Spätná väzba
Ad Sociálna, nie však demokratická (Eduard Chmelár), Slovo 8 / 2007 Ad „Politika R. Fica je kombináciou jeho osobnej frustrácie z odmietnutia v radoch eurosocialistov a simplicistického jánošíkovského vzdoru, ktorý nachádza podporu v ponížených a zakomplexovaných vrstvách slovenskej spoločnosti.“ Prečo sa autor neopiera najmä o vecnú argumentáciu? Zbytočne útočný tón znižuje kvalitu článku. Nech rozmýšľam, ako viem, nenapadá mi, koho mohol myslieť pod poníženými a zakomplexovanými vrstvami slovenskej spoločnosti. Myslel to pejoratívne? Možno sa to týka aj mňa, úprimne sa priznám, že vkladám nádej do budúcich opatrení Ficovej vlády. Patrím ako čerstvá invalidná dôchodkyňa so 7 590 Sk mesačne k tejto poníženej (zakomplexovanej snáď nie) vrstve spoločnosti? Ako onkologická pacientka by som mala v záujme záchrany svojho života mesiac čo mesiac celý tento dôchodok minúť na rôzne podporné prípravky a biošťavy a spoliehať sa, že to ostatné utiahne rodina. Alebo sú tí ponížení a zakomplexovaní moji rodičia – starodôchodcovia, ktorých dôchodky sú ešte o nižšie ako môj invalidný? Možno nimi autor myslel východniarov, čo si nemôžu nájsť primeranú prácu, ale akým právom ich takto urazil? Helena Zamkovská Jadrom sociálnodemokratickej politiky je ekonomika a sociálna politika, agenda sociálnej spravodlivosti v rámci režimu liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky. A tam cítiť symbolické (niekedy aj to stačí na voľnejšie dýchanie) aj faktické posuny v porovnaní s minulou vládou. E. Chmelár konštatuje, že Ficova vláda nerobí v hospodárskej a sociálnej politike nič okrem silných rečí. Keď si však pozriem poplach v pravicovych komentároch... nuž asi to celkom také „nič“ nebude. To, čo zdorazňuje vo svojom článku ako podstatu SD agendy, sú síce doležité témy, ale sociálnodemokratickými sú až sekundárne. Hlásiť sa k nim môže aj kresťan, liberál či pravičiar. Nehovoriac o tom, že E. Chmelár miestami hyperbolizuje a mieša do argumentácie sporné momenty. Napríklad Ficov prístup k Afganistanu bol v poriadku, treba menej čítať Sme. Zrušenie výboru pre životné prostredie je brutálny útok na environmentálnu agendu len pri veľmi úzkoprsej optike. Žaloba za zníženie emisnej kvóty je v poriadku tak ako celý systém obchodovania s emisiami – skrátka, prvé vyplýva z druhého. To všetko však nič nemení na tom, že niektoré kúsky vlády sú naozaj hodné zdvihnutého obočia. Fico sa zahraničnopoliticky správa ako „buran“ a „sedlák“. Celkovo je asi dobré vnímať Smer ako prechodnú fázu slovenskej verzie sociálnej demokracie. Od politicky korektnej, eurosocialisticky vzorovej, ale reálne politicky slabej a impotentnej SDĽ či SDSS sme sa posunuli k potentnému, ale sedliackemu Smeru. Stále nič moc, ale už z toho aspoň ľudia niečo majú. Verím, že to je proces, ktorý odráža stav spoločnosti a jej politických elít. Juraj Ďurina Slovo autora: Termín ponížené a zakomplexované vrstvy slovenskej spoločnosti nepovažujem za pejoratívny a už vôbec nepohŕdam politikou, ktorá sa prihovára takýmto ľuďom. Ale poníženie, biedu a komplexy možno aj zneužiť. Nemyslím, že týmto ľuďom pomôžeme, ak budeme slepo brániť vládu R. Fica, lebo sa nám vidí sociálne citlivejšia ako predošlá. Som presvedčený, že ak dôslednejšie zanalyzujeme kroky, ktoré urobil Smer doteraz pri možnostiach, aké mal ako absolútny hegemón koaličného zoskupenia, nie je to nijaká výhra. Poukazovať na drobné úspechy považujem v tejto fáze za číry alibizmus. Musím len zopakovať, že sa zatiaľ neurobili nijaké kroky, ktoré by viedli k udržateľnej zmene. Ak ľavica nepochopí, čo je jej úlohou, potom sa tu budú večne striedať vianočné poukážky pre dôchodcov s dvadsaťkorunami za lekára, inými slovami – príde ďalšia vláda a všetko bude inak. Ak ľavica nechce akceptovať v rámci svojho spektra kritickú solidaritu, ak je zahľadená sama do seba a ozajstné zmeny bude nahrádzať silnými rečami a hľadaním vnútorných nepriateľov, potom nestojí za reč. Protiví sa mi táto slepá klanová lojalita na oboch stranách a ak som dnes tvrdý k ľavici, tak len preto, že mi na jej osude záleží. A už vonkoncom nemôžem súhlasiť s takým politickým cynizmom, ktorý „postmoderné témy“ (rozumej environmentalizmus, feminizmus, antidiskrimináciu atď.) považuje za druhoradé a okrajové. Toto dnes nemôže tvrdiť nijaký plnohodnotný ľavičiar, ale len sociálny demagóg. Eduard Chmelár V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre z internetových diskusií na webstránke Slova. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
