Podnikateľské prostredie sa nezhoršuje, ale zlepšuje
Ľubomír Jahnátek – minister hospodárstva S ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom sa zhováral publicista Ivan Špáni Myslíte si, že zodpovedá charakteru sociálnodemokratickej vlády, ak prostriedky, ktoré vyberie na daniach od podnikateľov, ešte stále prerozdeľuje v podobe investičných stimulov pre iných – nie chudobných – podnikateľov, ktorí s nimi majú súťažiť v rovnakom konkurenčnom priestore? – Je to zaujímavá otázka, no odpoveď na ňu nie je jednoduchá. Slovensko pôsobí v určitom ekonomickom priestore. Všetky, aj rozvinuté štáty využívajú rozličné formy investičných stimulov na získavanie investorov. Musíme ich využívať tým viac, ak tieto formy podpory investícií využívajú bezprostredne susediace krajiny ako Česko, Poľsko alebo Maďarsko. Keď som v Južnej Kórei rokoval o rozšírení investície Kia Motors na Slovensku, práve sa konala za účasti predsedu vlády konferencia, ktorá predstavovala nové podmienky na prilákanie investícií do Južnej Kórey. Kapitál si vyberá, kde má najlepšie podmienky na svoj rozvoj, nemôžeme preto upustiť od jeho podpory. Pri schvaľovaní podpory posudzujeme, či investičná pomoc neúmerne nenaruší hospodárske prostredie a neposkytuje investorovi neadekvátnu konkurenčnú výhodu oproti ostatným podnikateľom. Koľko miliárd vynaložíme na podporu podnikateľov v investičných stimuloch? – Z desiatich návrhov na pomoc investorom schválila vláda osem. Išlo o investície presahujúce spolu 16 miliárd korún, ktoré vytvoria 4 500 nových pracovných miest, no pomoc spočívala iba v daňových úľavách, daňových prázdninách pri dani zo zisku, teda štátny rozpočet priamo nevynakladal nijaké peniaze, pričom okrem dane zo zisku ostatné odvody podniky a ich zamestnanci riadne odvádzajú. Novelizovaný zákon o investičných stimuloch motivuje a bonifikuje záujem investorov o regióny s vysokou mierou nezamestnanosti a preferuje projekty, ktoré využívajú tvorivosť, kde sme latku na získanie podpory stanovili veľmi nízko. Motivujeme spoločnosti vytvárať nové prevádzkarne, ktoré by inak v týchto regiónoch nevytvárali, pretože znižovanie rozdielov medzi regiónmi je faktorom stability a obrovským potenciálom na hospodársky rast. No práve z týchto regiónov už sú signály, že prijímatelia podpory a investičných stimulov si začínajú zháňať pracovné sily na dotované pracovné miesta v zahraničí. Tunajší nezamestnaní pre nich často nie sú vhodnou pracovnou silou. – Ale aj prípadní zahraniční pracovníci, ktorých zamestnajú investori v podporovanej investícii, budú platiť svoje povinné odvody do nášho rozpočtu, rovnako ako aj ich zamestnávatelia zaregistrovaní na Slovensku. Musím priznať, že investori už tlačia aj na vládu, aby umožnila prísun pracovných síl aj z krajín mimo Európskej únie. Priestor na prácu ľudí z Európskej únie je u nás otvorený Slovensko napríklad prvé otvorilo pracovný trh pre občanov z Rumunska a Bulharska, ale pre občanov z Ukrajiny a krajín mimo EÚ ešte trváme na obmedzeniach. Pravdou je, že vyše polovicu našich nezamestnaných predstavujú dlhodobo nezamestnaní, u ktorých už zanikli pracovné návyky. Skúsil som v praxi, že s takýmito ľuďmi sa veľmi zle robí. Chceme obnoviť ich pracovné návyky, napríklad pomocou sociálnych podnikov, ktorých zakladateľom by mala byť miestna samospráva. Popri investičných stimuloch prichádza vláda ešte aj s inovačnými stimulmi, teda s podporou financovania inovácií a podporou zvyšovania investícií do inovácií z verejných zdrojov. Aké efekty si z toho pre verejné zdroje sľubujete? – Reagujeme na to, že Slovensko je skutočne na chvoste EÚ pri tvorbe HDP z inovačných procesov. Zámerom je motivovať investorov na realizáciu investície s vysokou mierou pridanej hodnoty, založené na sofistikovaných výrobných postupoch. Osobitné benefity chceme poskytovať investorom z high-tech výroby, vedecko-výskumných centier a technologických platforiem. Vychádzame z toho, že na Slovensku je veľa podnikov, ktoré prežili transformačný proces, ale nemajú dostatok kapitálu, aby sa dokázali udržať na trhu a mohli inovať svoje výrobné procesy, technológie, produkty, služby a investovať aj do aplikovaného výskumu. Čiže nechceme sa pozerať iba na nových investorov, ale dať šancu aj existujúcim. Podľa akých kritérií budete vyberať, koho podporíte inovačnými stimulmi? – Kritériá a možnosti presne definuje operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Máme na to 650 miliónov eur z Európskej únie a k tomu nevyhnutnú spoluúčasť štátneho rozpočtu, spolu sa teda bude môcť okolo 800 miliónov eur využiť v inovatívnom procese. Prostriedky však nie sú jediným problémom inovačnej politiky. Za posledných 18 rokov sa Slovensku podarilo zničiť aplikovaný výskum, zdeštruovať vybudovanú sieť výskumných ústavov. Preto je veľmi dôležité budovať aplikovaný výskum aj inštitucionálne, vytvoriť sieť na realizáciu inovatívnej činnosti. Kostrou budú regionálne inovačné centrá, v ktorých chce ministerstvo sústrediť v regiónoch výkonné kapacity na riešenie inovačných aktivít v podnikateľskom sektore, najmä v malých a stredných podnikoch a zároveň získať účinnejšie nástroje prepojenia vývoja a inovácií s podnikateľskou praxou. Bude ich zriaďovať regionálna samospráva v spolupráci s technickými univerzitami. Ministerstvo bude prispievať zo štrukturálnych fondov na vývojové projekty, na nákup technológie, ak sa bude projekt realizovať a počas troch rokov budeme platiť aj ich manažment. Nie je to originálny slovenský model, študovali sme takéto modely v severských štátoch Európy, kde je takýto systém veľmi rozvinutý a kde je najvyšší podiel inovatívnych procesov v EÚ na tvorbe HDP. Nemalo by byť namiesto financovania z peňazí našich a európskych daňových poplatníkov prioritným zámerom vlády motivovať predovšetkým súkromnú sféru na zvýšenie výdavkov do aplikovaného výskumu a inovácií? Jej podiel je zatiaľ veľmi nízky... – Užívateľom týchto prostriedkov bude súkromný sektor. Samozrejme, že inovácie sú predovšetkým otázkou prežitia alebo rýchlejšieho rozvoja súkromných spoločností, ale úlohou štátu v tejto fáze, keď nefunguje prepojenie výskumu a vývoja s praxou, je vytvoriť také podmienky, ktoré naštartujú takúto spoluprácu. Nechystáme sa motivovať výskum daňovými úľavami. Myslíme si, že práve inštitucionalizácia procesu aplikovaného výskumu je podstatným faktorom. Myšlienka regionálnych inovačných centier sa pri hľadaní použiteľného modelu rodila veľmi dlho a ťažko. Ich vybudovaním sa podporí zlepšenie spolupráce výrobnej sféry, najmä malých a stredných podnikov s výskumnými a vývojovými organizáciami, univerzitami a vysokými školami, zabezpečí sa vhodné materiálno-technické vybavenie pre inovatívne podnikanie, zlepší sa prístup k informáciám a k poskytovaniu služieb v oblasti inovácií. Strategickým cieľom inovačnej stratégie SR je vytvoriť národný inovačný systém, ktorý bude obsahovať regionálne inovačné štruktúry (inkubátory, inovačné centrá, poradenské centrá a ďalšie elementy) so zámerom priblížiť podporné aktivity čo najviac k podnikateľom, najmä malým a stredným podnikom. Opozícia a niektoré podnikateľské organizácie opakovanie tvrdia, že nástupom vašej vlády sa zhoršilo podnikateľské prostredie na Slovensku a index podnikateľského prostredia sa každý štvrťrok kontinuálne znižuje. Vaše ministerstvo každoročne vypracúva správu o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie. Takže aký je podľa vás jeho stav a aké návrhy ponúkate na jeho zlepšovanie? – Predpokladám, že toto tvrdenie opozície sa opiera predovšetkým o novelu Zákonníka práce, ktorej cieľom bolo zabezpečiť väčšie práva a istoty zamestnancov. Pri jeho schvaľovaní sa hľadali riešenia, aby dopady na zamestnávateľov boli minimálne. Schválený Zákonník práce predstavuje úspešný kompromis pre vládu ako aj pre podnikateľov. Tvrdenia opozície a jej blízkej Podnikateľskej aliancie Slovenska o stave podnikateľského prostredia v SR sú v rozpore s hodnotením Svetovej banky, ktorá SR radí na popredné miesto medzi krajinami V4. Veď za minulý rok sa hodnotenie slovenského podnikateľského prostredia v svetovom rebríčku – v hodnotení 192 štátov – zlepšilo o štyri miesta a posunulo sa z 36. na 32. miesto, ďaleko pred Česko, Poľsko i Maďarsko, ktorých index sa na rozdiel od Slovenska zhoršil. Hodnotenia Podnikateľskej aliancie Slovenska vnímam ako politicky účelové a neobjektívne. Ale v zlepšovaní podnikateľského prostredia treba systematicky pokračovať. Najdôležitejšou úlohou MH SR bude v najbližšom období zmerať a vyčísliť administratívnu záťaž a navrhnúť vláde opatrenia, ktorými sa dosiahne 25-percentné zníženie administratívneho zaťaženia. Ekonomiku Slovenska v súčasnosti stále ťahajú autá. Pritom v minulosti bolo dosť hlasov, ktoré varovali pred jednostrannou orientáciou hospodárstva. Ako sa teda teraz pozeráte na automobilový priemysel a jeho význam pre stratégiu Slovenska v nasledujúcich rokoch? – Je síce pravda, že výroba dopravných prostriedkov spolu tvorila v polovici roku 2007 na tržbách za vlastné výkony a tovar z priemyselnej výroby najvyšší, vyše 27-percentný podiel. Ale významné podiely dosahuje aj výroba kovov a kovových výrobkov (14,4 %) a výroba elektrických a optických zariadení (16,4 %). V zamestnanosti najvyšší podiel v priemysle dosahuje výroba elektrických a optických zariadení. Navyše, pokiaľ ide o pridanú hodnotu, dominuje výroba kovov a kovových výrobkov, dosahuje vyše 22 percent z hodnôt priemyselnej výroby. Automobilový priemysel však plní dôležitú úlohu v tom, že urýchlil rozvoj ďalších odvetví a že pozitívne skúsenosti jeho investorov iniciovali vstup investorov do ďalších odvetví, prípadne vyvolali v nadväzných odvetviach investície do výrob, ktoré sa v automobilovom priemysle uplatnia. Teda už nejde o jednostrannú orientáciu na automobilový priemysel? – Nie, aj keď ešte najbližších päť rokov bude automobilový priemysel naďalej ťahúňom ekonomiky, budujeme aj druhú i tretiu nohu priemyslu. Druhou je elektrotechnický priemysel, v ktorom už spoločnosť Samsung uskutočnila tretí veľký projekt a v krátkom čase bude jeho objem výroby na Slovensku presahovať 160 miliárd korún ročne, v novej kvalite a vyššom rozsahu sa etabluje v Nitre v spoločnosti Sony. Treťou oporou by mala byť energetika, kde máme priestor aj vo výskume a vývoji a v zavádzaní nových vysoko efektívnych technológií, napríklad vo vývoji technológií z obnoviteľných zdrojov, prioritou by mohlo byť solárne chladenie a výroba biopalív druhej generácie. Ministerstvo prevzalo aj funkcie bývalého ministerstva privatizácie a v jeho gescii je teda aj Fond národného majetku. Súčasná vláda sa však zaviazala nepokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch, takmer všetko v rezorte hospodárstva je už sprivatizované. Prečo si teda zostávajúce funkcie Fondu národného majetku nepodelí ministerstvo hospodárstva s ministerstvom financií a nezruší FNM SR tak, ako to chystala predchádzajúca vláda? – Jestvujú rôzne možnosti a modely, aj ten, že by si úlohy FNM podelili ministerstvá hospodárstva a financií. S rizikom, že deľba činnosti by viedla ku kompetenčným sporom dvoch rezortov a iným rozporom. Fond národného majetku svoju iniciatívu nasmeroval predovšetkým do posilňovania svojich pozícií ako dlhodobého akcionára v spoločnostiach, kde má majoritné alebo významné postavenie. Vo svojej náplni má ešte veľa zmluvných vzťahov s kupujúcimi, predovšetkým pri neukončených predajoch, neukončených súdnych sporoch a nevymožených pohľadávkach. V súčasnosti prevláda názor, že je efektívnejšie, ak sa činnosti FNM SR vykonávajú na jednom mieste, než ich rozdrobenie medzi viaceré rezorty. Usilujete sa o to, aby sa riadenie sprivatizovaných monopolov vrátilo do rúk štátu? – Naša vláda od začiatku tvrdila, že by si takúto kontrolu z rúk nepustila. Teraz treba dokončiť analýzy privatizácie SPP, lebo algoritmus odovzdania manažérskej kontroly pri všetkých energoblokoch bol rovnaký. Musíme súdnou cestou získať výrok, či tým bol porušený zákon o privatizácii z roku 1991. Ak súd potvrdí, že bol porušený, bude aj v záujme investorov, aby sa tieto vzťahy dali do poriadku a aby sa z neprávnych stali právne vzťahy. Žiaden štát v starej Európe si nenechal vziať z rúk riadenie ani výroby energií, ani jej prenosové a prepravné cesty a aktívne si túto oblasť kontroluje. Vyrábali sme najlacnejšiu energiu v EÚ, ale vlani sme mali druhú najdrahšiu elektrinu pre výrobný sektor spomedzi 27 krajín EÚ. Toto je výsledok javu, že štát nemá kontrolu nad výrobnými energoblokmi.
