Potrebné neštandardné riešenia
Ján Králik
Narodil sa 30. mája 1949 v Ružomberku. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval na Katedre ekonomiky a riadenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde ukončil kandidatúru z ekonomických vied a získal pedagogické vzdelanie. V rokoch 1976-1984 pracoval v Mostárni Brezno. Bol šéfom výpočtového strediska a neskoršie mal právomoci riaditeľa pre zavádzanie novej výroby a jej realizáciu. Po roku 1989 pôsobil vo vedúcich ekonomických funkciách, od roku 1990 je poslancom Mestského zastupiteľstva, členom finančnej komisie a komisie pre podnikateľskú činnosť. Predložil a publikoval zásady odpredaja bytov v Banskej Bystrici. Pracoval ako odborný asistent a prodekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov, kde ešte stále vyučuje manažment. Primátorom Banskej Bystrice sa stal v komunálnych voľbách v roku 1998. Je tvorcom viacerých legislatívnych noriem mestského zastupiteľstva, pracoval na analýze finančného zabezpečenia činnosti mesta a naďalej sa venuje ekonomickým problémom podnikov a obcí. Z tejto oblasti publikuje odborné články, je poradcom a spoluautorom viacerým projektov a odbornej publikácie. Na 5. zjazde ho zvolili za člena Republikovej rady SDĽ. J. Králik je ženatý, má tri dcéry.
Začiatkom roka Republiková rada SDĽ zamietla výzvu banskobystrickej organizácie strany na urýchlené zvolanie 6. zjazdu. Prečo znovu vystupujete v médiách s touto myšlienkou?
Naši členovia a sympatizanti pociťujú, že SDĽ je iba príveskom vládnej koalície a nie je schopná z hľadiska záverov 5. zjazdu ochraňovať občana na základe ľavicových hodnôt. Vnímam to najmä narastajúcou nezamestnanosťou, zhoršujúcim sa stavom financovania zdravotníctva, školstva, životných podmienok sociálne odkázaných osôb a dôchodcov. K týmto známym faktom pribudli prognózy, že ani rok 2001 neprinesie obrat k lepšiemu, ktorý vládna koalícia sľubovala. Preto znovu vyzývam SDĽ, aby vystúpila z vlády, v ktorej partneri našu stranu označujú za brzdu pokroku. Moje osobné skúsenosti vo funkcii primátora hovoria opak - brzdou je najmä organizačná nejednotnosť bývalej SDK a koncepčná nejednotnosť vládnych strán na ekonomické otázky, úzke odborné názory odtrhnuté od pragmatického poznania skutočnosti. Republikový výbor SDĽ by si mal uvedomiť, že treba veci z hľadiska ďalšieho smerovania strany, programu i personálnej politiky uzavrieť už do júna. Dovtedy treba rozhodnúť, či budeme naďalej vo vládnej koalícii, a ak áno, akou formou budeme v nej pôsobiť. Veď už dnes sa tvorí štátny rozpočet na rok 2001. Ako sa pripraví, keď sa budeme zmietať v kŕčoch, až kým sa v októbri nezíde zjazd?
Ale vládna koalícia, z ktorej by SDĽ vystúpila, by stratila v parlamente väčšinu. Máte premyslené, čo by nasledovalo po tom?
Ja žiadam, aby sme vystúpili len z vlády, ktorú potom môžeme v NR SR podporovať. Nech si ostatní vládnu ešte dva roky a nech plnia sľuby, ktoré dali občanom, Napríklad že im zdvojnásobnia platy, že tretina ľudí, ktorá čaká na byt, dostane strechu nad hlavou atď. Ak označujú SDĽ za brzdu tohto úsilia, tak potom naši ministri nemajú čo vo vláde hľadať. Nech dajú rozlet tým z druhých strán, ktorí si myslia, že sa to dá robiť inak a lepšie. SDĽ ich môže kontrolovať z parlamentných lavíc. Ak sa ukáže, že opäť pôjde iba o sľuby, tak potom je tu reálna šanca predčasných volieb v prvom polroku 2001. Nebude to zásluhou HZDS, ale neschopnosti vlády naplniť svoje sľuby.
Myslíte si, že keď SDĽ nebude vo vláde, tak "zvyšok" koalície dokáže naštartovať ekonomiku?
Ako ekonóm som presvedčený, že to, čo prezentuje pravicová časť vládnej koalície, absolútne nie je v súlade ani s ekonomickými princípmi. Ide znova iba o deštrukciu, ktorá sa preukázala u niektorých ľudí, ktorí boli kedysi vo vláde a znovu sú v nej. Lenže vtedy išlo o malú a teraz o veľkú privatizáciu. Nechcú sa k tomu priznať, no súčasný stav hospodárstva nie je len Mečiarovým dielom.
Vidíte za súčasných volebných preferencií jednotlivých strán rozumnejšiu alternatívu terajšej vládnej koalícii?
Tu sa nedá hovoriť o rozumnejšej alternatíve. Všetky varianty sme zhodnotili na 5. zjazde SDĽ vo Zvolene. Sám som bol za to, aby sme do tejto koalície vstúpili, ale s určitými upozorneniami. No zdá sa, že zvyšok koalície si neuvedomuje, že sa musí so štvrtým partnerom dohodnúť, že raz jeden, raz druhý musí v čomsi poľaviť. Ale tieto rozhovory sa musia týkať predovšetkým postavenia občana, a nielen privatizácie bánk, plynární, či elektrární. Ja sa o rozličných lobistických záujmoch dozvedám ako primátor na rokovaniach, keď mi zahraniční partneri predkladajú konkrétne doklady. Cítim sa vtedy trápne. Overiteľné informácie totiž potvrdzujú názor, že aj predstavitelia súčasnej vládnej moci sú zapletení do privatizačných procesov. Potom im naozaj verím, že nemajú čas sústrediť sa na občana a na to, aby Slovensko prosperovalo ako celok a aby neprosperovali iba jednotlivé firmy.
Sú predstavitelia SDĽ čistí, pokiaľ ide o lobizmus?
V tejto republike sotva nájdete "čistého" politika. Žiaľ, zisťujem, že sa to deje v rámci platných zákonov. A tie tvorili poslanci, ktorí sú aj teraz poslancami, či dokonca ministrami. Za daný stav sú teda vinní oni, a nie občania. Veď kto je vinný za to, že keď sa dodnes nevyšetrili privatizačné kauzy? Ja si prešetrujem kauzy vo svojom okruhu primátora a musím povedať, že i v Banskej Bystrici sa všetko dialo v súlade so zákonmi, ktoré v tejto republike platili a dosiaľ platia. Ak to súčasná vládna koalícia myslí úprimne s bojom proti korupcii, prečo ich nezmení?
Časť vedenia SDĽ ostro kritizovala činnosť viacerých svojich ministrov. Ako to vnímate?
Nemôže byť spokojnosť s prácou ministerského klubu SDĽ ako celku. Musia si povedať, kto je za to zodpovedný. Je najvyšší čas, ak sme to už nepremeškali, aby sme si o týchto otázkach vnútri strany otvorene pohovorili. Ale všetko nasvedčuje tomu, že členovia vlády za SDĽ nepredstavujú harmonizujúci kolektív. A často sa v našich radoch tvrdí, že ryba smrdí od hlavy...
Predseda klubu Pavol Kanis sa v súvislosti s kritickým postojom podstatnej časti tlače vyjadril, že SDĽ sa stal obeťou mediálnych hier, a preto má nízke preferencie. Súhlasíte s týmto názorom?
Nielen SDĽ, ale celé Slovensko je tak malé, že sa fakticky každý s každým pozná. Tak aj novinári všetkých poznajú a majú svoje oficiálne i neoficiálne informácie. Sám sa presviedčam na vlastnej koži, že skutočná novinárska etika u nás neplatí.
Vás považovali za Kanisovho človeka. Prečo ste k nemu teraz taký kritický?
Ja som nikdy nikoho človek nebol. Som zodpovedný členskej základni a sympatizantom v Banskej Bystrici. Vždy som sa usiloval v hutnej forme vyjadrovať ich názory a prenášať ich smerom hore. Možno táto fáma vznikla z toho, že Kanis vždy kandidoval ako jednička v Stredoslovenskom, resp. Banskobystrickom kraji. Ale mám výhrady aj voči Pavlovi Koncošovi, hoci uznávam, že som sa pri hodnotení jeho terajšej pozície ministra pôdohospodárstva mýlil. Predsa len urobil užitočnú prácu v prospech ľavicovej politiky, hoci nemá taký imidž ako Kanis. Boli časy, keď som tvrdil, že Peter Weiss na poste predsedu SDĽ už nemôže zohrávať úlohu, ktorú od neho členovia strany a sympatizanti očakávali. Dnes to zase otvorene hovorím Jozefovi Migašovi. Myslím si, že Migaš aj Kanis by mali vyvodiť zo svojej doterajšej činnosti osobné závery.
Máte favoritov na ich funkcie?
Ak Migaša nezvolia na 6. zjazde za predsedu strany, tak sa nastolí otázka, či má ostať predsedom NR SR. Nebolo by aj preto lepšie zvážiť tento problém už v júni a neísť do neistého obdobia, kým to zjazd až po pol roku neuzavrie? Ukazuje sa, že šéfom parlamentu by mal byť človek, ktorý už raz Národnou radou prešiel, ktorý má autoritu na domácej i medzinárodnej úrovni, je jazykovo vybavený. Keď si vezmete súčasných poslancov za SDĽ, resp. ministrov, ktorým spočíva mandát, tak vám ostane veľmi úzky okruh. Bude však otázne, kto z nich by bol prijateľný pre celú vládnu koalíciu.
Myslíte tým Weissa?
Prečo práve jeho? Je tam viac osobností, ktoré tieto kritériá spĺňajú. Napr. Brigita Schmögnerová, Ľubomír Fogaš.
V členskej základni zazneli aj návrhy, aby sa predsedom SDĽ stal Koncoš alebo vy…
V SDĽ sa pohybujem už od jej transformácie z KSS a vždy som tvrdil, nechajte ma v Banskej Bystrici, tomu ja rozumiem. Teda absolútne neprichádza do úvahy, aby som kandidoval za predsedu. Na výročných členských schôdzach, na ktorých som sa zúčastnil, padlo nielen meno Koncoša, ale i Fogaša. Tieto návrhy pôjdu tradičným spôsobom cez okresné a krajské konferencie až na zjazd. Zjazdy SDĽ však bývali v personálnych otázkach vždy nevypočítateľné.
Keď SDĽ po minulých voľbách vstupovala do vlády, mala za sebou 14,5 percenta voličov. Nevyzerá to na to, že by ich v budúcich voľbách získala viac. A je riskantné, či sa aj potom dostane do vlády a či v nej bude zase druhým najsilnejším subjektom. Prečo nemajú ministri za SDĽ práve teraz preukázať svoje schopnosti?
Vychádzam z rezolúcie 5. zjazdu, že v tejto koalícii budeme pracovať na tom, aby sme zabezpečili víťazstvo zjednotenej ľavice v budúcich voľbách. My však tento vrcholový cieľ - opúšťame. Podporuje účasť našich členov vo vláde tento cieľ? Zatiaľ nie. Podporuje ho fungovanie predsedu NR SR a poslaneckého klubu? Nie. Tak potom s tým treba čosi robiť. Nastal krízový stav, keď sú potrebné neštandardné riešenia - urýchlené zvolanie zjazdu.
A keď ministri za SDĽ odídu z vlády, porastú jej preferencie?
Ľudia sa ma pýtajú: prečo ešte držíte Migaša či ministrov za SDĽ v ich funkciách? Ak sme sľubovali, že ľuďom zabezpečíme lepší život, a dcéra i otec stratia zamestnanie, tak ako mám argumentovať? Ak si veci nepomenujeme nahlas, ťažko nájdeme cestu z tohto stavu.
Po voľbách išla SDĽ do vlády optimisticky - veď v koalícii mali byť aj ďalšie ľavicové subjekty: SOP, SDSS, zelení. Ako sa pozeráte na vývoj v SOP?
V ľavicovom spektre zostala pomaly už iba jediná strana - SDĽ. U ostatných nepociťujem ľavicovú orientáciu, skôr im ide o osobné kariéry. Ak si vezmeme fakt, že naša strana má aj medzinárodnú autoritu v SI, tak by bolo vrcholne nezodpovedné nechovať sa tak, aby SDĽ bola v budúcich voľbách pre voličov ľavicovou alternatívou. SOP vnímam ako stranu, ktorá pred dvoma rokmi vznikla na spoločenskú objednávku, tak ako teraz Smer či SDS. SDĽ musí mať jasnú ľavicovú pozíciu, ktorú žiaľ teraz stráca.
Banská Bystrica sa v posledných parlamentných, komunálnych i prezidentských voľbách stala baštou súčasnej vládnej koalície, osobitne SDĽ. Vychádza vláda v ústrety vášmu mestu?
V tom je tragédia môjho pôsobenia vo funkcii primátora i celej okresnej organizácie SDĽ. Počítali sme minimálne so stabilizáciou stavu, ktorý sa v našom meste dosiahol. Ale opak je pravdou. Zdá sa, akoby Dzurindova vláda nejavila záujem o Banskú Bystricu. V čom to pramení, ťažko povedať. Hádam v tom, že vo vláde nemáme roduverného Horehronca. Vidím ťah na východné Slovensko, na Považie, ale ľudia už hovoria: bratislavský centralizmus sa stal rakovinou banskobystrického regiónu, lebo sa nám snaží stiahnuť do hlavného mesta i to, čo tu bolo ustanovené v predchádzajúcich rokoch, či už bol premiérom Ján Čarnogurský alebo Vladimír Mečiar. Súčasná vláda doteraz nevypracovala ani program regionálnej politiky.
Podľa pripravovanej reformy verejnej správy možno dokonca prestanete byť sídlom kraja, uvažuje sa o Zvolene...
Som mierumilovný človek, no keď som si prečítal tento návrh, tak sa mi otváral nožík vo vrecku. Takúto hlúposť vygenerovať do vládnej koncepcie… Dotyčný sa zrejme pred tým dobre nevyspal. Už 55 rokov učíme, že Banská Bystrica je srdcom Slovenska, so svojím okolím dosahuje stotisíc duší a teraz vysvetľujte, že Zvolen so 45-tisícmi obyvateľmi má byť sídlom župy.
O Banskej Bystrici sa v poslednom čase píše najmä v súvislosti s finančným bremenom, ktoré ste zdedili po predchodcovi Igorovi Presperinovi. Je pravda, že mesto pod Urpínom bolo vytunelované?
Musím poprieť informácie, ktoré nie sú podopreté rozhodnutím súdov. Bystrica bola budovaná na úveroch a obligáciách. Dnes ich musíme splácať. Krízový stav z hľadiska pokrytia bežných výdavkov mesta bude trvať. Na druhej strane naši návštevníci tvrdia, že máme pekné, dôstojné centrum. Možno, keby sa v minulosti nič nevybudovalo a mesto by sa nezadĺžilo, zase by nás kritizovali, že chceme byť tretím regionálnym centrom krajiny, no nevieme si porobiť poriadok ani na hlavnom námestí. Je to obeť, ktorú musím prinášať, aby sme občanom poskytovali služby aspoň v základnej miere. Verím, že to prekonáme.
Takže Bystrici totálny bankrot nehrozí?
Naše mesto je v totálnom bankrote, lebo mnohé veci sa manažérsky nedotiahli, nesprávne sa vypočítali, dnes nie je na ich dokončenie, treba splácať dlhy bankám. Naše peniaze strážia exekútori, ktorí hľadia najmä na splatenie úverov. Už ich nezaujíma, za čo pokosíme trávniky, opravíme chodníky a vyčistíme ulice. V tomto musíme robiť kompromisy.
S hosťom Slova sa zhováral Martin Krno
