Nevnucujte nám dogmy
Akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire odsúhlasený v septembri 1994 konsenzom 179 krajín a schválený Valným zhromaždením OSN v rezolúcii č. 49/128 z 19. 12. 1994 - sa stal začiatkom novej éry v tejto oblasti.
Na dosiahnutie jeho cieľov sú nevyhnutné väčšie investície do zdravotných a vzdelávacích služieb pre všetkých ľudí, ale najmä pre ženy, aby sa im umožnilo plné a rovnoprávne zapojenie do občianskeho, kultúrneho, ekonomického, politického a sociálneho života. Podpora týchto práv by mala byť základom pre koncepcie a programy podporované vládami a miestnymi spoločenstvami v oblasti reprodukčného zdravia, vrátane plánovaného rodičovstva.
Útoky proti etickým zásadám
Z tejto oblasti ma zaujala publikácia od autora Jozefa Matulníka Pokles pôrodnosti na Slovensku, sociologická perspektíva, vydaná na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v roku 1998. V kapitole Pokles pôrodnosti na Slovensku ako verejný i výskumný problém sa o. i. uvádza: "Je nevyhnutné vymeniť krajne liberálny zákon o umelom potrate. Treba zabezpečiť, aby sa nemohla propagovať medzi mládežou promiskuita pod rúškom rozličných výchovno-vzdelávacích, zdravotníckych, či vedecko-výskumných podujatí uskutočňovaných v školách a inde. Je potrebné uskutočňovať rad ďalších konkrétnych legislatívnych, ekonomických a sociálnych opatrení."
Z uvedeného cítiť otvorené útoky proti etickým, medicínskym a právnym zásadám v oblasti reprodukčného zdravia. Vnucujú rozličné interpretácie etiky, ktoré spochybňujú už prijaté konsenzy na konferenciách OSN a právne opatrenia prijaté u nás v prospech zdravia a plánovaného rodičovstva žien. Z európskych krajín je najväčšie úsilie určitého politického zoskupenia v SR po reštrikčných zmenách v existujúcej legislatíve regulujúcej oblasť vykonávania umelého prerušenia tehotenstva. V tomto smere nám môže byť poučením existujúca reštrikčná potratová legislatíva v Poľsku.
Čo vyplýva z dohody s Vatikánom
V nadväznosti na Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou, ktorú nedávno schválila slovenská vláda, sa objavili iniciatívy proti reprodukčným právam ľudí. V čl. 13 sa priznáva právo osobám s katolíckym vierovyznaním vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňovať svoje presvedčenie, pokiaľ ide o výchovu k rodičovstvu, v súlade so zásadami kresťanskej etiky. Deti pri takomto ponímaní dostanú suché konštatovanie o potrebe odsúvania začatia sexuálnej výchovy a sexuálneho života až do obdobia uzavretia sobáša, ako aj o povinnosti rešpektovania manželskej vernosti. Budú ochudobnení a nespoznajú základné biologické procesy, riziká a nástrahy sexuálnych prenosných infekcií, možnosti ochrany pred nimi a ochrany pred neželaným tehotenstvom metódami účinnej antikoncepcie, ktoré dnes bežne patria k rozhľadenosti a inteligencii človeka.
Pre členské štáty Rady Európy, vrátane SR, je záväzné stanovisko Európskeho súdu ľudských práv zo 7. 9. 1976, podľa ktorého Európsky dohovor nedáva rodičom právo zasahovať do školskej výchovy, pokiaľ sa uskutočňuje objektívne a neusiluje sa indoktrinovať žiakov v etických alebo náboženských otázkach. Účelom sexuálnej výchovy je poskytnúť im tieto informácie v škole správne a objektívne, vrátane informácií o antikoncepcii. Rodič nemá právo zabrániť dieťaťu v prístupe k objektívnym informáciám, ktoré ho v dnešnom svete ochránia pred rôznymi nástrahami. Alebo chceme, aby naše deti siahali po literatúre pochybnej úrovne od kamarátov z ulice?
V súvislosti so spomínanou zmluvou s Vatikánom treba jasne deklarovať povinnosť zdravotníckych zariadení poskytovať všetky zákonom garantované služby. Dnes stojíme pred problémom napr. nemocnice v Nitre, v ktorej je odmietnuté (či zakázané?) vykonávanie umelého prerušovanie tehotnosti. Nedávno sme v NR SR požiadali ministra zdravotníctva Romana Kováča, aby vysvetlil spôsob tohto zákazu a prečo musia ženy z Nitry chodiť na vykonanie tohto zákroku do iných miest. Hádam sa dočkáme odpovede.
Právo oplodneného vajíčka
Nejasne definované práva katolíckej cirkvi v medzinárodnej zmluve zvýšia riziko, že sa tento dokument stane podkladom ďalších útokov na zákon, ktorý garantuje ženám prístup k zdravotne bezpečným službám umelého prerušenia tehotenstva. Už dnes je v Ústave SR deklarovaná potreba úcty k vznikajúcemu životu (ľudský život je hodný ochrany už pred narodením) z týchto kruhov interpretuje ako dôvod na povýšenie práva oplodneného vajíčka alebo ľudského zárodku nad právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve. Je tiež jedným z podkladov na legislatívnu zmenu, ktorá by viedla k následnému zákazu výkonov umelého prerušenia tehotenstva napriek tomu, že medzinárodné právo neprisudzuje plodu rovnaké práva ako dieťaťu po narodení. Podobne Európska konvencia o ľudských právach a biomedicíne nestotožňuje plod s ľudskou bytosťou, a preto umožňuje liberálnu interpretáciu legislatívy o potrate.
Nedávne televízne vystúpenie poslanca NR SR Vladimíra Palka svedčí o tom, že pokusy KDH v tomto smere sú neúnavné od roku 1989. Verejnosti predkladá argumenty za ochranu nenarodeného života prostredníctvom medzinárodnej vedeckej konferencie o metódach prirodzeného plánovania rodičovstva v Dolnom Kubíne (1990), medzinárodnej konferencie o humanizácii modernej zdravotníckej starostlivosti s podporou vtedajšieho ministra zdravotníctva za KDH Alojza Rakúsa v Bratislave (1991) a iných podujatí. V úsilí o zmenu právneho riešenia problému prijala vláda Jána Čarnogurského 3. marca 1992 návrh zákona o ochrane ľudského života pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a predložila ho na rokovanie SNR. Keďže nadpolovičná väčšina poslancov nebola za, schválenia sa nedočkal.
Cirkev si vynucuje legislatívu
V oblasti reprodukčného zdravia, reprodukčných práv ľudí a etiky reprodukčnej medicíny existujú rozpory vnímané občanmi na celom svete. Tieto rozpory sú medzi náboženskou interpretáciou etiky na jednej strane a občianskou, medicínskou a právnou úpravou v štáte na druhej strane. Podstatu problému treba vidieť v inej rovine. Táto oblasť sa musí pozdvihnúť na takú úroveň, aby bol so službami spokojný v prvom rade občan. Slobodné rozhodovanie o umelom prerušení nechajme na samotnú ženu a jej rodinu.
Z Európskej komisie o ľudských právach a biomedicíne vyplýva, že plod sa nestotožňuje s ľudskou bytosťou, a preto umožňuje liberálnu interpretáciu legislatívy o potrate. Toto je hlavná podstata zámerov presadzovať na Slovensku náboženstvo v medicíne pred skutočnou medicínskou etikou. Týmto sa dá vysvetliť aj postup riaditeľa nitrianskej nemocnice Viktora Žáka pri zákaze vykonávania umelého prerušenia tehotenstva. V SR platí právna zásada, že nemocnica nemá právo výhrady svedomia, no povinnosť zabezpečiť štátom garantované služby pre svojich občanov, ktorí si za tieto služby platia. A tomuto právnemu opatreniu sa musí podriadiť aj riaditeľ nitrianskej nemocnice.
Na príklade tohto zariadenia a v nadväznosti na zmluvu medzi SR a Svätou stolicou vzniká situácia, že cirkev vnucuje vývoj legislatívy v oblasti reprodukčného práva, ktorá zamedzuje alebo zakazuje vykonávanie zdravotníckych služieb v oblasti prenatálnej genetickej diagnostiky, asistovanej reprodukcie, plánovaného rodičovstva, výkonu sterilizácie a umelého prerušenia tehotenstva. Na základe zmluvne garantovanej slobody nebude poskytovať v nemocniciach služby, ktoré financuje štát, no ktoré riadi nemocnica a sú v súlade so zákonmi, ale priečia sa náboženskej interpretácii. Tolerovanie týchto praktík znamená zlyhanie štátu v jeho základnej funkcii zabezpečovania občianskeho práva.
Autorka (1953) je poslankyňa NR SR za SDĽ
