Alkohol, tabak a krok k drogám
Boj proti drogovým závislostiam - to je predovšetkým otázka starostlivosti o deti a mladých ľudí. Preto ide o interdisciplinárnu záležitosť, do ktorej musí aktívne vstupovať nielen štát, ale aj mimovládne občianske združenia a nadácie, cirkvi a samospráva. Najmä tá má v tejto oblasti na Slovensku ešte veľké rezervy. Príkladom pre ostatných by mohlo byť naše hlavné mesto.
Poslanci jeho mestského zastupiteľstva si už pred niekoľkými rokmi uvedomili dôležitosť všestrannej starostlivosti o deti a mládež. V roku 1994 - po komunálnych voľbách - zriadili novú Komisiu pre mládež a vzdelávanie. Už samotný názov komisie dokumentoval, že pre bratislavských mestských poslancov nebola otázka starostlivosti o deti a mládež zúžená len na školstvo. Tento fakt mal o rok neskôr za následok prípravu a následné schválenie dokumentu, ktorý je na Slovensku ojedinelý.
Vzťah mesta k dospievajúcim Zásady vzťahov hlavného mesta SR Bratislavy k deťom a mládeži schválili mestskí poslanci na svojom zasadaní 27. júna 1996. Materiál má síce iba štyri strany, ale obsahuje viaceré dôležité zásady, ktorými sa mesto riadi v oblasti starostlivosti o deti a mládež. Zásady hovoria aj o partneroch, ktorými sú štátne orgány i mimovládny sektor, o rozdelení kompetencií a spolupráci s mestskými časťami, o prioritných oblastiach a hovoria aj o spôsobe financovania aktivít pre deti a mládež z mestských prostriedkov. Spomenuté témy sú mimoriadne dôležitou časťou Zásad, lebo vďaka nej nejde iba o prázdne deklarácie. Bratislava má osobitný Fond pre deti a mládež, ale vďaka prijatiu Zásad sa už od roku 1997 podarilo dostať do rozpočtu samostatnú položku na protidrogové aktivity. Financie môžu získať rôzne typy organizácií na rôzne typy podujatí, pričom Komisia pre deti a mládež pochopila boj proti drogám veľmi progresívne. Vďaka tomu mestské zastupiteľstvo každoročne financuje aktivity, ktoré neriešia problém drogovo závislých mladých ľudí, ale predovšetkým činnosti, ktoré sú skutočnou prevenciou. Zameriavajú sa na moderné a zmysluplné vypĺňanie voľného času detí a mládeže v Bratislave, čo je veľký problém.
Komisia už schválila aj projekt prípravy mestských policajtov, ktorí pracujú v teréne. Tí sa často dostávajú do situácií, v ktorých sú priamo konfrontovaní s mladými pod vplyvom rôznych drog. Často páchajú trestnú činnosť. V rámci financovania protidrogových aktivít mestské zastupiteľstvo tiež podporilo prípravu tzv. streetworkers, t.j. ľudí, ktorí priamo v teréne, na uliciach kontaktujú mladých ľudí, systematicky vyhľadávajú prostredia, v ktorých sa pohybujú ohrozené skupiny a usilujú sa nielen mapovať situáciu (čo je samo o sebe vzácne, lebo na Slovensku sa veľmi nemoderne pracuje iba s oficiálnymi štatistikami, ktoré nedávajú verný obraz o skutočnom stave drogových závislostí), ale zachytávajú "ochutnávačov" drog od počiatku a nasmerujú ich do inštitúcií, ktoré môžu včas zasiahnuť. Okrem toho sa mesto usiluje v rámci možností pomôcť aj materiálne, resp. priestorovo. Mimoriadne vážnym problém mimovládnych organizácií, ktoré sú inak schopné veľmi lacno pokryť veľkú časť aktivít v tejto oblasti, je nedostatok vhodných priestorov. Platí to predovšetkým v takom meste, akým je Bratislava. Zásada, že časť vhodných priestorov nevyužije mesto komerčne, ale bez nároku na platbu ich dá k dispozícii na protidrogové (voľnočasové) neziskové aktivity pre deti a mládež, by sa mala uplatniť viac aj v našom hlavnom meste, aj v iných.
Správa o stave detí a mládeže Na základe uznesenia č. 333/1996, ktorým boli Zásady prijaté, je príslušný námestník primátora každoročne povinný predkladať mestskému zastupiteľstvu Správu o stave starostlivosti o deti a mládež. Táto informatívna správa obsahuje obrovské množstvo faktov o všetkých oblastiach starostlivosti o deti a mládež v slovenskej metropole, vždy za uplynulý rok. Už len jej informačná hodnota je pomerne veľká - aj vzhľadom na skutočnosť, že iné samosprávy takýto dokument nevypracúvajú. Zaujímavý je samotný pohľad na demografický vývoj. Počet mladých ľudí vo veku od 14 do 24 rokov sa pohybuje v posledných rokoch okolo 105 tisíc. Celkový prírastok obyvateľstva však po roku 1985 prudko poklesol. Prírastok sťahovaním vysoko prevyšoval prirodzený prírastok. Ten poklesol v roku 1994 iba na 211 osôb a o rok neskôr zaznamenala Bratislava po prvýkrát opačný trend: počet zomrelých prevýšil o 163 osôb počet narodených. Počet mladých ľudí do 24 rokov s trvalým bydliskom na území hlavného mesta síce mierne, ale neprestajne klesá. (V tejto súvislosti však treba brať do úvahy fakt, že počet mladých ľudí od 18 do 25 rokov výrazne zvyšujú vysokoškoláci.)
Už v SLOVE č. 3/2000 sme upozornili na významný vplyv prostredia na vznik a rast drogových závislostí. Z tohto pohľadu vyzerá rozvodovosť v Bratislave priam alarmujúco. Napríklad v roku 1996 pripadalo na tisíc obyvateľov 2,75 rozvodov, čo výrazne prevyšuje celoslovenský priemer, kde tento koeficient dosahuje hodnotu 1,75. Viac ako dve tretiny rozvodov pritom pripadá na manželstvá s maloletými deťmi. Netreba zdôrazňovať, aké "úrodné" prostredie sa takto vytvára pre drogové závislosti detí a mladých ľudí.
Alarmujúce čísla Rozvody, veľkomestské anonymné prostredie, frustrácia a stres vytvárajú v Bratislave mimoriadne vhodné príležitostí pre zneužívanie drog. Ako upozorňujú odborníci, cez hlavné mesto vedie jedna z vetiev tzv. balkánskej cesty, ktorá je tranzitom drog. Drogové závislosti už dávno nie sú problémom zdravotníckym, ale sociálnym. Významným faktorom tu je aj nezamestnanosť. Za posledné roky narastá počet nezamestnaných z radov mladých ľudí, pričom je veľmi znepokojujúce, že výrazným tempom narastá počet nezamestnaných s ukončeným základným vzdelaním. Tí si prirodzene nájdu prácu najťažšie, keďže nemajú ani profesné vzdelanie, ani pracovné skúsenosti a znalosti. S drogovými závislosťami je úzko spojená aj kriminalita v nižších vekových kategóriách, rozdiel však je medzi maloletými a mladistvými. Kým u tých prvých (od 6 do 14 rokov) prudko rástol počet stíhaných za trestné činy do roku 1993 a po roku 1994 naopak klesol, u tých druhých (od 15 do 18 rokov) ostáva počet stíhaní za trestné činy po prudkom vzraste do roku 1993 konštantný. Vážnym faktom je, že na území Bratislavy "operujú" organizované skupiny mladých kriminálnikov, zameriavajúcich sa na majetkové trestné činy (krádeže a lúpeže), pričom sú prepojené na dospelé gangy, ktoré veci z krádeží odoberajú (priekupníci a pod.). Je alarmujúce, že v poslednom čase mladí páchatelia za zisk z takejto trestnej činnosti čoraz častejšie nakupujú drogy, ktorých užívanie ich poháňa do ďalšej trestnej činnosti. Uzaviera sa tak kolotoč, z ktorého sa mladý človek bez cudzej pomoci už nedostane.
Drogy v Bratislave Napriek tomu, že existencia drog bola zaznamenaná v Bratislave už pred rokom 1989, ich rozšírenie nasledovalo až v deväťdesiatych rokoch. Súvisí to s tým, že až po roku 1990 sa zo Slovenska stáva nielen tranzitná, ale aj cieľová krajina drogových trás. Preto prvé údaje z akej - takej evidencie sa viažu k roku 1994. Najviac drogovo závislých mladých ľudí dosahuje vek 15 až 19 rokov. Tento fakt dokazuje, že nie vysokoškoláci, ale stredoškoláci sú najohrozenejšou skupinou. Neskôr si ukážeme, že tínedžeri už zväčša nie sú žiadnymi začiatočníkmi, ale skúsenými narkomanmi. V roku 1994 teda v Bratislave evidovali 12 narkomanov vo veku do 14 rokov (8 chlapcov a 4 dievčatá), zatiaľ čo o rok neskôr ich bolo iba 10 (6 a 4). Horšie je to u 15 až 19 ročných: v r. 1994 ich bolo evidovaných 288 (212 chlapcov a 76 dievčat), ale v r. 1995 počet narástol na 304 (228 a 76). Napokon, počet 20 - 24-ročných narkomanov v roku 1994 dosahoval 220 (184 mužov a 36 žien) a v roku 1995 ich počet poklesol na 165 (137 a 28). Treba však zdôrazniť, že tieto čísla sú naozaj iba tou povestnou špičkou ľadovca, pretože (nie náhodou sme to v predchádzajúcom odstavci zdôrazňovali) ide iba o registrovaných závislých mladých ľudí. Je však úplne jasné, že podstatná časť bratislavskej drogovo závislej mládeže vôbec nie je evidovaná, a preto sa tento počet dá iba odhadovať. Odhady odborníkov pritom hovoria o niekoľkonásobne vyšších počtoch ako ukazujú štatistiky evidovaných.
Šokujúce priznania mladých V roku 1996 už bolo všetkým zainteresovaným jasné, že drogové závislosti špeciálne medzi mladými ľuďmi zaznamenali v Bratislave epidemiologický rozsah. Preto Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti rozhodol v roku 1996 o vykonaní epidemiologického prieskumu užívania drog u bratislavskej stredoškolskej mládeže. Výber cieľovej skupiny bol zrejmý aj z predošlých štatistických čísiel. Bolo vybratých 11 stredných škôl (3 gymnáziá, 3 stredné odborné školy, 5 stredných odborných učilíšť - vždy jedna trieda z každého ročníka). Na anonymný dotazník odpovedalo 1155 študentov vo veku od 15 do 19 rokov, 648 dievčat a 507 chlapcov. Pre porovnanie sa využili poznatky získané z podobného dotazníka, ktorý bol realizovaný v rámci celoeurópskeho programu ESPAD (zo súboru v roku 1995 bolo vybratých 808 bratislavských stredoškolákov). Keďže sa tento program opakuje každé tri roky, dáva možnosť porovnávania medzi jednotlivými krajinami i sledovania dynamiky vývoja.
Výsledky prieskumu ukazujú nárast v takmer všetkých ukazovateľoch, i keď je časový posun v prieskumoch iba jeden a pol roka. Zvýšil sa počet študentov, ktorí konzumujú alkoholické nápoje i tých, ktorí udávajú opilosť. Zvýšil sa tiež počet tých, ktorí fajčia tabak, ale aj tých, ktorí fajčia marihuanu alebo hašiš. Napokon je viac aj tých, ktorí sa zverili s užívaním iných drog. Prieskum tiež ukázal, že medzi stredoškolákmi je stále viac informácií o drogách, dokonca aj o "novinkách" v tejto oblasti. Ukazuje sa, že chlapci vo všetkých druhoch drog "vedú" pred dievčatami, hoci viac dievčat priznalo príležitostné pitie alkoholu nielen oproti chlapcom, ale aj oproti roku 1995. Prieskum v roku 1996 ukázal, že hoci hlavným problémom medzi stredoškolákmi bol alkohol a tabak, stále viac mladých chlapcov a dievčat si aj prostredníctvom nich nachádza cestu k tvrdším drogám. Toto je dôležitý poznatok, dokazujúci význam vytvárania takých prostredí pre deti a mládež, v ktorých alkohol a tabak nie sú k dispozícii.
Pozor, epidémia Mimo tejto vekovej kategórie dostali za rok 1996 poslanci mestského zastupiteľstva ešte jednu, priam šokujúcu štatistiku. Už v SLOVE č. 3/2000 sme písali o žiakoch základnej školy, ktorí začínajú s drogami. Ukázalo sa, že minimálny vek, v ktorom sa mladí bratislavčania po prvý krát zoznamujú s drogami, je neuveriteľne nízky. "Najlepšia" situácia je v obvodoch Bratislava 3 a Bratislava 4, kde je priemerný vek 13 rokov, v druhom bratislavskom obvode je to už iba 11 rokov. V centre hlavného mesta sa táto veková hranica posunula na 9 rokov, no a katastrofálnych je 7 rokov (!!!) v obvode Bratislava 5, do ktorého patrí mestská časť Petržalka. Žiaľ, veľmi rýchlo sme v tejto oblasti nielen dobehli, ale už aj predbehli západné štáty. Odborníci ešte viac varujú po zisteniach, že u nás mladí ľudia veľmi rýchlo prechádzajú od mäkkých drog ku tvrdým. Priemerne im stačia dve či tri cigarety marihuany a už skúšajú hašiš alebo kokaín. Hoci už predchádzajúca vláda označila situáciu v Bratislave za epidémiu (osobne som na túto tému absolvoval v roku 1997 rozhovor s premiérom Vladimírom Mečiarom), veľa pre jej odstránenie neurobila. Ak Slovenskom zalomcuje epidémia chrípky, informujú o nej médiá každý deň. O drogách počuť iba občas. Chrípku však možno vyliečiť za týždeň, drogovú závislosť za roky (ak vôbec). Je načase, aby sme pochopili závažnosť problému vo vzťahu k celej spoločnosti a jej budúcnosti. Je načase, aby sme sa k nej postavili nanajvýš zodpovedne. A predovšetkým už dávno nastal čas, aby sme sa sústredili na skutočnú prevenciu. Chytať zajaca za chvost nestačí.
