Štyri divertimentá

A Som bastard, uličná zmes, odpočul a odpozeral som z tohto, z tamtoho, verejne, tajne, zámerne, nevedomo, mojimi vzormi sú malí aj veľkí, nie, nie som čistokrvný, hoci rád bývam medzi čistokrvnými, voniam ich pýchu a oblizujem ich krásu. Napodobniť je veľké umenie, napodobňujem tak neobratne, že moja imitácia často vyzerá originálna. Videli ste niekoho, kto sa mi podobá? Ako bastard som nenapodobniteľný, neopísateľný, vynucujem si úctu, udivuje ma moja presvedčivá novosť. B Myslíte si, že hovorím pravdu? Myslím si, že si nemyslíte. O pravdu sa málokto stará, len ctižiadostiví špecialisti, len ich naivní žiaci. My skúsení, cestovatelia po skrivenej zemi, bezstarostne sa smejeme otázke, čo je pravda. Hovorím, ako môžem, ako viem, ako sa mi páči. Ak Niekto z vás povie: „to je pravda“, je to jeho vec. Polovica mudrcov si myslí, že rozprávame, aby sme odhalili pravdu. Polovica si myslí, že rozprávame, aby sme skryli pravdu. Pretože nevieme, čo je pravda, rozprávaním pravdu ani neukážeme, ani neskryjeme. Hovorím, ako môžem, ako viem, ako sa mi páči. C Na svadobnej posteli nie sme viac nahí ako na pitevnom stole. Povie sa ľahko, aj najťažšie slová vychádzajú z nás ľahko ako bublinky. Aha, zemský povrch, dômyselne nerovný, obsadili dejiny a premenili ho na pitevný stôl. Robí sa imanentná aj transcendentná pitva, konkrétna aj abstraktná, logická aj empirická. Nesmie sa stratiť ani vlákno tkaniva, lebo všetko je dôkaz. D „Toto nemôžeš myslieť vážne“, hovorím básnikovi, ktorý na reči cvičí ako akrobat na svojich hrazdách. Aha, salto mortale, ale, ale, Len naoko. Ak salto, nuž vitale. „Vita“ je akrobatický kúsok, vyzerá smrteľne, mysleli ste to, Pánbožko, vážne? Kto rozlíši vážnosť a nevážnosť? Kým básnik cvičí, umiera, kým umiera, smeje sa svojim figúram. „Myslím vážne“, odpovedá, veci sú vážnejšie, ako sa ukazujú, vôľa je vážnejšia ako predstava, sme vážnejší, ako si myslíme, že sme.