Tragická „zhoda okolností“
Možno si pamätáte na prípad Brazílčana De Menezesa, ktorého pred dvoma rokmi zastrelila londýnska polícia ako podozrivého samovražedného teroristu. Neskôr sa ukázalo, že bol nevinný. Pred pár dňami britský súd rozhodol, že polícia niekoľkokrát „katastroficky“ pochybila, a to viedlo k jeho zastreleniu. Tragiku situácie trochu narúša, že podľa súdu sa Londýnska metropolitná polícia prehrešila proti pravidlám verejného zdravia a bezpečnosti. Prípad však ukazuje na to, ako môže séria malých omylov viesť k veľkej tragédii – a že pravdepodobnosť sa zvyšuje s rastúcou hystériou. Krátka rekapitulácia. Ráno 22. júla 2005 začala londýnska polícia poľovačku na teroristov, ktorí stáli za neúspešnými bombovými útokmi z predchádzajúceho dňa. Dôkazy ju priviedli pred jeden z blokov južného Londýna, ktorý mali ozbrojení policajti obkľúčiť a mali vypočuť každého, kto z neho vyjde. Polícia však prišla na miesto so štvorhodinovým meškaním. Medzičasom už podozrivý Brazílčan odišiel zo svojho bytu a po ceste autobusom nastúpil na metro. Tam ho policajti dostihli. Keď sa začal „podozrivo správať“, niekoľkými ranami ho zastrelili. Druhou obeťou sa takmer stal jeden z tajných policajtov, ktorí De Menezesa sledovali – jeho ozbrojení kolegovia ho najprv považovali za komplica údajného „teroristu“. Zoznam pochybení, ktorých sa polícia podľa rozhodnutia súdu dopustila, by bol komický, keby nemal také tragické následky. Rádiové spojenie policajtov, ktorí De Menezesa sledovali, v metre vôbec nefungovalo, a tak nevedeli, že na miesto už dorazili aj ich ozbrojení kolegovia. Samého De Menezesa si pomýlili s podozrivým teroristom Hussainom Omanom a nakoniec ho zastrelili napriek tomu, že nebol presne identifikovaný. V riadiacej miestnosti operácie bol hluk, ktorý znemožňoval riadnu komunikáciu medzi veliacimi dôstojníkmi a agentmi na mieste činu. Preto boli rozkazy a inštrukcie nepresné a zle zrozumiteľné... Rozhodnutie súdu pritom prípad neuzavrelo. Bude nasledovať hlbšie vyšetrovanie a ža-lobu určite podá aj De Menezesova rodina. Všetko sa pravdepodobne skončí finančnou kompenzáciou, možno aj odstúpia zodpovedné osoby a postihnú ich sankcie. Úplne sa však stráca širší problém – v situácii, keď rozhodovanie podlieha tlaku hystérie (v tomto prípade hystérie „boja proti terorizmu“) rastie riziko, že nahromadené malé omyly povedú k tragickým následkom. Autor je publicista
