Kontroverzná paušálna daň
Do 31. januára 2000 mohli živnostníci a drobní podnikatelia využiť možnosť inštitútu paušálnej dane. Jej zavedenie bolo od začiatku sprevádzané mnohými dohadmi, najmä ohľadom okruhu živnostníkov, ktorých sa má týkať. Ak si pozrieme nový zákon o daniach z príjmov, konkrétne § 15, nájdeme tu zoznam odvetví spadajúcich pod osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane paušálnou daňou. Práve toto úzke vymedzenie živností má podiel na tom, že množstvo živnostníkov, ktorí sa rozhodli využiť túto možnosť, je minimálne. Do konca januára ich bolo presne 2034.
Hlavným dôvodom zavedenia paušálnej dane bolo aj zjednodušenie evidencie a účtovníctva pre daňové účely. Podľa predpokladov však malo paušálnu daň zaplatiť 7 až 8 tisíc fyzických osôb. To sa však nestalo. Podnikatelia sa vo všeobecnosti na Slovensku pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého sa ich z času na čas snaží dostať vláda svojimi opatreniami. Ako vieme, tie do dnešného času nenašli výraznejšiu odozvu a tak je to aj v tomto prípade. Dôvodom je fakt, že Ministerstvo financií SR výrazne obmedzilo kruh živnostníkov spadajúcich do oblasti využitia tejto dane. Nevedno, či MF SR chcelo zavedením paušálnej dane v schválenej podobe pomôcť živnostníkom, no jeho byrokratický prístup tomu nenasvedčuje. Podnikateľ jednoducho nemôže mať na živnostenskom liste uvedenú žiadnu inú činnosť, z ktorej prevádzkovania nedosahuje príjem. Ak by však mal záujem o využitie paušálnej dane, musí požiadať príslušný živnostenský úrad o vyčiarknutie činností zo živnostenského listu, ktoré prevádzkuje bez dosiahnutia príjmu v rámci vykonávania svojej živnosti. Je otázne, či si MF SR uvedomilo, koľko živnostníkov prevádzkujúcich živnosť v súčasnosti na základe tohto kritéria funguje. Na túto otázku vám odpovie skoro každý živnostník jednoznačne. Okrem toho možnosť paušálnej dane má iba živnostník, ktorý má živnosť len na už spomínané činnosti a úhrn jeho príjmov nepresiahol v predchádzajúcom roku 1,5 mil. korún s tým, že na uplatnenie paušálu nemohol mať v predchádzajúcom roku príjmy, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane a oslobodených od dane. Ako vidieť, podpora živnostníkov nenašla odozvu. Zámerom MF SR bolo zvýšenie záujmu o podnikanie a zamedzenie rastúcej nezamestnanosti. Fakticky možno skonštatovať dve skutočnosti. Buď vláda chcela vedome znížiť počet živnostníkov, ktorí by túto možnosť využili, z dôvodu obáv o nenaplnenie príjmov štátneho rozpočtu, alebo vláda chcela uskutočniť sľúbenú pomoc, ale nedokázala ju zrealizovať. Pozná vôbec vládny kabinet reálne fungujúce podnikateľské prostredie? Alebo sa schválenie paušálnej dane uskutočnilo len z poza stola bez zistenia príslušných skutočností? Jednoznačne však možno skonštatovať, že vláda túto úlohu nesplnila. Vicepremiér Mikloš na obranu vlády uviedol, že v budúcnosti sa bude uvažovať nad zmiernením kritérií pri aplikácii paušálnej dane. Či tu po tejto ďalšej negatívnej skúsenosti a demotivačných faktoroch bude dostatočný záujem zo strany živnostníkov je diskutabilné. Čas a schopnosť vlády opäť ukážu, či drobný podnikatelia a živnostníci predsa len nájdu z jej strany podporu.
Autorka (1979) je študentkou Ekonomickej univerzity
