Štyri rany, ktoré umlčali hlas obetí

Je to scéna ako z filmového trilera. Neohrozená novinárka, ktorá roky zápasí za pravdu a práva nevinných, nastúpi vo svojom dome do výťahu. Je deň ako každý iný. Lenže tentoraz ju dole čaká smrť s Makarovom v ruke. Padnú štyri výstrely, pištoľ zostáva ležať vedľa skolenej ženy. Strih. Lenže toto nie je úvod k akčnej dráme o pátraní a pomste. Anna Politkovskaja nie je vedľajšou postavou béčkového kasového trháku. Je postavou hlavnou v reálnom živote – a jej smrť, hoci často predpovedaná, je ranou svetu. Ruská novinárka vyrástla v rodine, ktorá patrila k sovietskej elite. Vďaka tomu sa dokonca narodila v New Yorku, kde jej rodičia pracovali ako ukrajinskí diplomati pri OSN. Jej prominentný pôvod jej umožnil využívať výhody oboch svetov – rodičia jej napríklad mohli dovážať zo zahraničia literatúru v Sovietskom zväze zakázanú. Vďaka svojmu elitnému pôvodu kráčala životom sebaisto a bez komplexov. No na druhej strane aj napriek tomuto pôvodu si nevybrala ľahkú cestu. Naopak, podľa vlastných slov chcela v krajine oživiť ešte predrevolučnú tradíciu písania o sociálnych problémoch. V čase prvej čečenskej vojny sa zaoberala deťmi v domovoch a osudom zostarnutých ľudí. No práve tento záujem o slabých, zanedbávaných a ponižovaných ju nakoniec viedol k tomu, že sa stala prakticky najznámejšou „vojnovou korešpondentkou“ v krajine. Pri siedmich miliónoch vnútorných utečencov v Rusku to vlastne inak ani nešlo. Nepriatelia v Rusku Politkovskú obviňovali, že napomáha čečenským vzbúrencom. Nebola to pravda. Fanatickí wahabisti – či už fundamentalisti, ktorí sa do Čečenska prihrnuli zo Saudskej Arábie, alebo ich domáci nasledovníci – jej nijako sympatickí neboli. Nakoniec, mnohokrát ju ohrozovali na živote práve tak, ako inokedy ruská armáda. Politkovskú však zaujímali predovšetkým obyčajní ľudia, civilisti, bez ohľadu na národnosť, ktorí si toho v čečenskej vojne neslýchane veľa vytrpeli. Práve kvôli nim znenávidela ruského prezidenta Putina, ktorého obviňovala, že jeho prvé volebné obdobie bolo jedným dlhým masakrom nevinných. Nemohla potom neprotestovať ani voči autoritárskym praktikám, určeným na umlčanie hlasov, ako bol ten jej. Nepoznáme všetky detaily politického presvedčenia Anny Politkovskej. Navonok zapadala do dnes všeobecne prijímaného bezproblémoveho liberalizmu, ktorý ovládol svet intelektuálov. Takéto detaily však nie sú podstatné. Dôležité je to, čo predstavovala svojím životom. Burcovala svedomie vlastného národa i sveta v mene tých, ktorých hlas do neba nedoliehal. Mnohokrát kvôli tomu riskovala život. Svet pred pár dňami nadobudol vraha – a prišiel o hrdinku.