký osud. Jediné, čo však majú obe spoločné, je - pokrytie. LUNA prišla na trh s novou víziou - víziou televízie, ktorá dáva veľký dôraz na spravodajstvo. To znamená, že uprednostňuje informovanie a vzdelávanie divákov. Pri rozhovore so šéfredaktorkou spravodajstva Annou Ghannamovou zazneli z jej úst zaujímavé a podľa mňa pravdivé slová: "O spravodajských informáciách nemá človek po skončení správ polemizovať. Ich cieľom je diváka iba informovať."
Médiá sa často delia na pravicové a ľavicové, niektoré sú dokonca považované za mienkotvorné, pretože viacerí redaktori nechápu, že ich cieľom je informovať. Anna Ghannamová svoje poznatky a skúsenosti z desaťročnej praxe prenáša na pôdu LUNY. Nepotrebuje, aby "jej" spravodajstvo brali ostatní novinári za mienkotvorné. Stačí, ak bude divákovi prinášať vyvážené správy z celého dňa. Ak vzniká niečo nové, musí so sebou priniesť originálnosť a nový šat. LUNA sa o to pokúša. Páčila sa mi najmä prvotná myšlienka jej tvorcov - starší moderátori správ. Veď ak si doma pozriete akýkoľvek kanál západných televízií, vždy vás o udalostiach dňa informujú starší a skúsení ľudia. Máte pocit, že oni bezpečne vedia, o čom rozprávajú. Na Slovensku je to naopak - stanice vsadili skôr na pekné, mladé tváričky. Bohužiaľ, ani pracovníkom LUNY sa tento ich zámer nepodarilo zrealizovať. Slovenský trh totiž starších ľudí s príjemným vzhľadom, mikrofonickým hlasom a politickým rozhľadom neponúka. Škoda. Ktovie, akoby divák takúto zmenu prijal.
Tvorcovia LUNY pri svojom vzniku taktiež pochopili, že bez známych tvári to jednoducho najmä zo začiatku nejde. Preto aj oni vsadili na túto kartu. Ak zoberieme do úvahy iba spravodajstvo - Soňa Bullová, Anna Vargová, Ján Füle, či Pavol Chovanec - sú zárukou väčšej popularity a dovolím si povedať, že i kvality. Cieľom jej spravodajstva nie je podľa Anny Ghannamovej poraziť Markízu, ale vytvoriť priestor bez nátlaku. Nuž, v dnešnom mediálnom prostredí je to do istej miery cieľ náročný a odvážny. Nie však nedosiahnuteľný. Na záver ešte priložím slová šéfredaktorky spravodajstva: "Nechcem, aby diváci LUNU nenávideli, alebo milovali. Stačí, ak ju budú akceptovať."
