Marián Klenko
Energetické podniky odmietajú plošné zníženie cien. Rezort hospodárstva sa usiluje o zníženie cien energií, pričom zvažuje ich reguláciu, ktorá by zohľadňovala potreby obyvateľov a firiem. Monopoly nepripúšťajú zníženie svojich cien a odmietajú ich reguláciu zo strany štátu. Zásah štátu do cenovej politiky svojich produktov vnímajú v rozpore s princípmi trhového mechanizmu. Pre trhový mechanizmus je pritom charakteristické, že ceny sa v podmienkach voľnej súťaže tvoria na základe dopytu a ponuky. V prípade monopolov však takéto konštatovanie jednoznačne neplatí. Odberatelia nemajú inú (všeobecne prístupnú) možnosť, aby si mohli príslušné komodity zabezpečiť od iných dodávateľov. Slovenský plynárenský priemysel odmieta plošné zníženie cien plynu s odôvodnením, že by tým nepomohol len chudobnejším ľuďom, ale najmä bohatým. Takýto argument používala Miklošova administratíva, podľa ktorej sa lacnejšími cenami plynu prispieva na vykurovanie bazénov a nadštandardných obydlí. Uvedený argument je neúprimný. Obchádza skutočnosť, že spotreba plynu väčšiny domácností je na úrovni spoločenského štandardu. Ak je neprimeraná spotreba plynu niektorých domácností naozaj takým závažným problémom, potom by sa príslušné subjekty mali zaoberať skôr otázkou zavedenia zvýšených sadzieb pre spomínaný typ odberateľov. Na takéto riešenie však nie je dôvod. Za väčší odber energií zaplatia, prirodzene, viac. Jedným z riešení je zavedenie fondu solidarity, z ktorého budú dotované nízkopríjmové rodiny. Tento návrh má viacero nedostatkov. Podmienky na získanie dotácie alebo príspevku z fondu by nespĺňala väčšina domácností. Zvýšenie cien plynu a elektriny sa bolestivo dotýka nielen občanov v hmotnej núdzi či dôchodcov, ale čoraz zreteľnejšie zasahuje aj tzv. strednú vrstvu, ktorá sa počas pôsobenia Dzurindových vlád zmenšila. Priznanie nároku na dotáciu z fondu solidarity by si vyžiadalo administratívne zisťovanie výšky príjmov. Problém predstavuje i stanovenie hranice príjmu, ktorá by bola podmienkou na získanie príspevku. Fond solidarity nie je riešením, ktoré by bolo výhodné pre občanov. Rast cien energií vstupuje do kvality podnikateľského prostredia na Slovensku. Jeho atraktívnosť pre zahraničných investorov súvisí nielen s výškou daňového zaťaženia či odvodov, ale čoraz častejšou príčinou presúvania výroby je nižšia energetická náročnosť. Stabilita a dostupnosť energií je dôležitá i pre podnikateľské subjekty, v ktorých záujme je čo najnižšie cena plynu a elektriny. Energetické monopoly do svojich cien zjavne nepremietajú len zvýšené náklady, ktoré sú spojené s rastom svetových cien. Vyvstáva otázka, či ich cenová politika nie je ovplyvnená záujmom, aby sa im čo najskôr vrátili investície, prostredníctvom ktorých získali vplyv v oblasti výroby plynu či elektrickej energie na Slovensku.
