Sofistikovaná vojna, zákerné ciele

Dlho očakávané kroky americkej administratívy v boji proti ISIS (tzv. Islamský štát v Iraku a Sýrii) a jej spojencov, nielen európskych, ale hlavne arabských, sú konečne na svete. V predvečer trinásteho výročia teroristických útokov na New York a Washington americký prezident Barack Obama predniesol prejav, v ktorom zahrnul kroky, ktoré hodlá so spojencami podniknúť voči rozmachu vražednej teroristickej organizácie, neprávom nesúcej názov Islamský štát v Iraku a Levante (Levanta je starý názov Veľkej Sýrie), a presne v deň, ktorý si svet pripomína udalosti z 11. 9. 2001, sa americký minister zahraničných vecí John Kerry zúčastnil schôdzky ministrov zahraničných vecí desiatich štátov (Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Bahrajn, Katar, Omán, Jordánsko, Libanon, Irak a Turecko). Dvaja dôležití aktéri neboli pozvaní, a to Irán a Sýria. Saudská Arábia, ako aj ďalšie krajiny arabského zálivu, považujú tieto dva štáty za súčasť problému, a nie jeho riešenia. Aby toho nebolo málo, aj Francúzsko zvolalo svoju konferenciu. Dňa 15. 9. 2014 Paríž hostil tridsať štátov vrátane Ruska a Číny. Toto všetko v záujme boja proti terorizmu reprezentovaného ISIS. Všetky plány a reči,  prednesené na všetkých fórach, boli obmedzené na boj proti terorizmu v Iraku a Sýrii a nezahŕňali boj proti terorizmu v iných kútoch sveta, ani iné teroristické organizácie a zoskupenia ako napr. Jabhat al-Nusra. A nielen to, tento boj nezahŕňa hlavne odstránenie príčin terorizmu. Svedčí to o tom, že tzv. boj proti terorizmu bude mať len vojenský charakter bez politických cieľov.

Technicky bude tento boj podľa dostupných informácií trvať až 3 roky, no domnievame sa, že aj dlhšie. Deľba práce vyzerá takto: americké letectvo bude zo vzduchu bombardovať konkrétne ciele v Iraku s mandátom od irackej vlády a v Sýrii bez súhlasu sýrskej vlády a prezidenta, čo znamená porušenie suverenity zvrchovaného štátu. Okrem náletov nad územím Iraku americkí vojenskí odborníci, ktorých počet v Iraku dosiahol 1 500, budú, mimochodom po ix-tý krát, irackú armádu cvičiť a pomáhať jej. Saudská Arábia a Jordánsko budú trénovať na svojom území sýrskych rebelov, mimochodom, väčšina týchto organizácií charakterovo a obsahovo nie je veľmi odlišná od ISIS. Americké a francúzske vojenské základne v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte, Bahrajne a Katare budú slúžiť na zabezpečenie logistiky, a budú z nich vzlietať americké lietadlá. Vojenská podpora, či vo forme dodávky zbraní alebo tréningu a poradenstva zo strany Západu pre vojská Kurdistanu, ktorý je doteraz súčasťou suverénneho Iraku, je viac ako štedrá, pretože tento región bude zohrávať dôležitú úlohu vo vojenskom ťažení. Pozemné operácie na území Iraku majú vykonávať iracká armáda a kurdské vojenské oddiely známe pod názvom Pešmerga, ako aj minimálne štyri šiítské militantné organizácie, ktoré tiež obsahom a charakterom veľmi ťažko odlíšiť od ISIS. V Sýrii pozemnú úlohu budú zohrávať sýrske militantné zoskupenia, ktoré budú tiež po ix-tý krát vojensky retrénované na území Jordánska a Saudskej Arábie. Väčšina týchto organizácií a zoskupení sa ani obsahom ani spôsobom práce veľmi neodlišujú od ISIS, podieľali sa na zmasakrovaní civilného obyvateľstva v Sýrii ako aj na iných teroristických aktivitách. Ale zdá sa, že účel svätí prostriedky a čo je povolené bohovi, nie je dovolené volovi. A najdôležitejšia je otázka za milión. Kto to všetko bude financovať? Áno, Arabi to budú financovať tak, ako financovali predchádzajúce vojny.

Prejdime na druhú stranu. Je tu viac nezodpovedaných otázok. Ako je možné, že ISIS vznikol, zosilnel a narástol do takých rozmerov, že vyžaduje takú širokú medzinárodnú koalíciu na čele s USA a jej spojencami? Ako je možné, že americké spravodajské služby približne pred pol rokom odhadli počet príslušníkov tejto teroristickej organizácie na menej ako 15 000 a následne ho zvýšili na 20 000 a tento týždeň na 31 500? Mimochodom, informácie hovoria, že ich počet je vyšší ako 100 000 a odhaduje sa, že o tri mesiace ich počet môže prevyšovať 125 000, pretože sa k nim pridáva mnoho malých teroristických organizácií. Ako je možné, že dokážu predávať ropu v hodnotách od 2 do 3 miliónov dolárov denne? Dobre, vieme, že ropu predávajú, ale kto ju kupuje a kto ju dopravuje? Táto veličina nie je známa, aspoň nám, laikom. ISIS má finančné prostriedky, ktoré odhadom prevyšujú 7 miliárd dolárov a jeho výdavky sú kryté z rôznych zdrojov. Nie je to náhodou tak, že ten, kto stál za vznikom ISIS, je ten istý, kto stál za vznikom Al-Káidy?

Všetci vieme, že americké družice nepretržite kontrolujú vzdušný priestor celého regiónu a to minimálne od 80-tych rokoch. Ako je možné, že nezachytili výcvik a potrebnú logistiku ISIS? Dnes nás Američania informujú o prekročení hoci jedného ruského vozidla na územie suverénnej Ukrajiny, ale o raste tejto teroristickej organizácie nás informovať nevedeli či nechceli? Nebol to náhodou zámer, aby mohli zdôvodniť svoj návrat do oblasti, ktorá disponuje takmer 60 %  svetových rezerv ropy a takmer 30 % svetových rezerv plynu, a nepotrebujú náhodou Američania a ich spojenci kontrolovať dodávky ropy a plynu v dobe, keď momentálne bojujú proti Rusku? Nedávno sa predseda vlády SR Robet Fico vyjadril, že ukrajinsko-ruský konflikt je v podstate rusko-americký. V tomto zmysle aj tento konflikt na Blízkom východe prebieha v rámci nového prerozdelenia sveta a sfér vplyvu.

Nič nie je náhoda! Tejto situácii predchádzala okupácia Iraku v roku 2003 a následne rozpustenie irackej armády prvým americkým vládcom Iraku Paulom Bremerom. Tento akt vytvoril bezpečnostné vákuum, ktoré zaplnili polomilitantné šiítske organizácie, mimochodom, podporované Iránom, a kurdské vojenské oddiely Pešmerga, kým sunniti museli márne bojovať za vhodné postavenie v rámci novovysporiadaného Iraku. Iracká ústava, ktorá bola prijatá v októbri 2005, bola napísaná americkým atramentom a vytvorila najlepšie predpoklady na rozdelenie Iraku na náboženskom a sektárskom princípe. Samotný americký viceprezident Joe Biden sa niekoľkokrát vyjadril v tom zmysle, že najlepšie riešenie pre Irak je jeho atomizácia. Sunniti, šiíti a Kurdi. Čo sa týka Sýrie, prebehla veľká deštrukcia štátu. Ľudové povstanie, ktoré pred štyrmi rokmi vypuklo proti režimu, sa zmenilo na občiansku vojnu. Spojené štáty americké a krajiny Európskej únie dodávali zbrane rebelom. Saudská Arábia a Katar ich financovali a Turecko zabezpečilo logistiku a svoje územie. A dnes sa cez túto logistiku odhaduje počet cudzincov z 93 štátov sveta, ktorí prišli bojovať na územie Sýrie a Iraku na 12 000, z toho 2 000 z Európy. Otázka je, či si svetové tajné služby, americké a európske, nevšimli, neorganizovali, či zámerne netolerovali príchod toľkých teroristov, rebelov, radikálov, dobrodruhov; každý ich nazýva inakšie, podľa toho, či je dnes ich spojene,c alebo protivník. Každopádne v tejto špinavej vojne neviete, kto je spojenec a kto protivník, lebo včerajší spojenec je dnešný protivník a dnešný protivník je zajtrajší spojenec.

ISIS ako brutálna teroristická organizácia disponuje veľmi modernými zbraňami všetkého druhu. Dostala sa k nim zo skladov irackej armády, keď dobre vycvičení irackí vojaci utiekli pred bojovníkmi tejto organizácie. Okrem amerických zbraní má ISIS k dispozícii aj izraelské zbrane. Je to príliš náhod, či zámer? Dnes ISIS kontroluje takmer polovicu Iraku a štvrtinu Sýrie a vôbec sa nepribližuje k hraniciam Izraela. Toto všetko americké družice neevidujú?

V dobe rozpadu dvoch dôležitých arabských štátov, Iraku a Sýrie, zlyhania centrálnej moci týchto štátov, a chýbajúcej spoločnej arabskej bezpečnostnej politiky, ktorá by bránila spoločné arabské záujmy, a v dobe, keď toto bezpečnostné vákuum zapĺňajú ad hoc vznikajúce a rastúce rôzne radikálne a teroristické organizácie, požiadavka zásahu cudzích vojsk sa stáva ako keby národnou požiadavkou.

Čo sa týka USA a európskych štátov, skúsenosti s nimi sú horšie ako zlé. Pred takmer sto rokmi si Francúzsko a Anglicko rozdelili medzi sebou sféru vplyvu v arabskom regióne vytváraním umelých hraníc, ktoré sú teraz zdrojom konfliktov. A dnes prichádzajú s návrhmi o rozdelení Sýrie a Iraku na náboženskom a sektárskom základe a pritom to, čo potrebuje arabský región, je viac kooperácia ako koordinácia, ako dôležitý krok k jednote arabského regiónu ako vlasti všetkých svojich občanov. Jednota, ktorá bude rešpektovať práva menšín, nielen etnické a náboženské, a toto môže zabezpečiť len demokraticky uporiadaný štát. A čo sa týka cieľov USA a ich západných spojencov, sú celkom jasné. Rozdrobiť Irak a Sýriu a mať priamu kontrolu nad ropou. Takzvaná vojna proti ISIS je nástrojom vytvorenia nových politických máp, ktoré môžu slúžiť novej geopolitike a ovplyvniť nové usporiadanie sveta.

Na rozdiel od predchádzajúcich vojen to Američania tentokrát robia sofistikovanejšie: na žiadosť arabských spojencov a prostredníctvom dvoch vzácnych arabských tekutín, ropy a krvi, upevnia svoju kontrolu nad arabským bohatstvom a použijú ho ako nástroj boja za lepšie svetové postavenie USA.

Na snímke: Bojovníci ISIS vztyčujú vlajku.
Foto: Ma2xlon / Creative Commons