„Obyčajný človek“ Igor Matovič vpadol do parlamentnej politiky ako tohoročná povodňová vlna. Pravda, nie z nebies, ale z kandidátky Sulíkovej SaS. Spolu s ďalšími troma „obyčajnými ľuďmi“: bratancom, svojou zamestnankyňou a známym. Prečo takto? „Bol som si vedomý, že budeme pravdepodobne jazýčkom na váhach a práve pre zodpovednosť voči Slovensku som si vybral ľudí, o ktorých sa môžem stopercentne oprieť. Bratanec ma v ťažkej chvíli nezradí.“ Treba uznať, je to výhoda. Za svoju výhodu v politike považuje aj to, že je zabezpečený: „Môj majetok je dostatočne veľký na to, aby som bol nepodplatiteľný,“ hovorí. Pripúšťa, že je to viac ako 10 miliónov eur. Teda on je len zabezpečený, lebo firmu už pred štyrmi rokmi prepísal na ženu: „Dôvod? Čím viac som mal, tým viac som sa stával otrokom peňazí – tento pocit ma čím ďalej tým viac zväzoval a začínal som sa za seba hanbiť. Prepisom na manželku ma tieto moje nočné mory opustili a Pavlínka je voči nim imúnna.“ A politika? Najviac ho vraj „vytáča korupcia, neplatiči a podvodníci“, rozhlasuje o sebe. Ešte ani nezasadol do poslaneckej lavice a už mal možnosť to dokázať. „Obyčajným ľuďom“ v parlamente akísi podnikatelia – cez kamaráta, ktorý ho pozval na kávu – ponúkli 20 miliónov eur, ak „spôsobia“ pád novej vlády. Možno Igor Matovič touto takmer spravodajskou rozprávkou chcel iba zvyšovať svoju cenu v rámci SaS a koalície. Možno chcel ubezpečiť „kamarátov“, že ich sa budúci boj proti korupcii netýka. A možno naozaj chcel iba zvýrazniť, že je nepodplatiteľný... Keďže s týmto príbehom išiel najprv do médií a za Sulíkom a nepodal najprv trestné oznámenie, dokázal, iba to, že je nedôsledný a najmä nedôveryhodný. Bez nároku na historickú a osobnostnú paralelu: nepodplatiteľným nazývali vo Francúzskej revolúcii Maximiliána Robespierra. Revolúcia ho napokon zošrotovala aj s jeho bratom a jakobínskymi priateľmi.