Materákova stolička sa zatriasla
Minulý týždeň v pondelok sa rozhodovalo o zotrvaní Milana Materáka na poste riaditeľa verejnoprávnej televízie. Rada STV sa na základe návrhu svojich dvoch členov pokúsila vysloviť riaditeľovi nedôveru. Materák hlasovanie "prežil", ale len vďaka jednému hlasu - čo by mala byť pre neho dostatočná výstraha. Od tohto okamžiku si nemôže byť svojou stoličkou vôbec istý. Snahy o jeho odvolenie sa budú iste opakovať.
Devätnásteho novembra 1998 bol Milan Materák na základe odporúčania Rady STV (RSTV) v NR SR zvolený za ústredného riaditeľa STV. RSTV ho vybrala spomedzi viacerých kandidátov. Za zmienku stojí spomenúť ich mená: moderátor TV Markíza Vladimír Repčík bol favoritom Jána Budaja, Andrej Hryc presadzoval producenta Rudolfa Biermana a okrem nich kandidoval aj bývalý riaditeľ STV režisér Marián Kleis. Materákom predkladaná koncepcia transformácie STV získala u členov RSTV najväčší ohlas. Materák sa stal zároveň aj politicky prijateľnou persónou pre novú vládnu koalíciu. Napriek rôznym dohadom, že Materák je človek blízky SDĽ (z čoho je obviňovaný doteraz), za jeho zvolenie sa angažovali predovšetkým ľudia z radov SDK, napríklad Peter Zajac a František Mikloško.
Slimačie tempo Transformácie STV sa mala uskutočniť do konca roku 1999. Odstránenie extrémistov typu Pavla Kapustu z obrazovky možno považovať iba za nevyhnutné minimum. Po takýchto kozmetických úpravách ako sú personálne otázky, by logicky mali nasledovať zásadné zmeny. Materákovi a jeho družine však akoby predčasne dochádzal dych. Vôľa urobiť z tohto kolosu (doteraz v ňom pracuje 2500 zamestnancov) skutočne verejnoprávnu inštitúciu sa v priebehu minulého roka pomaly vytrácala. Svoju nespokojnosť s postupom zmien vyjadrila RSTV v decembri tým, že Materákovi neschválila prémie. Napätie vyvrcholilo v januári 2000, keď rada vyzvala Milana Materáka na radikálne a systémové zmeny.
Mediálne maslo na hlave vlády Svoj podiel na zlom stave STV má aj vládna koalícia. Je zrejmé, že mediálna politika nepatrí medzi silné stránky dzurindovcov. Predkladaný nový návrh Zákona o STV z dielne ministerstva kultúry nemožno označiť inak, ako paškvil. Znamená zmenu, ale zmenu späť o desať rokov k štátnej televízií. Aj keď bol návrh neskôr označený len za pracovnú verziu, je hanbou pre jej predkladateľa - Milana Kňažka.
O tom, aký záujem majú poslanci na fungovaní STV svedčí fakt, že parlament nebol schopný za viac ako šesť mesiacov zvoliť nového člena RSTV napriek tomu, že zákon im to ukladá do 80 dní od uprázdnenia miesta. Po odstúpení Václava Míka, zastupujúceho SDĽ, ľavicoví demokrati navrhli namiesto neho šéfredaktora týždenníka SLOVO Eduarda Chmelára. O dôvodoch, prečo nemohol byť E. Chmelár do tejto funkcie zvolený, sme vás podrobne informovali pred tromi týždňami. Podľa posledných informácií SDĽ nominuje na uvoľnený post Ivana Podstupku - ten azda bude pre poslancov parlamentu prijateľný. Okrem iného, dnes len osemčlenná RSTV nemá ani predsedu. Pred tromi mesiacmi uplynulo jednoročné volebné obdobie Štefanovi Bučkovi. Nekompletná rada sa o voľbu predsedu zatiaľ ani nepokúsila...
Kus masla má na hlave aj premiér Dzurinda. Ten v čase predvolebného moratória pred prezidentskými voľbami požiadal vedenie STV o vysielací priestor a to mu ho pokojne poskytlo, aj keď vedelo, že ju to bude stáť nemalú pokutu. STV nakoniec zaplatila 1 milión korún. K otrepaným pesničkám patrí priam chronické sťažovanie sa prezidenta Schustera na nedostak priestoru na obrazovke STV. Materákov návrh na poskytnutie vysielacieho priestoru pre najvyšších ústavných činiteľov sa našťastie stretol u RSTV s negatívnou odozvou.
Peniaze a ešte raz peniaze... Okrem už spomenutých ťažkostí zostáva problémom číslo jedna otázka financovania STV. Zo štátneho rozpočtu putovalo minulý rok do STV 295 mil. Sk, pričom v roku 2000 sa táto čiastka znížila na 259 mil. Sk. Prevádzka verejnoprávnej televízie pritom ročne stojí až 1,6 mld. korún. Na jednom sa zhodnú všetci - minulý rok novelizovaný zákon o koncesionárskych poplatkoch je nutné opäť novelizovať aj vďaka "pričineniu" sa poslancov NR SR. Oslobodením viac ako 200 tisíc občanov od povinnosti neplatiť koncesionárske poplatky stráca STV ročne až 300 mil. Sk. Ako sa vyjadril člen rady Štfan Bučko, pokiaľ by štát bol schopný platiť za týchto ľudí, "už nemusí dávať na televíziu ani korunu."
Čo ďalej? Problém verejnoprávnej televízie je treba vnímať komplexne. Paralelne s doriešením legislatívneho rámca a finančného krytia televízie nemožno opomenúť ani chyby, pre ktoré sa RSTV snažila Materáka odvolať. Medzi nedostatky, ktoré mu rada vyčítala, možno zaradiť nerešpektovanie jej uznesení, zlé hospodárenie, obchádzanie rady pri schvaľovaní dôležitých dokumentov atď. Medzi Milanom Materákom, programovým riaditeľom Jozefom Filom a šéfredaktorom spravodajstva Tiborom Buzom sa vytvorilo zvláštne puto, ktorému okrem ich troch nikto nerozumie.
Keď začiatkom marca RSTV podala podnet na odvolanie Jozefa Fila, Materák sa ho nielenže zastal, ale naopak, ponúkol svoju demisiu. Rada STV túto ponuku neprijala. Na odvolanie Fila mala vážne dôvody. Medzi ne patrí už spomínaná kauza príhovoru M. Dzurindu, nepriznanie sponzoringu a skrytá reklama v súvislosti s vysielaním Čiernej skrinky.Ten istý Filo, ktorý dal súhlas na odvysielanie prejavu M. Dzurindu vo februári neschválil talkshow Petra Breinera v plánovanom termíne. Rozhodnutie Jozefa Filu, ktorý napokon na svoju funkciu abdikoval, preto možno iba oceniť.
Zostáva otázkou, či jedenásty riaditeľ STV bude predsa len chopný realizovať všetky predsavzatia, s ktorými do tejto funkcie prichádzal. Je dobré, že má ešte šancu to dokázať. Na druhej strane bude iste zaujímavé sledovať, či dôvody, ktoré viedli Júliusa Gembického a Miloslava Luthera k návrhu na odvolanie M. Materáka, boli skutočne len čisto profesionálne, alebo sa za nimi skrývali aj záujmy rôznych lobististických skupín.
