Šesťdesiatosem rokov na tróne
Cisár František Jozef I. sa počas svojej vlády stal živým symbolom skostnatenosti habsburskej monarchie. Bol vychovaný tak, aby bránil konzervatívne hodnoty, no na sklonku svojho dlhého života pochopil, že jeho smrť bude predzvesťou zániku monarchie. Jeho nasledovník Karol I. vládol už iba dva roky...
Keď v roku 1835 nastúpil na trón cisár Ferdinand V., potvrdilo sa to, čo sa dovtedy iba šuškalo - na čele absolutistickej monarchie sa ocitol vladár, ktorého Viedenčania dobromyseľne prezývali "die arme Trottel Nandel", čo by sa dalo preložiť asi ako "chudák tĺk Ferko". Možno vtedy sa ujalo dodnes používané úslovie "korunovaný vôl". Vychovávatelia ho naučili čítať, písať a správať sa na verejnosti tak, aby to nevyvolávalo škandál. Lenže, keď v roku 1848 vypukla v monarchii revolúcia, Ferdinandove podobizne zdobili vo Viedni barikády. Tým, čo v skutočnosti vládli, bolo jasné, že ak by sa Ferdinand dostal do rúk vzbúrencov, bol by schopný podpísať trebárs aj vyhlásenie republiky. Bolo zrejmé, že na trón musí zasadnúť niekto iný. Mladší Ferdinandov brat František Karol tiež neoplýval darmi ducha a tak jeho manželka Žofia rozhodla, že cisárom bude 18-ročný František Jozef. Nebol prvorodený, ale jeho starší brat Maxmilián dával príliš najavo svoj sklon k liberálnym myšlienkam. František Jozef vychovávali tak, že bol disciplinovaný, zvyklý na namáhavú prácu, ale zároveň presvedčený o nadradenosti aristokracie, predovšetkým Habsburgovcov a o osobitnom, ba nadpozemskom vlastnom postavení. Preto sa pri brutálnom potlačení revolúcie prejavil mimoriadne aktívne, nariaďoval hromadné popravy, nepoznal slová milosť a zľutovanie. Mal však šťastie v tom, že na tróne zotrval tak dlho, že sa za príslušný počet rokov zabudlo na činy mladého cisára.
Pokazené životy blízkych Cisár zničil život svojej manželke Alžbete, dodnes nezabudnutej krásnej Sissi, syna Rudolfa dohnal k samovražde, ohavne sa správal k následníkovi trónu Františkovi Ferdinandovi, nepriamo niesol zodpovednosť za smrť svojho brata Maxmiliána v Mexiku. Matka Františka Jozefa Žofia bola sestrou bavorskej kráľovnej. Rozhodla sa, že si cisár vezme za ženu najstaršiu dcéru jej sestry. Františkovi Jozefovi však padla do oka 16-ročná Sissi. Príbeh ich vzťahu je všeobecne známy. Keď sa manželstvo fakticky rozpadlo, Sissi dohodila Františkovi Jozefovi náhradu, herečku viedenského dvorného divadla Katarínu Schrattovú. Sissi počas jej ciest zavraždil "vyšinutý" anarchista. Posledným klincom do rakvy nepodareného manželstva bola dobrovoľná smrť syna Františka Jozefa a Sissi korunného princa Rudolfa. Na odľahlom zámočku Mayerling zastrelil Rudolf najprv baronesu Mary Vetserovú a potom seba. Celá záležitosť nie je dodnes celkom objasnená. Je však isté, že Rudolf bol voči otcovi v opozícii - domnieval sa, že Rakúsko zachránia iba reformy. Ten sa o svojho nepochybne inteligentného syna vôbec nestaral. Namiesto toho, aby mu dal možnosť zúčastňovať sa na panovníckej činnosti, aby z neho vychoval svojho dôverníka a nie iba následníka, ale ozajstného nasledovníka, vôbec sa oň nestaral. Rudolf napísal pred smrťou niekoľko listov na rozlúčku, ani jeden však neadresoval
Františkovi Jozefovi... Po Rudolfovej smrti sa stal následníkom trónu synovec Františka Jozefa František Ferdinand d´Este. Ten sa dopustil strašného priestupku, oženil sa "iba" s grófkou, a nie s príslušníčkou panovníckeho rodu. Za to bol Ferdinand šikanovaný aj po tragickej smrti v Sarajeve, keď jeho manželka mala iný pohrebný ceremoniál.
Nech zanikne aspoň dôstojne Počas svojej vlády zaznamenal František Jozef iba jediné víťazstvo, a aj to malo trpkú príchuť. V revolúcii 1848-1849 mu proti odbojným Maďarom poskytol "internacionálnu" panovnícku pomoc ruský cár Mikuláš. František Jozef teda vyhral v boji s Maďarmi iba vďaka ruským vojakom. Už vtedy sa preukázalo to, čo neskôr vyhlásil Napoleon III., že "s neschopnosťou rakúskych generálov možno rátať ako so stálou skutočnosťou". V roku 1859 Rakúsko prehralo vojnu s koalíciou Francúzska a Sardínie, v roku 1866 s Pruskom. František Jozef pochopil, že ako "najvyšší vojenský pán" má jednoducho smolu. Pri vysokom veku, ktorý mu osud doprial, mal dokonca šancu, aby ho nakoniec považovali za "mierového" cisára. Prišli však výstrely v Sarajeve. František Jozef ich najprv chápal ako zásah Prozreteľnosti, ktorá potrestala Ferdinanda za zneuctenie panovníckeho majestátu morganatickým manželstvom. Príliš neskoro pochopil, že z toho bude vojna, ktorej už nedokázal zabrániť a nemohol ani tušiť, že táto vojna zmetie jeho svet. Keď 21. novembra 1916 cisár zomrel, mnohí chápali, že je to predzvesť zániku nielen monarchie, ale vôbec dovtedajšej podoby sveta. Niekoľko hodín pred smrťou povedal: "Prevzal som trón za najťažších okolností a odovzdávam ho za okolností ešte ťažších. Bol by som rád, ak by som toho Karla ušetril..."
Karol I. bol naozaj posledným rakúskym cisárom. Iróniou osudu však je, že jeho manželka, posledná cisárovná Zita sa dožila ešte dlhšieho veku ako František Jozef. Zomrela ako 97-ročná v roku 1989, keď sa tiež lámal starý svet.
