Maďarská koalícia v ofenzíve
Najnovšia séria manévrov SMK neprináša iba vyostrovanie vnútrokoaličného napätia a možnosť jej odchodu z vládneho viaczáprahu. To je samo osebe prirodzenou súčasťou spolužitia partnerov, pokiaľ chcú zostať pokope štyri roky a neplánujú sa navzájom odrovnať tvrdošijným trvaním na svojom. Oveľa nebezpečnejším dôsledkom tejto pozičnej hry je zasievanie nepokoja medzi obyvateľstvom Slovenska, keď nik nemôže zaručiť, že to nevyústi do procesov, ktoré sa vymknú spod kontroly.
Balóniky nelietajú nadarmo Požiadavka SMK na vytvorenie Komárňanskej župy s jednoznačne etnickou definíciou jej hraníc predstavuje v porovnaní so štyrmi ďalšími (novelizáciou ústavy, prijatím Charty menšinových jazykov, zabezpečením výučby pedagógov na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa v maďarčine a prevodom pôdy neznámych vlastníkov do obecnej správy) vrchol toho, čo by sme s určitou obrazotvornosťou mohli označiť za predstupeň územnej autonómie. Ofenzíva, ktorá sa navonok prezentuje ako skúška vyspelosti slovenskej demokracie, má popri inom za cieľ opätovne vyslať pokusné balóniky na preverenie, do akej miery to koaliční partneri s neústupčivosťou myslia vážne. A ukazuje sa, že Bugárove balóniky sa v koaličnom ovzduší nevznášajú nadarmo. Žiaľ, sebaisté prognózy pravicových demokratov, že sa odchodom HZDS a SNS z vládnucej scény staneme svedkami vytúženého a definitívneho zániku tzv. maďarskej otázky, sa nenapĺňajú. Fikcia o SMK ako najpevnejšom a najspoľahlivejšom článku súčasnej koalície sa pomaly rozplýva. Zostáva už len pochybný obdiv neoliberálnej tlače k faktu, že si maďarskí partneri spomedzi všetkých najdôslednejšie plnia svoj volebný program. To je, samozrejme výlučne z pohľadu ich voličskej základne, naozaj vyzdvihnutiahodné. Postoj novinárov, ktorí sa zviditeľnili neochvejnou odvahou v celoslovenských kauzách, sa v kontakte s politikmi SMK inštinktívne mení na submisívny a namiesto žiaduceho polemizovania sa obmedzuje na ustráchané otázky typu "Čo si myslíte...?", "Ako hodnotíte...?" a pod. Aj politici sa často vyhýbajú pomenovať vec pravým menom a tak, siahajúc radšej po diplomatickom slovníku, hovoria o maďarskom extrémizme. Nacionalizmus so skrytou, latentnou tvárou však neprestáva byť nacionalizmom, ba niekedy môže byť ešte zákernejší ako ten zjavný.
Pochybnosti narastajú Šokujúci postoj DS, že bude SMK vo všetkom bezvýhradne podporovať, v podstate neprekvapil. Veď uplynulé desaťročné dejiny tohto zvláštneho zoskupenia, ktoré v poslednom období nemalo na to, aby vlastnými silami preniklo do parlamentu, sú výpočtom giest potierajúcich slovenskú identitu a štátnosť. Preto je naivné zotrvávať v údive, ak vágny termín "občiansky princíp", ktorý táto politická ministrana tak vehementne požadovala zakoreniť v myslení Slovákov, nespomenula v prípade ultimát SMK jeden-jediný raz. Pritom len slepý a hluchý nechápe, že v danom prípade nejde o budovanie akejsi občiansky predurčenej spoločnosti, ale o vyčleňovanie sa jedného etnika, ktoré má svoj štátny útvar na juh od nás, z integrity SR. Zostáva už iba jediná otázka: pokiaľ je slovenská časť koalície pripravená ponechať zaradenú spiatočku v pohybe, ktorý označuje za rokovanie, resp. hľadanie spoločného kompromisu. Skrytým pôvabom zostáva, že ústredným mottom celého vzruchu sa tu stáva plnenie volebného programu SMK. Zapojenie politickej špičky maďarskej menšiny do spolurozhodovania o celoštátnych, nie výlučne etnicky uzavretých záležitostiach, ktoré sa spočiatku javilo ako správne, nahlodávajú dnes oprávnené pochybnosti. Treba len veriť, že jednoznačné gesto, ktoré dala koncom minulého týždňa ohľadom zasahovania do našich výsostne vnútorných záležitostí vláda SR štátnemu tajomníkovi MZV MR Zsoltovi Némethovi, nebude v prípade potreby posledným.
