Plynárenstvo v boji o budúcnosť
Štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má prejsť transformačným a privatizačným procesom. Hospodárska rada vlády SR na nedávnom zasadnutí dala Dzurindovmu kabinetu určité odporučenia. Na základe nich by sa podnik mal privatizovať ako celok, čo presadzoval jeho manažment.
Pôvodne však existovali viaceré, aj protichodné názory. Po vážnej a argumentačne vyostrenej debate prevládol názor aj u zriaďovateľa - Ministerstva hospodárstva SR, ktorý nepredpokladá rozčlenenie SPP. Podnik v transformačnom procese pokračuje tak, aby aj vláda odsúhlasila tento postup. Bola zriadená expertná skupina, ktorá pracuje od polovice februára 2000 na konkrétnych bodoch transformácie. Uvažuje sa so zmenami najmä v posilnení obchodu.
Tesná väčšina v rukách štátu Na základe odporučenia hospodárskej rady majoritný podiel - 51 percent - má zostať v rukách štátu. Teda privatizovateľných by malo byť 49 percent, investor by mal získať minimálne 34 percent, pričom sa uvažuje aj o umiestnení 15 percent akcií na kapitálovom trhu. Pre proces privatizácie by mali vybrať poradcu, ktorý zváži všetky možnosti. Podľa názorov manažmentu podniku by medzi ne mali patriť aj zamestnanecké akcie, o ktoré je záujem. Mohli by tvoriť 2 až 4,5 percenta. Transformačný aj privatizačný proces sa bude uskutočňovať súčasne. Dá sa predpokladať, že k nemu dôjde v závere tohto roka, či skôr až v prvom polroku 2001. Jeho príprava si vyžaduje veľa administratívnej práce, inventarizáciu a vysporiadanie majetku.
Bezpochyby zaujímavým momentom je cena podniku. Trhová hodnota SPP sa odhaduje na 200 až 300 miliárd korún. Odhad neodráža niektoré aktuálne skutočnosti, takže by mohla byť ešte vyššia. Záujem o vstup do SPP prejavujú viacerí investori z Východu, Západu i zo zámoria. Pretože v línii tranzitu plynu, ktorý vedie cez Slovensko, je dôležitý dodávateľ i konečný spotrebiteľ, potenciálny investor by mal byť z týchto dvoch pólov. Ideálna by bola kombinácia oboch. Ak by to však mal byť iba jeden, generálny riaditeľ SPP Ing. Pavol Kinčeš by uprednostnil odberateľa.
Výhody a nevýhody tranzitu SPP v minulom roku vykázal pred zdanením zisk 12,4 mld. korún. Ozývajú sa aj kritické hlasy, prečo treba predávať prosperujúcu spoločnosť, ktorá prináša zisk.
Inžinier Kinčeš príčiny vysvetľoval slovami: "Naše hlavné príjmy sú z tranzitu plynu, ktorý prechádza cez Slovenskú republiku. Realitou je však, že máme konkurenciu, ktorá pracuje veľmi dobre a rýchlo. Ide o severné, tzv. jamalské prepojenie, ktoré je kratšie, a teda malo by byť ekonomicky výhodnejšie. Naša výhoda je zas taká, že sústava sa budovala už pred viacerými rokmi a náklady na jej realizáciu boli podstatne nižšie. Ale ak si predstavíme situáciu o päť až osem rokov, môže sa diametrálne líšiť podiel prepravy, pretože sa nevylučuje presmerovanie tranzitov. Ak by v súčasnosti nedošlo k predaju SPP, o päť rokov môže prísť - netvrdím, že príde - k poklesu jeho trhovej ceny. Treba kalkulovať aj s touto situáciou. Na druhej strane, ak dôjde k privatizácii, nie je prioritná cena, no udržanie si trhu tranzitu. Na to treba mať koncových užívateľov i producenta, ktorý po vstupe do majetkovej podstaty SPP bude mať záujem udržať určitý podiel trhu. To je dôležité z hľadiska strategického."
Hlasy z opozície Tieňový minister hospodárstva Ing. Tibor Mikuš patrí k zástancom názoru, že takú životaschopnú a vysoko ziskovú spoločnosť, akou je Slovenský plynárenský priemysel, netreba privatizovať. Podľa neho by SPP mal hľadať strategických partnerov, ktorí pomôžu pri zvýšení odbytu služby, ktorú Slovensko môže poskytnúť krajinám západnej Európy, teda tranzitu. Zdôrazňuje pritom partnerstvo ako obojstranne výhodný vzťah, čo závisí od naformulovania textu spoločenskej zmluvy.
V tejto súvislosti T. Mikuš ďalej uviedol: "Každý investor, ktorý chce na Slovensku investovať, príde preto, aby u nás zarobil viac ako vo svojej krajine. Treba hľadať takých partnerov, ktorí síce budú mať záujem u nás zarobiť, ale popritom súčasne zvýšia aj našu schopnosť viac vyprodukovať a viac ľudí zamestnať. Teda malo by ísť o partnerov, ktorí môžu spolurozhodovať o tom, kadiaľ povedú nové trasy, a o tom, kto budú naši zákazníci." Ako sa z načrtnutých názorov rysuje, filozofia stanoveného cieľa, teda prosperujúci tranzit plynu cez územie Slovenska, je podstatou smeru, ku ktorému by SPP vo svojej budúcnosti mal kráčať. Aké budú prostriedky a formy, o tom rozhodne vláda SR v najbližšom období.
Autorka (1965) je komentátorka denníka Práca
