Iba verný úradník je oporou
Prijatie zákona o štátnej službe v súčasnej podobe by mohlo sťažiť decentralizáciu štátnej správy, keďže možno očakávať jej pomalšiu implementáciu. Konštatovala to pred časom aj hodnotiaca správa Európskej komisie o Slovensku. Aj preto litera zákona nadobudla inú argumentáciu.
Aabsolútnu lojalitu a úctu k službe štát pred Druhou svetovou vojnou primerane odmeňoval mnohými nadštandardnými výhodami, ktoré si ich dnešní kolegovia ťažko dokážu predstaviť. Atraktívne sociálne zabezpečenie celých rodín úradníkov, učiteľov, sudcov, žandárov a zriadencov ešte zvyšovalo vtedajšiu prestíž týchto profesií, pričom najväčšou výhodou zostávala istota, ktorú zamestnancom poskytoval štát. Dnešní štátni a rozpočtoví zamestnanci už toľko šťastia nemajú. Mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia nastupujú do štátnej správy, školstva či vedy za dve tretiny priemerného platu a čaká ich veľmi (ak vôbec) zdĺhavý platový postup. Pritom musia rátať aj s tým, že v rámci povolebnej zmeny, nový vládny kabinet obsadí tieto posty "svojimi" ľuďmi.
Druhý oddychový čas Dikcia zákona stále vyvoláva mnohé kritiky. Pravda, aj v Rakúsku či v Nemecku, kde bol vypiplaný takmer k dokonalosti, sa stáva, že definitívu získajú ľudia, ktorí potom celý život pracujú "na pol plynu". Aj napriek mnohým rizikám spočíva výhoda spomínanej právnej normy v tom, že profesionalizuje výkon štátnej správy, stabilizuje ju a depolitizuje. Žiaľ, namiesto dosiahnutia rozumného kompromisu medzi zainteresovanými sa uplynulý týždeň situácia ešte viac zneprehľadnila. Keď vláda diskusiu o ustanovení o verejnej a štátnej službe po prvý raz v júli prerušila, odvolávali sa oponenti na už spomínané odporúčania EK a EÚ. Nasledovalo množstvo spoločných rokovaní - podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho a vicepremiéra pre legislatívu Ľubomíra Fogaša. Výsledok je takrečeno nulový. Kabinet opäť vyhlásil "oddychový čas" a rokovanie o zákonoch prerušil. Popri definitíve, odstupnom pri odchode do dôchodku je kameňom úrazu aj údajne nedostatočný priestor pre kariérny postup mladých ľudí. Vráťme sa k spomínaným odporúčaniam expertných skupín. Odborníci upozorňujú, že sa ani do prepracovanej verzie zákona dostatočne nezapracovali pripomienky expertov Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Tie sa týkali najmä prijímania nových pracovníkov do štátneho zamestnaneckého pomeru, formy preverovania ich kvalifikácie, odbornosti a spôsobilosti na riadiace funkcie.
Kariérny systém a definitíva Až do roku 2003 sa podľa prepracovaného návrhu zákona o štátnej službe predlžuje prechodné obdobie, počas ktorého bude možné štátneho zamestnanca uvoľniť v dôsledku jeho nadbytočnosti. Objektom kritiky expertov je malá flexibilita právnej normy a strnulosť postavenia štátneho úradníka. Nové znenie návrhu však na tieto pripomienky už čiastočne reaguje. Zamestnaca v štátnej službe bude možné, na rozdiel od doterajšej verzie návrhu zákona, preložiť aj bez jeho súhlasu. Zároveň bude zamestnane, každé dva roky podliehať hodnoteniu svojho pracovného výkonu. Ak nevyhovie, nastúpia sankcie v podobe pozastavenia platového postupu, pričom tento postih sa bude dať skombinovať aj so stiahnutím osobného príplatku. Opakovaná nespokojnosť s pracovnými výsledkami štátneho úradníka bude dôvodom na jeho uvoľnenie.
Práve kariérny systém a definitíva vyvolávajú hlavné spory. Predkladatelia argumentujú, že defitiníva sa nebude dotýkať celého dnešného úradníckeho aparátu. Pracovníci ministerstiev, štátnych orgánov by o ňu síce mohli požiadať, avšak nemali by na ňu automaticky nárok. Podľa I. Mikloša predložený dokument zákona o štátnej službe nie je dobrý a vyžaduje oveľa zásadnejšie zmeny: "Návrh neplní základný cieľ, že štátna správa musí byť výkonná a efektívna. Skôr by chránil tých menej výkonných pracovníkov." Tieto argumenty minister Magvaši jednoznačne odmieta. Jedno je však isté. Kvalifikovanú argumentáciu nepredložil ani jeden zo zainteresovaných a tak zrejme majú pravdu tí "znalci", ktorí tvrdia, že táto vláda akosi na reformy šťastnú ruku nemá.
Autorka (1945) je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
