Dolce, vitaj v Bratislave

Taliansky kultúrny inštitút už tretí raz sústredil svoje najatraktívnejšie podujatia na Slovensku do mesiaca júna a zastrešil ich pomenovaním kombinujúcim názov najznámejšieho Felliniho filmu so slovenčinou.
Počet zobrazení: 1886

Taliansky kultúrny inštitút už tretí raz sústredil svoje najatraktívnejšie podujatia na Slovensku do mesiaca júna a zastrešil ich pomenovaním kombinujúcim názov najznámejšieho Felliniho filmu so slovenčinou. Bohatosť ponuky demonštrujú už čísla: 16 podujatí v Bratislave a 4 ďalšie v iných mestách, ale aj zastúpenie všetkých piatich umení – literatúry, filmu, divadla, hudby i výtvarného umenia. Šaty pre Gretu Garbo Festival sa začal 3. júna v Pálffyho paláci výstavou nazvanou 50 rokov talianskej módy. Na dvoch poschodenia i na prízemí medzi stálymi exponátmi citlivo rozmiestnili výtvory najvýznamnejších módnych návrhárov (Versaceho, Armaniho, sestier Fontana), ktoré popri svojej výtvarnej kráse nepriamo sprítomňujú i známe osobnosti, pre ktoré ich vyhotovili. A tak sme videli šaty Grety Garbo, Audrey Hepburnovej, Giny Lolobrigidy, kostým Carmen pre Mariu Callasovú, črievičky, v ktorých Madonna interpretovala Evitu Peronovú v rovnomennom muzikáli, ale aj sériovejšie výrobky. Návštevníci sa priamo z výstavy mohli presunúť do Primaciálneho paláca, kde Taliani ponúkli koncert komorného kvarteta a dvoch operných sólistov zo slávneho neapolského divadla San Carlo, ktorý existuje od roku 1737, teda o 41 rokov dlhšie ako milánska La Scala. Koncert zostavený z tvorby Giuseppe Verdiho napriek úsiliu účinkujúcich zaostal za očakávaním, keďže tenorista Francesco Malapena a sopranistka Sabrina Messinová nepatria k medzinárodnej elite. Nasledujúci deň sprístupnil Taliansky kultúrny inštitút minivýstavu fotografií venovanú pamiatke Luchina Viscontiho, ktorý v 50. až 70. rokoch minulého storočia spolu s Federicom Fellinim a Michelangelom Antonionim tvoril veľkú trojicu filmových režisérov, v divadle vychoval najväčšie herecké hviezdy Talianska (Vittorio Gassman, Marcello Mastroianni) a v opere spolupracoval s Mariou Callasovou. Fotografie predstavujú zábery z jeho historického filmu Gepard, ktorý spolu so Smrťou v Benátkach a Ludwigom inštitút premietne vo svojich priestoroch. Nádherné mozaiky z Ravenny Jednou z najatraktívnejších pamätihodností krajiny na Apeninskom polostrove sú mozaiky z čias ostrogótskeho kráľa Theodoricha a byzantského cisára Justiciana (5. a 6. storočie), ktoré sa nachádzajú v chrámoch mesta Ravenna. V Dvorane Ministerstva kultúry SR zase vystavujú kópie mozaík z ďalšieho ravenského Kostola sv. Jána Evanjelistu, ktoré v dlažbe inštalovali v roku 1213 účastníkom štvrtej križiackej výpravy, čo sa čiastočne premieta aj do ich obsahu. Expozíciu dopĺňajú súčasné ravenské mozaiky. Jednu z nich s názvom „Pochabá cesta života, myšlienok a slov okolo sveta“ inšpiroval gobelín Alighiera Boettiho a desiatich afganských žien, ktorú pod vedením prof. Dusciany Bravurovej vytvorili študenti ravenskej Akadémie výtvarných umení. V Dvorane MK SR 9. júna odovzdali Ceny Elsy Moranteovej, spisovateľky a prvej ženy Alberta Moraviu, ktorú pod vedením Dacie Marainiovej (druhej Moraviovej manželky) udeľuje talianska porota ako hold prepojeniu literatúry s filmovým umením. Tentoraz ju získal režisér Dušan Hanák, prekladateľka Miroslava Vallová a režisér Giusepppe Tornatore (autor oscarového filmu Cinema Paradiso) za svoju najnovšiu snímku Baaría. Úcta talianskej ľavici Ide o historickú fresku života na Sicílii, akúsi paralelu s Bertolucciho Dvadsiatym storočím, ibaže prenesenú z Pádskej nížiny do južného Talianska a časovo posunutú medzi 20. a 70. roky minulého storočia. Film v podobe rodinnej ságy zachycuje sociálnu realitu a politický vývoj na ostrove miestami nadľahčovaný bizarnými, no pre Sicíliu typickými situáciami. Baaríu chápem aj ako vzdanie úcty talianskej politickej ľavici, ktorá sa dnes ocitla v kríze a možno preto sa režisér v závere príbehu odpútava od skutočnosti a smeruje k viacznačnej metafore. Prečítal som si ju na spôsob inej sicílskej fresky – Lampedusovho a Viscontiho Geparda, v ktorom hlavná postava knieža Salina konštatuje, že všetko sa musí zmeniť, aby všetko ostalo postarom. Už v roku 1990 uzatvorili Vajnory spoluprácu s mestečkom Alviano ležiacom na sever od Ríma. Tam žije maliar Alessandro Vignali, ktorého obrazy s námetom vojny charakteristické hrubými ťahmi štetca i farebným spektrom pripomínajúcim expresionizmus vystavujú v prízemí Primaciálneho paláca. V poslednej dekáde júna obohatia festival ešte tri koncerty a vystúpenie pouličného chodúľového divadla Tascabile z Bergama na bratislavskom Hlavnom námestí. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984
Error | noveslovo.sk

Error

The website encountered an unexpected error. Please try again later.