Som nočný človek
Aj politici majú svoje súkromie a my doň radi nazeráme. Dnes nám to umožnil politik s atraktívnym povolaním, poslanec NR SR Arpád Duka-Zólyomi, nepochybne príjemný muž všestranných záujmov.
Moja obligátna otázka - čomu sa najčastejšie venujete, keď odložíte sako a kravatu??
- Mohol by som odpovedať stručne: spím. Presnejšie by však bolo, keby som povedal, že rád by som spal. Naozaj spím veľmi rád, žiaľ, často mi musí na spánok postačiť len pár hodín. Som, takpovediac, nočný človek. Často sa k svojej práci dostanem až po 11. hodine večer. Vstupom do politiky som totiž neodložil svoju pôvodnú profesiu jadrového fyzika bokom, pôsobím stále na katedre jadrovej fyziky, hoci teraz sa už päť rokov venujem budovaniu cyklotrónového centra v Bratislave. Spolupracujem s kolegami z celého Slovenska, som vo výkonnom výbore tohto projektu. Zaberá mi to veľa času, ale robím to veľmi rád, pretože projekt bude mať veľký prínos pre viacero oblastí, ako sú zdravotníctvo, veda, školstvo atď. Ak mi zostane čas, rád čítam romány. Kedysi som veľa športoval, dnes si tiež občas aspoň zabehám a zaplávam. Spoločensky sa venujem volejbalu a za SMK hrám príležitostne futbal.
Ako sa stavia k vašej zaneprázdnenosti manželka?
- Manželku si veľmi, veľmi vážim. Pre svoju prácu mám u nej mimoriadnu podporu. Mimochodom, v minulosti pracovala ako jazyková redaktorka v rozhlase, dnes je už na dôchodku. Pomáha mi, eviduje rozhodujúce termíny, vyberá mi oblečenie. Môžem sa na ňu absolútne spoľahnúť.
Viem, že ste istý čas žili v Dubne pri Moskve. Ako si na to obdobie spomínate?
- Bol som tam s celou rodinou vyše 13 rokov, pôsobil som v Spojenom ústave jadrových výskumov. Dubna, ktorá je od Moskvy vzdialená asi 200 km, je krásne mesto s nádhernou prírodou a okolím. Pracuje tam veľa vedcov zo zahraničia. Napriek mnohým abnormalitám, ktoré v tej časti sveta vtedy vládli, na toto obdobie si spomíname s istou nostalgiou. Deti tam prežili krásne detstvo, osvojili si jazyk, chodili do ruskej i slovenskej školy. Dnes sú už dospelé. Syn sa venuje kybernetike a výpočtovej technike, v ktorej sa skutočne mimoriadne dobre orientuje a našiel v nej zaujímavé uplatnenie. Dcéra ukončila VŠ, hoteliérsku informatiku, a pôsobí v istej nemeckej firme.
Aká tam bola kuchyňa?
- Ruská kuchyňa sa od našej podstatne líši, má svoje osobitosti. Povedali sme si, že všetko ochutnáme a tak sme postupne vytriedili, čo nám chutí a čo nie. Doma sme, samozrejme, varili slovenské jedlá.
A vás varenie priťahuje?
- Manželka o mne tvrdí, že rozhodne viem uvariť dobrú kávu. To by asi bola výstižná odpoveď na vašu otázku. Kedže ona, rovnako ako svokra, po ktorej to asi zdedila, vždy s fantáziou a veľmi chutne varili, netrúfal som si konkurovať im. Isté pokusy tu však boli, najmä keď som zostal s deťmi sám doma. Dodnes s úsmevom spomínajú, ako som im namiesto polievky uvaril kašu, keď som manželkinu radu - prisypať za hrsť ryže - vzal doslova, neuvedomujúc si rozdiel medzi mojou a jej hrsťou.
Prezradili mi o vás, že máte záľubu vo fajčení fajky. Ide len o to fajčenie, alebo ste aj zberateľom fajok?
- Začal som fajčiť pomerne neskoro. Mal som už 25 rokov, bolo to v čase, keď sme s manželkou ešte len spolu chodili. Voči cigaretám mala výhrady a vravela, že fajčenie fajky je menej škodlivé. Ona mi vlastne vtedy kúpila prvú fajku, a tým sa to začalo. Už ako študent som ich začal aj zbierať, dnes ich mám vyše deväťdesiat. Mám fajky na rôzne príležitosti, na slávnostné chvíle - napríklad na Vianoce mám iné, iné fajčím doma, iné nosím so sebou.
A pre parlament máte tiež nejakú vyčlenenú?
- Áno, tam fajčím takú bežnú, u nás zakúpenú. Mimochodom, za bývalého Česko-Slovenska tu boli fajky cenovo veľmi prijateľné. Bol to sortiment, ktorý aj turisti u nás veľmi vyhľadávali. Dnes sú fajky pomerne drahé.
Fajky sú vaším jediným zberateľským sortimentom?
- V minulosti som zbieral aj známky. Prvý album som zdedil od otca, ktorý bol naozajstným veľkým zberateľom, a ja som v tom pokračoval. Tejto časti života ďakujem za to, že som získal mimoriadny vzťah k dejinám i k zemepisu. V podstate tým, že ma pri známkach zaujímali aj odborné veci, vyhľadával som si rôzne informácie a to mi dalo skutočne veľa.
Povolanie jadrového fyzika je veľmi atraktívne. Čo vás k nemu priviedlo?
- Myslím si, že už v detstve som patril k technickým typom. Sám som si vyrábal rôzne veci, ktoré mi slúžili ako hračky. Už vtedy som kdesi začul o povolaní strojného inžiniera a ja som tvrdil, že ním budem. Na gymnáziu si ma, popri matematike a chémii, získala špeciálne fyzika, zrejme vďaka môjmu profesorovi, ktorý ma zásoboval množstvom literatúry. V tom čase bola v Bratislave sovietska výstava, tuším na tému Atóm sveta. Tam boli vystavené rôzne makety reaktorov, urýchľovačov. Makety boli v činnosti, čím ma veľmi zaujali a výstavu som navštívil vari i desaťkrát, aby som to všetko dôkladne poprezeral. To bol zrejme rozhodujúci moment, keď som si povedal, že jadrovú fyziku raz určite vyštudujem. Tento sen som si splnil, hoci to nebolo hneď a nebolo to jednoduché.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
