Bližšia diaľnica ako ústava?
Diaľnice sú spolu so zavedením eura hlavným politickým programom tejto vlády a pre jej predsedu sú zrejme takým atraktívnym sústom, že sa bude veľmi usilovať, aby svoje ciele dosiahol. Okrem toho, že na Slovensku chystá vo veľkom nevyskúšané využitie súkromného kapitálu pri budovaní diaľnic, potrebuje na splnenie šibeničných termínov ich dokončenia, ktoré si vláda sama stanovila, aj upraviť zvyklosti pri stavebnom konaní a vyvlastňovaní. Je veľká škoda, že diskusia o diaľniciach (ak vôbec nejaká bola) sa v našich podmienkach krúti nanajvýš okolo otázky, či výstavbu rýchlu – alebo ešte rýchlejšiu. Nanajvýš sa ozýva niekoľko hlasov, ktoré spochybňujú výber trasy hlavného spojenia západu a východu krajiny či efektívnosť diaľnice cez Kysuce. Vladimír Mečiar si počas svojho sedenia v premiérskom kresle urobil z diaľnic hanebnú predvolebnú kampaň a jeho nástupcovia vo vládnom paláci kritizovali iba prílišnú finančnú náročnosť jeho diaľničného programu. Keďže rýchle cestné komunikácie sa považujú za neoddeliteľnú súčasť snahy prilákať zahraničné investície, stali sa základnou mantrou každej vlády po roku 1998. Garnitúra pod vedením Róberta Fica teda nie je nijakou výnimkou. Výnimočná je však krátkosť času, ktorý si táto vláda vytýčila na to, aby vybudovala 150 nových diaľničných kilometrov. Je zrejmé, že pokus financovať tento ambiciózny projekt z verejných zdrojov by narazil na limit deficitu verejných financií, ktorý je kritický pre ďalší hlavný cieľ tejto vlády – zaviesť euro v roku 2009. Problému sa chce vyhnúť pomocou súkromných financií. Zatraktívneniu takéhoto modelu súkromného financovania má zase pomôcť zákon z dielne ministerstva dopravy, ktorý upravuje „jednorazové mimoriadne opatrenia v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest“. Základnou myšlienkou je, že v snahe „prilákať“ na výstavbu diaľnic súkromné zdroje je potrebné urobiť „mimoriadne opatrenia“. To znamená skrátiť štandardné lehoty v povoľovacom konaní na minimum a umožniť, aby sa stavalo na nevykúpených pozemkoch. Takto budú mať súkromní investori slovenských diaľnic vyvalcovanú cestu k bezproblémovej výstavbe. Nevypočuté pripomienky Najkontroverznejšie ustanovenia tohto „lex diaľnica“ sú práve tie, ktoré majú umožniť stavať na nevykúpených či nevyvlastnených pozemkoch a tie, ktoré vylučujú, aby sa v konaní použili štandardné procesné predpisy. Tie totiž podľa ministerstva dopravy „umožňujú obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania nepotrebnými procesnými úkonmi“. Za takéto obštrukcie ministerstvo zrejme považuje, keď sa preukazuje vlastníctvo pozemkov či štandardnú dĺžku lehôt na vyjadrenie dotknutých vlastníkov a obcí alebo inak bežné ústne konanie pri vydávaní stavebného povolenia. Ďalším problémom, nad ktorým krútia právnici hlavou je, že tento zákon sa má použiť iba na konkrétne, v zákone vymenované úseky diaľnic a rýchlostných ciest, čo je v rozpore s jednou hlavných zásad legislatívy – všeobecnou platnosťou zákonov. Priam príznačný je aj arogantný spôsob, akým sa ministerstvo dopravy vysporiadalo s najvážnejšími pripomienkami k tomuto návrhu zákona. Napríklad výhrady Odboru aproximácie práva Úradu vlády SR, že stavať na cudzích pozemkoch je v rozpore s ústavou garantovanou ochranou vlastníckych práv, s Listinou základných práv aj s judikatúrou medzinárodných súdov ministerstvo dopravy odmietlo s tým, že „bez takéhoto ustanovenia nie je možné dosiahnuť účel zákona.“ Podobne dopadli aj pripomienky Národnej banky Slovenska či ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré na tento problém tiež upozornili. „Vážne pochybnosti o ústavnosti predloženého návrhu z hľadiska uplatňovania práv a oprávnených záujmov účastníkov konania z dôvodu skrátenia lehôt na uplatnenie návrhov alebo opravných prostriedkov“ má aj Generálna prokuratúra. Nič z toho však ministrom nezabránilo tento návrh schváliť. Bolo by zaujímavé vedieť, ako jednotliví ministri hlasovali a či napríklad za stanovisko svojho rezortu bojoval minister výstavby Janušek. Alebo či aj on nakoniec prijal argument, že pravdepodobný rozpor návrhu zákona s ústavou nie je možné odstrániť, pretože práve to je účel tohto kusu legislatívy. V tieni tohto návrhu zostáva zatiaľ iniciatíva toho istého ministerstva výstavby, ktoré už na jar predložilo návrh čo do obmedzení práv vlastníkov síce menej drastický, zato však pokrýval oveľa širšie pole investícií než len diaľnice. V podstate išlo o „vylepšenie“ zákona o významných investíciách z dielne prvej Dzurindovej vlády, podľa ktorého bolo možné vyvlastniť súkromné nehnuteľnosti pre takisto súkromné investície, ak vláda rozhodla, že sú vo verejnom záujme. To bol prípad hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom alebo fabriky na domáce spotrebiče Whirlpool v Poprade. Janušekovo ministerstvo však nateraz o tomto návrhu urýchlenia prípravy „stavieb strategického a národohospodárskeho významu“ mlčí. Materiál predložený na rokovanie vlády vyvoláva zármutok nad tým, že paragrafovej časti odôvodnenia takejto – mierne povedané – kontroverznej legislatívnej normy venuje ministerstvo dopravy iba dve strany textu. Môžbyť aj preto, že pod ťarchou argumentov rôznych štátnych inštitúcií o nepatričnosti výstavby na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov ministerstvo na akékoľvek vecné odôvodňovanie jednoducho rezignovalo. Dobrý deň, tu buldozér Ak bude zákon o urýchlení prípravy výstavby diaľnic prijatý v podobe, v akej bol na rokovanie vlády predložený, potom sa môžeme tešiť na celkom reálne situácie ako vystrihnuté zo satirických románov. O tom, že ich nehnuteľnosti pre súkromnú diaľnicu zbúrajú, sa niektorí majitelia domov možno dozvedia až v momente, keď pred ich bránou zahrmia motory a zaškrípu radlice buldozérov. A napriek tomu, že diaľnica sa už bude dávno používať, oni náhradu za svoje zbúrané domy stále neuvidia. A nikoho z ministerstva dopravy ani z Národnej diaľničnej spoločnosti, o súkromnom budovateľovi diaľnice nehovoriac, nebude zaujímať ako a kde budú bývať. Zákon vo svojom terajšom znení by dokonca umožnil začať stavbu načierno, bez stavebného povolenia. Keď Pavol Rusko spolu s Jánom Slotom organizovali v Tepličke nad Váhom pri výstavbe automobilky KIA práce na nevykúpených súkromných pozemkoch bez platného stavebného povolenia, robili to ilegálne, pod rúškom „archeologického prieskumu“. Vláda Róberta Fica to teraz chce zrejme legalizovať a asi aj použiť ako štandardný postup pri výstavbe vybraných úsekov diaľnic. Prípad automobilky KIA je poučný aj tým, že vláda nakoniec akceptovala požiadavku vlastníkov na výkupnú cenu 350 Sk za meter štvorcový, ktorá bola viac než dvojnásobná v porovnaní s úradnou cenou. Aj v prípade zrýchlených diaľnic budú mať vlastníci zrejme najväčší problém s výškou náhrady za pozemky. Možno očakávať, že sa to stane aj motívom súdnych sporov. Pre vládu by preto možno mohlo byť zaujímavé, keby zauvažovala nad zvýšenou náhradou za vykúpené domy. Ak štát chce, aby sa vlastníci zmierili s tým, že prídu o majetky v zrýchlenom režime a bez plnohodnotnej účasti na konaniach, čo keby im ako protihodnotu navrhol náhradu vo výške povedzme trojnásobku úradného odhadu na pozemky či domy? Takéto otázky však zrejme na programe ministerstva dopravy ani vlády nebudú. Znamenalo by to totiž, že sa celkové predpokladané náklady zvýšia, a to by v konečnom dôsledku bolo so zámermi vlády v rozpore. Takže presadiť a schváliť podobný kompenzačný návrh v parlamente je skôr len teoretická možnosť. Zákon zaujímavý z opačných dôvodov Naopak, celkom oprávnené sa dnes zdajú obavy, že „mimoriadne opatrenia“ sa neobmedzia iba na štyri úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Ak sa takýto model „osvedčí“, určite budú mať viacerí ministri veľkú chuť ho použiť pri výstavbe priehrad, alebo aj priemyselných zón, pre ktoré sa v skutočnosti stavajú aj diaľnice. No ak sa zákon schváli, dá sa očakávať, že sa o ňom bude hovoriť nielen na slovenských súdoch, ale poputuje aj na stoly úradníkov Európskej komisie či Európskeho súdu pre ľudské práva. K problémom s kartelovými dohodami či s neúmerne vysokou cenou diaľnic tak pribudne ďalšia položka, ktorou sa Slovensko istotne opäť zviditeľní. Majú predseda vlády Fico a jeho minister dopravy Vážny viac priateľov medzi stavbármi a finančníkmi, alebo medzi ústavnými právnikmi? Súdiac podľa toho, ako usilovne sa pokúšajú presadiť tento neštandardný legislatívny návrh, odpoveď zrejme nebude potešujúca. Autor je spoloupracovník Slova
