Literárny týždenník 17 – 18/2015 – odporúčame

„Nepatrí sa mi kritizovať, lebo viem, ako sa aj dnes ťažko vyrába inscenácia či hraný film. Hoci, a to musím zdôrazniť, technické a technologické zariadenia sú oveľa kvalitnejšie a dokonalejšie. Lenže ak porovnáme súčasný estetický produkt, neviem, či ho možno vôbec označiť za estetický; pri porovnaní s televíznym produktom zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vyznie ako nedorobok, paškvil. Chýba mu niekoľko základných umeleckých atribútov: predovšetkým absentuje posolstvo.“
Spisovateľ, scenárista a mediálny expert Ivan Stadtrucker  v rozhovore Umenie nesmie zotrvávať vo svete spektákla

„Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939, keď prišlo k útoku na Poľsko (v čínskom výklade dejín sa za začiatok druhej svetovej vojny pokladá japonská invázia do Číny 7. júna 1937). Západné štáty síce odstúpili od appeasementu – Nemecku vyhlásili 3. septembra vojnu –, ale na záchranu Poľska nepodnikli nič. Poľsko sa nemeckej presile samo nevedelo ubrániť a definitívne ho podlomilo to, že na jeho územie vstúpili aj sovietske vojská a po niečo viac ako mesiaci od začiatku vojny prestalo existovať.“
František Škvrnda: Nebezpečenstvá prepisovania dejín

„V horizonte najbližších desaťročí bude treba množstvo pracovných síl  na starostlivosť o seniorov. A práve to je ideálny prípad, ako využiť základný (podmienený) príjem pre ľudí, ktorí vypadli z trhu práce jednoducho preto, že v sektoroch, ktoré generujú ekonomický profit ich netreba, ale v neziskovom sektore môžu byť veľmi potrební. Okrem starostlivosti o seniorov je obrovský priestor napríklad aj na úseku starostlivosti o deti predškolského veku, pomoci sociálne či telesne handicapovaným, ale aj pri rôznych  ekologických projektoch, pri zakladaní a podpore biofárm a podobne.“       
Roman Michelko: Základný nepodmienený príjem

„České Lidové  noviny nazvali jazdu ruských Nočných vlkov „komunifašistickou bizarií a projevem maskulinního kreténismu“, keď sa predtým s inými médiami pretekali v spravodajstve o každom prejazdenom kilometri amerického vojenského konvoja tak, že veľkorážnymi guľometmi vyzbrojené obrnené transportéry mohli pripadať českému občanovi ako holubice mieru.“
Ľudovít Števko: Kto sa bojí vlkov

„Aj keď kresťanstvo, a teda aj latinské písomníctvo (liturgické texty, modlitby, formuly na obrady, legendy o svätých a podobne používali u nás už nemeckí a vlašský/talianski misionári), sa u predkov Slovákov a Moravanov i Čechov vyskytovali už pred príchodom byzantskej misie, prvé písomné pamiatky na území dnešného Slovenska a Moravy v slovanskom jazyku vznikajú u predkov súčasného obyvateľstva až po príchode bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda zo Solúna datovanom do roku 863.“
Ferdinad Vrábel: Cyrilo-metodské tradície na Slovensku a ich národnoobranný a kultúrnopolitický význam (I)

„Štúr hovorí o veľkej chuti a pravom čase nastúpiť „na cestu vzdelanosti“. Kto ostane nečinný, podpíše si rozsudok vlastného osudu. Úlohou literatúry je upozorňovať národ na nedostatky, klásť do popredia príklady najlepšej praxe či zapáliť v recipientovi šľachetné úmysly. Takto zadefinovaná literatúra spĺňala Štúrove vysoké kritické štandardy.“
Daniel Husárik: Štúrov koncept kníhkupectva a knižnice

„Otec zahynul 21. júla 1941 v bojoch pod Smolenskom pri mestečku Jarcevo. Mal 26 rokov. ... Pri príležitosti 40. výročia oslobodenia odhalili pod Smolenskom neďaleko Jarceva pamätník padlým hrdinom. Na kovových tabuľkách je 3 720 mien padlých vojakov, žiaľ, mená 2 585 ďalších obetí nie sú známe. Na tabuľke je aj meno môjho otca: Tuľakov German Ivanovič. Pôjdeme tam v deň výročia veľkého víťazstva, aby sme vzdali hold predčasne strateným životom, i môjmu otcovi, ktorého som nikdy nevidela.“
Alla Mašková: Moje vojnové detstvo

„Pravda, dejiny sa prekrúcajú ľahko. Netreba ani klamať, stačí manipulovať s faktami. Ešte počas vojnovej Slovenskej republiky vyšla knižná, na fotografie bohatá, publikácia Od Tatier po Kaukaz. Ako inak, ospevovala účasť slovenských vojakov bojujúcich po boku Nemcov na východe. Dodnes si pamätám dvojstranu s nadpisom Vojaci a vojaci. Na jednej z fotografií boli vyumývaní   elegantní a usmiati Slováci, na druhej strane špinaví a zamračení Rusi, zrejme vojnoví zajatci. Od konca vojny uplynulo 70 rokov, no podobná demagógia sa ešte vždy používa a čoraz väčšmi zdokonaľuje.“
Vladimír Blaho: Oslobodenie na demagogický spôsob

Miroslav Dudík, umelecký vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu: Husličky mi voňali - rozhovor

Jozef  Čertík: Osud ruských zajatcov v Osvienčime

Fotograf Juraj Bartoš: Dobrý portrét prezradí, čo je v človeku

Celý obsah Literárneho týždenníka 17 – 18/2015