Nový konštitucionalizmus
Prvého septembra 1992 bola schválená Ústava SR. Išlo o najvyšší zákon vtedy ešte neexistujúceho štátu. Vypracovala ho odborná komisia zložená zozástupcov HZDS, SNS a SDĽ. Formulácie o Slovensku ako "zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte" vyvolali isté rozpaky v Česku.
Zanedlho sa HZDS a ODS dohodli na rozdelení federácie a táto právna norma mohla byť aplikovaná v samostatnej SR. Už vtedy sa ozývali hlasy, že dokument je šitý "horúcou ihlou" a má celý rad nedostatkov. Neprešlo ani jedno desaťročie a zdá sa, že slová kritikov sa naplnia a dočkáme sa novelizácie Ústavy SR. Celý čas od roku 1993 sa viedli debaty o potrebe zmeny Ústavy SR. Názory právnych expertov sa rozchádzali iba v tom, či treba nanovo založiť "Druhú SR" s úplne novou ústavou, alebo ju len čiastočne novelizovať. Zástancom prvého riešenia bol napríklad bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko, tvrdiaci, že "táto ústava je nereparovateľná". Po parlamentných voľbách v roku 1998 právni experti novej vládnej koalície požadovali najprv užšiu a následne systémovejšiu novelizáciu Ústavy SR. Robert Fico, vtedy ešte poslanec za SDĽ, prišiel so svojím návrhom tzv. malej novely Ústavy, kde žiadal predĺžiť 24-hodinovú dobu zadržania podozrivej osoby na 48 hodín. Keďže táto požiadavka bola zahrnutá v širšej novele ústavy, nemožno to označiť inak ako za typickú "ficovčinu", teda snahu za každú cenu upútať pozornosť verejnosti svojimi iniciatívami.
Predkladanú novelu pripravovali poslanci Pavol Hrušovský (KDH), Peter Kresák (SOP), Ladislav Orosz (SDĽ), Ivan Šimko (SDK) a Lajos Meszáros (SMK) - v súčasnosti sudca Ústavného súdu SR.
Preteky s časom Médiami prednedávnom prebehla správa, že pôvodný termín, kedy sa mala novela Ústavy predkladať na rokovanie do NR SR - 29. február - sa nepodarí stihnúť. Koaličná rada však minulý týždeň rokovala bez účasti poslancov Ladislava Orosza (SDĽ) a Petra Kresáka (SOP), ktorí mali na novele ústavy najväčší podiel a do médií rada vyslovila termín 29. február bez konzultácie s nimi. V súčasnom období je dokončený legislatívny text ústavy a intenzívne sa pracuje na dokončení niektorých častí dôvodovej správy. Predkladatelia si dali za cieľ predložiť kvalitnú dôvodovú správu, ktorá by mala napomôcť prípadným interpretačným problémom a bola by dobrým vodidlom pre ústavnú prax. To je prvý z dôvodov zdržania sa. Druhým dôvodom oneskorenia je zhoda navrhovateľov, že pred predložením návrhu do legislatívneho procesu by bolo vhodné uskutočniť stretnutie všetkých parlamentných politických strán. Tejto myšlienke je naklonený aj predseda NR SR Jozef Migaš. V prvej dekáde marca by sa malo uskutočniť stretnutie za účelom prerokovania návrhu novely Ústavy SR a návrh by bol následne predložený do parlamentu. Navrhovatelia budú iniciovať u predsedov poslaneckých klubov, aby bola v poslednej dekáde marca zvolaná k tejto otázke mimoriadna schôdza NR SR.
Preambula ústavy Už niekoľko rokov prebieha diskusia o znení preambuly Ústavy SR. Podľa názorov niektorých jej kritikov najmä z radov SMK text preambuly dostatočne nevyjadruje občiansky princíp, na ktorom sú budované západné demokracie. Ostatné strany koaličného štvorlístka (SDK, SDĽ, SOP) však nevidia dôvod pre jej zmenu.
V posledných dňoch došlo vo vzťahu k podpore návrhu novely ústavy k pozitívnemu posunu aj u predstaviteľov SMK bez otvorenia problému preambuly. Podľa poslanca Ladislava Orosza (SDĽ) to treba pripísať skutočnosti, "že poslanci SMK sa dôkladne oboznámili s obsahom návrhu novely Ústavy a dospeli k záveru, že zmena je veľmi potrebná a je pripravená na solídnej kvalitatívnej úrovni a prospeje všetkým občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na národnú príslušnosť".
Okresaná poslanecká imunita Doterajší stav umožňoval rozsiahlu imunitu ústavným činiteľom, najmä poslancom NR SR. Zaručoval im prvotnú beztrestnosť v prípade záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Viackrát sme ale boli svedkami porušovania zákonov zo strany poslancov. Najflagrantnejšie to bolo v prípade dnes už bývalého poslanca Petra Ďuračku (SDK). Pri riešení otázky poslaneckej imunity sa navrhovatelia čiastočne inšpirovali modelom v susednom Rakúsku. "Rakúsky model" vychádza z toho, že poslanec nemôže byť trestne stíhaný len za také konanie, ktoré bezprostredne súvisí s jeho parlamentnou, prípadne politickou činnosťou. Ba dokonca sa uvažuje aj o neplatnosti imunity za výroky, ktoré odznejú počas rokovania NR SR. Poslanci by mali mať povinnosť oznamovať svoje majetkové pomery, ako aj majetkové pomery ich blízkych osôb. Ďalej, ak parlament nedá súhlas na začatie trestného stíhania proti poslancovi, je jeho stíhanie vylúčené iba počas trvania poslaneckého mandátu. To je oproti súčasnosti obrovská zmena.
Kauza Harabin Podľa navrhovanej novely Ústavy SR by sa mala ustanoviť tzv. sudcovská rada. Bude to nový orgán zložený z desiatich sudcov, ministra spravodlivosti, predsedu Najvyššieho súdu a ďalších členov, ktorých vymenuje vláda, parlament a prezident. Do kompetencie sudcovskej rady bude okrem iného patriť právo voliť a odvolávať sudcov všeobecných súdov, a takisto navrhovať prezidentovi menovanie a odvolávanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predkladať ministrovi spravodlivosti návrhy na ustanovovanie predsedov krajských a okresných súdov. Týmto sa zásadne mení spôsob ustanovovania predsedov a podpredsedov Najvyššieho súdu ako aj krajských a okresných súdov. Keďže oni budú svoju legitimitu odvodzovať nie od NR SR, ale od sudcovskej rady, je nevyhnutné aj týchto ústavných činiteľov ustanoviť podľa nových právnych predpisov. Medzi opozičnými poslancami zazneli hlasy, že nový systém voľby je čisto účelový a likviduje terajšieho predsedu NS SR Štefana Harabina. Olej do ohňa prilial aj Robert Fico výrokom: "Ak niekto robí novelizáciu ústavy preto, aby odvolal predsedu NS SR, tak to považujem za silné kafe. Sú tam vyslovene účelové ustanovenia, ktoré by po prijatí znamenali automatické odvolanie Harabina. Je to nekorektné." V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že úplne také isté riešenie zvolili predkladatelia návrhu Ústavy SR v roku 1992, konkrétne vo vzťahu k vtedajšiemu predsedovi NS SR Karolovi Plankovi, ktorý bol v dôsledku týchto skutočností nanovo zvolený parlamentom. Tú istú možnosť má ktorýkoľvek z funkcionárov, ktorých sa toto ustanovenie dotýka. "Ak má pán Harabin dostatočnú autoritu medzi sudcami, neexistuje dôvod, prečo by nemohol byť do kresla predsedu Najvyššieho súdu opätovne zvolený. Podľa navrhovaného zloženia sudcovskej rady by dôvera väčšiny sudcov všeobecných súdov, ktorí budú zvolení za členov súdnej rady, mala postačovať na to, aby bol Štefan Harabin v uchádzaní sa opätovne úspešný," poznamenal na margo Ficových vyrokov L. Orosz.
Nespokojné ZMOS Na minulotýždňovej tlačovej besede sa predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora kriticky vyjadril k niektorým paragrafom týkajúcim sa orgánov územnej samosprávy. Zástupcovia ZMOSu sa pritom s navrhovateľmi novely v poslednom období stretli trikrát a nevyjadrovali svoj nesúhlas. Návrh je výrazným pokrokom z hľadiska ústavného postavenia územnej samosprávy, pričom jej garantuje právomoci. Napríklad sa priamo v Ústave zakotvuje právo obce a vyššieho územného celku na samosprávu ako ústavne garantované právo porovnateľné so základnými právami a slobodami občanov vyjadrenými v druhej hlave ústavy. Toto právo bude reálne garantované aj tým, že obec alebo vyšší územný celok sa bude môcť domáhať na Ústavnom súde SR svojho práva na samosprávu, a to formou sťažností proti neoprávnenému zásahu štátu do ich práv.
Slovenské paradoxy Podobne ako v iných prípadoch, aj tentokrát je SDĽ obviňovaná z toho, že sa snaží "brzdiť" reformy. Podobné výroky vyznievajú o to paradoxnejšie, keď si uvedomíme, že jedným z navrhovateľov, ktorý je bezprostredne v centre prác, je práve poslanec za SDĽ a predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Ladislav Orosz. SDĽ je vždy kritizovaná práve vtedy, keď prichádza s konkrétnymi pripomienkami. Podobný stereotyp sa prejavil aj tentokrát vo vzťahu k novele ústavy. Predkladaná novela bude azda dostatočným argumentom pre notorických kritikov SDĽ.
