Knihy
Eva Lukáčová má na svojom konte zatiaľ iba jedinú knihu, patrí však k zaujímavým zjavom modernej slovenskej poézie. V roku 199 vyhrala so svojou debutovou zbierkou Divosestra prestížnu básnickú súťaž Rubato. Kniha vyšla ešte v tom istom roku a získala mnohé ocenenia i pozitívny ohlas kritiky. Druhá zbierka autorky, Diabloň (Vydal: Edition Ryba), čerpá inšpiráciu z japonskej kultúry a východnej mytológie. Autorka má s týmito témami vlastné bohaté skúsenosti – zaoberá sa prekladom modernej japonskej literatúry a je japonologička. V dobe násilia živeného xenofóbiou a nacionalizmom je svojím spôsobom aktuálna netradične vyrozprávaná románová freska Vtáky bez krídel od Louisa de Berniéres (Preklad: Otakar Kořínek, vydavateľstvo Slovart) odohrávajúca sa na prelome 19. a 20. storočia v malom prímorskom mestečku v tureckej Anatólii, kde spoločne žijú Turci a Gréci. Vojna necitlivo rozdelí etnicky zmiešané, predtým v podstate tolerantné a rodinnými vzťahmi poprepletané prostredie. Násilná doba vytvára paradoxné životné osudy – moslimovia hovoriaci po grécky sa musia sťahovať do Turecka, kresťania hovoriaci po turecky zas do Grécka. Britský autor zaľudnil príbeh bizarnými postavami ilustrujúcimi popletenú dobu – bláznami, deťmi, duchovnými, ženami, remeselníkmi, vzdelanými i jednoduchými ľuďmi. Nezmyselná vojna a jej následky poznamenajú každého z nich na celý život. Kniha otvára zaujímavý projekt – voľnú edíciu pôvodných českých a slovenských scenárov, ktoré predstavovali zlomové body československej kinematografie konca 20. storočia. Autor Dušan Hanák nám ponúka 3 scenáře. 332, Obrazy starého světa, Růžové sny (Vydal: Lika klub) Kniha pokračuje v sérii publikácií ponúkajúcich rôzny pohľad na dejiny späté s hlavným mestom – tentokrát si prídu na svoje priaznivci šachu. Šachová Bratislava od Mikuláša Nevrlého a Jána Čomaja (Vydavateľstvo PT) ponúka dejiny tejto kráľovskej hry od počiatkov až po súčasnosť. Kempelenov šachový automat, Karpovova simultánna hra, až po obrí šach na Hviezdoslavovom námestí. Úvod ku knihe napísal Ľubomír Vtáčnik, záverom je báseň o šachu od Miroslava Váleka.
