SDKÚ zmenu určite neponúkne

Zatiaľ čo niektorí politici zakladajú nové subjekty a spoliehajú sa aj na nové tváre, iní zostávajú verní už okukaným politikom. Jedným z nich je Mikuláš Dzurinda. Keď zistil, že nie všetci priatelia v SDK chcú počúvať želaniu voličov na zmenu, rozhodol sa za založiť Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu.

Nebol však rovnakým spôsobom odôvodnený aj vznik SDK? Ustanovujúci kongres SDKÚ v Bratislave už vopred avizoval, že o veľa nepôjde. Veď na každú z vedúcich pozícií nominovali iba jedného kandidáta. Predsedom sa, pravdaže, stal M. Dzurinda, ktorý sa na tento post opäť akoby posunul z pozície hovorcu, či v tomto prípade iniciátora. Iba pri voľbe podpredsedu pre ekonomiku a vzdelávanie ktosi z pléna navrhoval Jozefa Macejku. Pôvodca tejto myšlienky je však dodnes neznámy. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií sa ale postavil ešte predtým, ako bolo jeho meno dopovedané, a z lojality k strane sa kandidatúry vzdal. A tak sme sa mnohí po jedenástich rokoch od pádu komunizmu znova vďaka kongresu SDKÚ vrátili na zasadnutia ÚV KSČ.

Lepší ako KDH

Jednou z priorít SDKÚ je dôraz na rodinu. Novou podpredsedníčkou pre rodinu a tretí sektor sa stala bývalá redaktorka BBC Zuzana Martináková. Tej prisľúbil osobnú pomoc poslanec Milan Hort, ktorý má až päť detí. Dokonca proklamoval, že ak spočítajú počet ratolestí celého predsedníctva, bude ich určite viac, ako má celé vedenie KDH. Reagoval tak na ich Hrušovského iniciatívu Áno pre rodinu.

Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vznikla SDK ako alternatíva HZDS. Udalosti posledných dní však ukazujú, že jej tento zámer nevydržal. Premiér Dzurinda teraz ako záruku zmeny obhajuje SDKÚ. Pritom SDKÚ, SDĽ a SMK by podľa neho mohli byť zárodkom ďalšej vlády. Za svojich partnerov považuje aj KDH a DS. O spolupráci s HZDS vôbec neuvažuje: "Politika, ktorú HZDS ukázalo, dáva tomuto hnutiu nulový koaličný potenciál."

Pri vzniku tejto myšlienky a strany však stoja ľudia, ktorí tu už boli a niečo ponúkali. Keď v roku 1998 sortírovali zmenu, dnes im je ťažko veriť. Navrhovať novú a novú zmenu sa stále nedá. Veď napríklad podpredseda SDKÚ pre kultúru a médiá Milan Kňažko pôsobí už v siedmej strane, Roman Kováč v piatej a nový člen prezídia SDKÚ Tibor Šimoni bol dokonca hlavný organizátor predvolebnej Dzurindovej cyklokampane. Keby tak niektorí už vtedy vedeli, že za SDK si nohy pri bicyklovaní namáhajú zbytočne...

Bezproblémový premiér

Zákaz dvojitého členstva M. Dzurindu viditeľne netrápi. Dokonca sa ním kongres ani nezaoberal. Stanovy SDKÚ však túto otázku vyriešili šalamúnsky. V článku 4, odseku 2 totiž stojí: "Členstvo v inej politickej strane alebo parlamentnom poslaneckom klube inej politickej strany vylučuje členstvo v SDKÚ." Ďalší odsek ale ten predchádzajúci úplne neguje: "Výkonný výbor SDKÚ môže v prípade účasti Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie v širšom zoskupení politických strán rozhodnúť o súbežnom členstve."

A tak v parlamente budú naďalej pretrvávať neštandardné politické vzťahy. KDH už na druhý deň avizovalo vznik samostatného poslaneckého klubu, LDÚ so zelenými a DS budú kresťanských demokratov pravdepodobne nasledovať - a SDK s viac ako 25-percentnou podporou voličov v roku 1998 sa naozaj stáva minulosťou. A tak splnila sľub - priniesla na Slovensku zmenu. Jej poslanecký klub sa totiž skutočne neustále menil.