TV modeling
Po dlhšom čase som mal „šťastie“ opäť si pozrieť denné televízne vysielanie. Do izby mi totiž dupotom vtrhla sestra s výkrikom: Tak toto ozaj musíš vidieť. Neodolal som a rýchlo som pribehol k obrazovke. Na moje zdesenie tam ako pozvaný hosť bľabotala dajaká (údajne mediálne vychytená) modelka s maľovanými nechtami, nacvičeným úsmevom, s precízne upravenými vlasmi, nahodená v slušivom kostýme šaša. So smrteľne vážnym výzorom a s perami rozmerov, ktoré nútili k zamysleniu, či ju práve nepobodal roj včiel. Možno by som ju aj poľutoval, ale keď som ju počúval, ostal som zdesený. Dozvedel som sa, že vzťahy zásadne nadväzuje iba s inteligentmi. Inteligent však je pre ňu len muž, ktorý má v prvom rade veľa peňazí. Ďalšou podmienkou je, že nemôže jazdiť mestskou hromadnou dopravou. Pre ňu totiž tí beznádejní „lúzeri“, ktorí chodia v „emhádé“, inteligenti určite nie sú. Musia byť nevzdelanci. Ešte väčší šok mi spôsobilo zistenie, že sa nepozerám na komerčnú, ale na verejnoprávnu televíziu. Rozmýšľal som, či náhodou nesnívam. Žiaľ, nie. Dlhšie som už sledovať nevydržal. Uvažoval som, ako je možné, že takéto „kydy“ sa môžu vysielať vo verejnoprávnej Slovenskej televízii a ako ich asi prijímajú deti, ktoré práve trávia svoje popoludnie pri jej programoch. Navyše takýto program v nej nie je jediný. Naše televízne vysielanie je už dávno zavalené vlnou gýča. Nie iba vlnkou, prerastá to do poriadnej bulvárnej cunami. Kultúra je už fuč. Jas ducha nahradila jeho prázdnota. A tak je otázne, na akých oporných stĺpoch stojí budúcnosť Slovenska. Čo vyrastie z generácie, ktorá čoraz väčšmi podlieha bulváru v médiách? A sú to práve deti a mladí ľudia, ktorí sú najviac ohrození. Tí sa totiž čoraz väčšmi zospoločenšťujú pri obrazovkách. Televízia je ich druhou a neraz i prvou matkou. Z nej preberajú svoje hodnoty, priority, normy či vzorce správania. V nej nachádzajú „slávne“ osobnosti, ktoré sa pre nich stávajú autoritami. Načo nám je príroda? Dôležité sú predsa drahé autá. Buďme inteligenti! Počúvnime modelku, veď je predsa známa. Našťastie, je aj dosť mladých, ktorí nepodliehajú konzumu, takže skutočnosť nie je celkom čierna. Denne masírovaným mozgom ešte ostala záchranná brzda: obyčajný sedliacky rozum. Ten velí nepočúvať hlúposti a „autority“, ktoré pravidelne hlásajú z terestriálnej kazateľnice. Stále existuje nádej, že diváci v onej modelke, ktorá sa usiluje modelovať naše vnímanie hodnôt, spoznali iracionálnu osobu. Tentoraz to však bolo ľahké. Veď už pri letmom vnímaní jej prejavu si musel každý uvedomiť, že pôsobí tak, ani čo by celý život od rána do večera len jazdila mestskou hromadnou dopravou. Autor je študent politológie
