Úvahy Silvestra Tlčhubu
Jesenné večery mal Silvester Tlčhuba najradšej. Vždy si spomenul na slová istého básnika, ktorý radil: Zamknite dvere na dva západy a stanete sa majiteľmi ticha, v tichu sa rodia sny a nápady... Na viac slov si už Silvester z tej básne nespomínal. Možno preto, že už nezodpovedali celkom jeho náture, pretože Silvester Tlčhuba bol filozof. Mal na to aj papier z univerzity, ale veľmi sa tým nevystatoval. Ako väčšina našich vzdelancov v stredných rokoch, bol totiž aj on diplomovaným doktorom tej, dnes zaznávanej filozofie, ktorú oficiálne vyhlásili za scestnú. Ale papier-nepapier, počas jesenných večerov si rád zafilozofoval. Predtým však skutočne zamkol dvere na dva západy, pustil nahlas rádio a pre istotu nechal tiecť aj vodu v kúpeľni. Zrejme priveľmi nedôveroval vonku zúriacej demokracii. Rovnako, ako nedôveroval predstave akéhosi zjednoteného sveta, pretože veľmi dobre vedel, že ľudí dokáže zjednotiť iba to, keď im niekto vsugeruje myšlienku spoločného nepriateľa.
A vtom to prišlo: Silvester začul správu, že z českej väznice Mírov ušiel nájomný vrah. V tej chvíli skutočne stratili hranice svoju platnosť. V Poľsku ušiel ďalší a v Nemecku ešte jeden. O možnosti vytvárania akejsi skupiny nájomných vrahov však nezačal filozofovať Silvester, ale istá slovenská súkromná televízia. Silvester Tlčhuba iba domýšľal tieto úvahy a vyšlo mu, že zjednotená Európa je vlastne realitou už dnes. Napriek prieťahom politikov Európskej únie, napriek stavaniu hraníc medzi Českom a Slovenskom, napriek budovaniu neviditeľných hraníc medzi ľuďmi. Z väznice v českom Mírove ujde vrah, a od strachu sa trasú občania až v Čiernej nad Tisou. Zločinci predbehli politikov a dávno si už zjednotili svet - bez rokovaní, bez predbežných a následných podmienok, bez diktátu, pretože oni sami sú diktátom pre iných.
Márne sa, filozofoval ďalej Silvester Tlčhuba, teraz sa v Čechách usilujú vyvodiť zodpovednosť, márne až takmer krvilačne sa pasúce tamojšie televízne stanice po krkoch zodpovedných pracovníkov väzníc. Po rezignácii volajú v podstate tí istí ľudia, ktorí po novembri 89 súhlasne tlieskali vtedajším revolucionárom, hoci ich pričinením sa na slobodu dostal nie jeden, ale hneď niekoľko vrahov a násilníkov, hoci po ich návštevách zostávali vo väzniciach iba nepokoje a vzbury. Ktože dnes volá po ich zodpovednosti, kto požaduje, aby odstúpili z funkcií?
Až sem dospel Silvester Tlčhuba vo svojich úvahách. Nečudujte sa, veď, ako sme už spomenuli, mal vzdelanie, ktorému sa dnes vraví scestné. Odrazu ho premkol pocit, že zašiel priďaleko. Rýchlo vstal, pustil nahlas rádio, v kúpeľni pustil plným prúdom vodu a na okamih zauvažoval, či si nemá pustiť aj plyn.
