Perspektívy Slovenska v roku 2000
Ak sa dnes hovorí o tom, čo prinesie globalizácia, uvádza sa len polovica pravdy - nehovorí sa o rizikách, ktoré z nej vyplývajú. Existujú jej tri hybné motívy: Vytváranie prijateľnejšieho prostredia pre nadnárodné ekonomické organizácie, kde 30 % spoločností ovláda už dnes 90 % globálneho trhu. Vplyv fúzií a spájania firiem, tento pohyb sa urýchľuje a zachytáva už všetky podnikateľské odvetvia od médií po automobilový priemysel. Je to výzva pre organizácie - zostane ich iba niekoľko najmocnejších.
Národné vlády suverénnych štátov sa tak dostávajú do pozície pozorovateľa. Musia riešiť sociálnu stratifikáciu krajiny, pružnosť pracovnej sily i nezamestnanosť. Problémom je nárast chudoby a pomalý rozpad stredných tried aj vo vyspelých štátoch, dochádza k "preklopeniu" sociálnej stratifikácie v príjmovej oblasti. To nahlodáva klasickú štruktúru trhovej ekonomiky založenej na strednej triede, ktorá vytvárala dopyt a hrubý domáci produkt.
Bieda fenomén aj vyspelých krajín Bieda sa stáva rozdeľujúcim fenoménom nielen na vyspelé a rozvojové krajiny, ale aj vnútri vyspelých. Treba znovu definovať pojem biedy a chudoby. Zo štatistík Svetovej banky je zrejmé, že dochádza k nárastu chudoby aj vo vyspelých priemyselných krajinách. To všetko vyvoláva tlak na oblasť trhu práce, preto sa stal módnym trend k pružnosti a efektívnosti pracovných síl, k deleným pracovným miestam, čiastočným úväzkom a pod. To zas vyvoláva oslabovanie vplyvu odborov.
Pružný pracovný trh s rôznymi typmi zmlúv zapríčiňuje stratu mechanizmov pracovnej ochrany. Formálne sa síce vykáže pokles nezamestnanosti, no tá vnútri ekonomiky skryto narastá. Prehlbuje sa rozpor štrukturálnej nezamestnanosti, tradičné profesie zanikajú, ale nastáva nedostatok programátorov, analytikov a pracovníkov v softwarovej oblasti. Už dnes ide len v EÚ o deficit niekoľko stotisíc pracovníkov.
Nová ekonomika Významný moment nastáva v oblasti kapitálových a finančných trhov. Tam vzniká tzv. NOVÁ EKONOMIKA, ktorá prudko narastá, avšak "detonačné" zariadenie nie je spustené. Z toho vyplýva, že väčšina z podnikov získava finančné zdroje z emisií akcií na kapitálovom trhu a nie úvermi z bánk. Preto sú ceny akcií vysoko nadsadené, čo predurčuje budúcu nestabilitu na finančných trhoch, no očakávané vysoké marže sa nedosiahnu. Prevažuje vysoký počet firiem, pre ktoré nie je rozhodujúci hospodársky zisk, ale dividendy pre akcionárov z predaja akcií. Táto filozofia vedie podniky k tomu, že nie sú na trhu pre udržiavanie pracovných miest, no zaujímajú ich najmä hodnoty akcií a ich predaj a z toho vyplýva narastajúce riziko prepúšťania už aj v krajinách EÚ.
Hovorí sa, že ide o reštrukturalizáciu podnikov, pričom ide o uvoľňovanie 10- až 15-tisíc pracovných miest, ako keby náklady na pracovníka boli tým posledným brzdiacim limitom rastu produktivity práce v podnikoch. A toto je čierna vízia pre postkomunistické krajiny i pre Slovensko. PENZIJNÉ FONDY a príjmy z doplnkových dôchodkových poistení - to je jeden z významných faktorov zabezpečenia dôchodkov v budúcnosti. Avšak peniaze, ktoré si zaplatili súčasní dôchodcovia v SR, sú už NENÁVRATNE PREČ.
Vznikajú finančné ústavy novej bonity, ktoré postupne kompletujú služby od úverovania, exportné poistenie a penzijné zabezpečenie, ale tým sťahujú do finančných vzťahov podnik, ktorý sa už produktovo zaradil. To zakladá inú kvalitu finančnej existencie, keď služby predstavujú 40 - 60 % z ceny produktu. Kladie to veľký význam v prospech logistiky, časového fenoménu a úplne mení vnútornú štruktúru nákladov podniku, základy vzťahov a používanie pracovného režimu - napr. vo využívaní externých zdrojov pre firmu.
Miesto pre malé a stredné podniky Dopad to má ešte viac na oblasť malého a stredného podnikania, ktoré neprežije bez výraznejšej podpory z rozpočtu krajín EÚ. Zo štatistík vyplýva, že ročne dva milióny firiem vznikne a zároveň dva milióny zanikne, pričom v Únii z celkovo 18 miliónov týchto podnikov má každý priemernú životnosť tri (!) roky. Malé a stredné firmy pritom viažu miestnu zamestnanosť, dôležité sú v nich otázky miezd, pracovného práva. Takéto podniky môžu existovať, iba ak existuje stredná trieda spoločnosti, ktorá vytvára rozhodujúci dopyt. Ak sa tá príjmovo "vytráca", malé a stredné firmy nemajú možnosť prežiť, pretože na rozdiel od klasických príkladov spolužitia veľkých priemyselných korporácií v minulosti dnes ich nové nadnárodné spoločnosti NEPOTREBUJÚ.
EÚ nechce usmerňovať parametre malého a stredného podnikania daňovým systémom, ale usmerňovaním cien služieb systémovej infraštruktúry (elektrickej a ostatných energií, informatiky, telekomunikácií). Toto je teda hlavný motív liberalizácie trhov služieb v infraštruktúre - odhadnuteľnosť zmien, ktoré sú významným fenoménom ekonomickej existencie malého a stredného podnikania. A teraz si dajte do protikladu neodhadnuteľnosť zmien cien infraštruktúry v SR. Preto ani tak nie daňové úľavy, no odhadnuteľnosť zmien podporuje prosperitu, nie zahmlenosť, ale transparentnosť zmien pomáha tomuto rozvoju ekonomiky. Tam, kam majú prísť zahraničné investície, zaoberajú sa skôr otázkou vybudovania infraštruktúr než úľavami. To je mimoriadne dôležité poslanie štátnych opatrení, nie desaťročné daňové úľavy, ako sa to u nás uprednostňuje.
E-business a bankový sektor Je to už dnes kľúčový nástroj pre zviditeľňovanie firmy a zrýchľovanie poskytovania služieb, nástroj na získavanie trhovej pozície v trhových segmentoch. Význam elektronického obchodovania prudko rastie a aj v SR sa musíme rýchlo rozhodnúť, či pôjdeme cestou USA, ktorá uprednostňuje internet, alebo cestou EÚ, ktorá vsadila na komunikáciu cez mobilnú komunikáciu. Ak všetky kľúčové európske komunikačné spoločnosti idú do rozvoja e-businessu cez mobil, pri privatizácii by sme sa mali zamerať na mobilnú komunikáciu. Z toho tiež vyplýva, že kľúčovou otázkou pri privatizácii NIE JE CENA ZA PREDAJ, ale vplyv na technologické parametre výkonu podniku PO PRIVATIZÁCII. A toto je kľúčová úloha na najbližších 10-15 rokov pri posudzovaní všetkých privatizačných projektov.
Motivačná fáza pre veľké nadnárodné korporácie je získanie podielu v postkomunistických krajinách strednej Európy. Spoločnosti sa tu teda nezameriavajú na zisk a využitie finančných inštrumentov, ale na obchodovanie s najbonitnejšími finančnými inštrumentmi ( t.j. na štátne dlhopisy) a zmenu bankového systému. Takže väzba na podniky je pre ne druhotná.
Ak sa teda domnievame, že po reštrukturalizácii finančného sektora sa budú poskytovať podnikovej sfére úvery, ide o mylnú predstavu. Môžeme sa oprieť o skúsenosti EÚ, takže to nebude reálna predstava ani v Poľsku, Maďarsku, či u nás. Primárne zameranie v rámci globalizácie bude iba na obchodovanie so štátnymi cennými papiermi alebo uplatnenie záložného práva voči dlžníkom a získanie najlukratívnejších aktív. Avšak po ich získaní bude už vlastná banka príťažou a bude sa ju snažiť vrátiť štátu - prípad Komerční banky v ČR.
Privatizácia a verejné financie V tomto zmysle je PRIVATIZÁCIA:
a) skôr fázovou (privatizovať väčšie celky v dlhšom období) - v súčasnosti je priveľká ponuka, a preto je cena v postkomunistických krajinách prinízka,
b) hodnotiť ju vzhľadom k vplyvu na budúce podnikateľské prostredie,
c) regulačný rámec budúcich činností sprivatizovaných podnikov absentuje, pričom napr. v Británii sú stanovené limity cien stočného a vodného tak, aby reagovali na ekonomickú realitu obyvateľstva. Aký protiklad oproti SR, kde sa neuvažuje s limitovaním správania sa spoločností po privatizácii!
Skutočný deficit štátneho rozpočtu na rok 2000 je už teraz vyšší, ako sa plánoval. Obsluha štátneho dlhu bude predstavovať až 40-50 % výdavkov zo štátneho rozpočtu SR každoročne počas 6-8 rokov a možno až do roku 2011! Deficit verejných financií na konci roka 2000 bude celkovo 300 mld. Sk, pričom len dlh Sociálnej a zdravotných poisťovní je okolo 30 mld.
Vysoká miera zadlžovania štátneho rozpočtu zmenšuje potom zákonite manévrovanie v oblasti poklesu daňového zaťaženia, čo zužuje pokusy o zníženie platieb do verejných fondov, predlžuje obdobie zadlžovania sa miest a obcí. To vedie k nevyhnutnosti zvyšovať platby a miestne dane.
Blok pohľadov na parametre podnikateľského prostredia: ceny systémovej infraštruktúry - v EÚ dosahujú pokles o 70 %, aj keď na druhej strane sú v prepočte o 18-20 % vyššie už teraz ako u nás. Liberalizácia cien plynu v EÚ povedie k poklesu cien, ale i tie budú vyššie ako u nás. Telekomunikačné poplatky sa nezvýšia, no prostriedky získané od kupca ST pôjdu naspäť do podniku na zaplatenie investícií a jeho dlhov - teda prínos pre podnikateľské prostredie v SR bude iný ako finančný. Z toho vyplýva, že pokiaľ samosprávne orgány preberú kompetencie v školstve a verejných službách, preberú tiež zdroje v hodnote 42 mld. a zadlženosť v hodnote 70 mld. Tie im štátny rozpočet nedá, a pritom prevezmú zodpovednosť pred vstupom do EÚ ešte aj za už existujúce a neriešené ekologické dlhy v hodnote cca 40 mld., bez ktorých nás jednoducho do EÚ nevezmú.
Existuje tu teda ďalšie nebezpečenstvo: keďže rozpočet samospráv zo zákona musí byť vyrovnaný - samosprávy jednoducho zvýšia administratívne a správne poplatky na takú úroveň, aby im pokrývali výdavky. Pre porovnanie, Svetová banka urobila audit v ČR, ktorý proporčne môže poslúžiť aj pre SR: Zadlženosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti 30 mld., 45 - 50 mld. je odhadovaná zadlženosť ekologická, údržba verejných komunikácií 175 mld. A tak je jasné, že po prechode kompetencií zo štátu na samosprávy sa dlh prenesie automaticky na nepripravené samosprávy.
Ako vstúpiť do Európskej únie Maastrichtské opatrenia EÚ nie sú výzvou ku globalizácii. A tak musíme ďalej hľadať spôsoby na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky SR, pretože len schopnosť konkurovať nás privedie k lepšiemu postaveniu na rokovaní o vstupe do Únie a nebudeme iba prosebníkmi. Preto je nevyhnutné zastaviť plytvanie zdrojov a koncentrovať sa na priority - teda na rozvinutie spolupráce s nadnárodnými spoločnosťami formou sieťových služieb a subdodávok a výrazne preskupiť štruktúru verejných financií. Treba si jasne povedať, či chceme naozaj reformu, alebo iba "pokrok v medziach zákona". Ale potom sa nečudujme, že budeme v marazme ešte aj o desať rokov. Ak je teraz dopad neujasnenej situácie v Sociálnej poisťovni viditeľný deficitom 6 mld. Sk, budúci rok to bude 12, v roku 2002 už 21 a v roku 2003 možno až 32 mld.! V treťom roku by sme mohli zažiť i úplný kolaps verejných financií.
Ak by sa mali používať zdroje štátneho rozpočtu, v bežnom roku sa deficit prehĺbi a narastajúci vnútorný dlh môže ohroziť kredibilitu (dôveryhodnosť) štátu. Veď len za rok 2000 sa zvýšila prvotná zadlženosť o 79 mld. Sk. Pretože sa plní zámer ozdraviť bankový sektor, bude treba sanovať úverom dopravnú infraštruktúru, najmä železnice, úvery strojárskym podnikom a v tomto kontexte si môže každý odvodiť, kam smeruje.
Vstupom do NATO budeme určite financovať pracovné miesta v USA. Veď treba prezbrojiť a prispôsobiť technicky armádu, budovať "sily rýchleho nasadenia", čo sú ďalšie náklady v prospech EÚ. Budeme však zatiahnutí i do potenciálu vzájomných geopolitickych konfliktov EÚ-USA-rozvojový svet. Ak je toto cieľom súčasných vládnych garnitúr, treba sa opýtať ľudí, prečo ich volia. Geopolitické rozmery ukazujú, že sme vôbec nepochopili nové siločiary usporiadania sveta a bezmyšlienkovite sa podriaďujeme, čo nespĺňa záujmy SR. Naopak, precízne cielená politika vychádzajúca z odborných analýz je aj v zahraničí prijateľná, ale nie je prijateľná politika záujmov podľa subjektívnych úvah jednotlivých politikov.
Pre SLOVO zaznamenal spolupracovník redakcie Peter Zajac -Vanka.
