Nízka volebná účasť – pietna chvíľa demokracie
Predčasné parlamentné voľby mali viacero špecifík. Pre budúcnosť a kvalitu našej demokracie je mimoriadne závažným momentom nízka volebná účasť. Ešte varovnejší je jej neustály pokles. V porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami miera účasti klesla až o 16 percent. Čo zapríčiňuje stále prehlbujúcu apatiu a aké máme k dispozícii nástroje na riešenie tohto negatívneho trendu? Za pasivitou voličov okrem „vonkajších“ vplyvov, ako sú teplé slnečné počasie, rozbiehajúca sa rybárska sezóna či majstrovstvá sveta vo futbale stojí najmä permanentne sa zhoršujúce ekonomické a sociálne postavenie slovenských občanov. Je už dostatočne známe, že niekoľko stoviek tisíc Slovákov dlhodobo pracuje v blízkom či vzdialenom zahraničí. Tí postupne strácajú nielen kontakt so svojimi blízkymi, ale aj s politickým dianím vo vlasti. Masová emigrácia v masovej demokracii Majú viac starostí a menej času a možností sledovať politiku na Slovensku. Aj preto veľká väčšina z „dočasných“ zahraničných Slovákov rezignovala na tohtoročnú volebnú novinku – možnosť hlasovania zo zahraničia prostredníctvom pošty. Zhoršujúcu ekonomickú situáciu veľkej časti našich občanov však nevidieť iba na masových odchodoch za hranice. Zlepšovanie makroekonomických ukazovateľov iba veľmi pomaly začína pôsobiť ako impulz na vzostup životnej úrovne bežného obyvateľa Slovenska. Podľa Európskeho štatistického úradu u nás žije až 21 percent ľudí v riziku chudoby. Je tu aj viditeľný fenomén nedobrovoľného nedostatku materiálnych životných podmienok – tzv. materiálnej deprivácie. Tieto fakty majú veľký vplyv na neustále sa znižujúcu volebnú účasť. O politické dianie má totiž väčší záujem ten, kto je majetkovo zabezpečený, má pravidelný príjem a zamestnanie. Opačný stav vedie k apatii a napokon k trvalej rezignácii. Mládež – novodobý pokusný králik Tieto fakty sa vo veľkej miere dotýkajú aj mimoriadne zaujímavej voličskej skupiny – mladých ľudí. Tí sa na Slovensku aj pre prevládajúcu „gerontokraciu“ a nedostatku praxe len ťažko môžu realizovať a nájsť si uspokojivé zamestnanie s dostatočným príjmom. To často vedie k ich dlhodobej nezamestnanosti. Aby však náhodou nežili v „blahobyte“, ministerstvo práce im ešte za Ľ. Kaníka zobralo možnosť poberania dávok v hmotnej núdzi. Týka sa to síce „iba“ tých, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, tých je však i pre nedostatok bytov zaiste väčšina. Tieto a iné opatrenia „modrej vlády“ zapríčinili pasivitu mladých ľudí. Zároveň sa treba vyvarovať absolutizácie ekonomických či sociálnych vplyvov na volebnú neúčasť mladých voličov. Ich účasť (nielen u nás) ani v predchádzajúcich voľbách nedosahovala vysokú úroveň. Poznatky sociálnej psychológie ukazujú, že záujem človeka o politiku či samotné volebné procesy sa prebúdza až s postupujúcim vekom a narastajúcimi skúsenosťami. Takýto záujem však treba tvarovať a podporovať ho už od mladého veku. Svoju úlohu tu nezohrávajú iba mládež-nícke politické združenia či nadácie. Dôležitými aktérmi by mali byť aj politické strany a ich predstavitelia. Tí by sa mali neustále usilovať o zvyšovanie politickej aktivity všetkých občanov i o prehlbovanie ich informovanosti o politických procesoch. Vzdelanie robí občanov kompetentnejšími v politickej oblasti. To následne posilňuje fungovanie samotného demokratického politického systému. Americký politológ Seymour Martin Lipset vo svojej knihe Politický človek síce upozorňuje, že vzdelanie nie je jednoznačným faktorom stabilizácie demokracie, zároveň však zdôrazňuje, že vzdelanosť človeka zvyšuje jeho tolerantnosť, ktorá je podľa Lipseta pre demokratický systém nepostrádateľná. Aj preto faktor vzdelanosti nemožno obchádzať. Ďalší významný politológ Giovanni Sartori upozorňuje na význam vzdelania pre skvalitnenie demokracie. Neustále síce poukazuje na určitú utopickosť myšlienky o existencii akéhosi superaktivistického demokratického davu, ktorý by disponoval dostatočnou politickou kompetentnosťou, zároveň však zdôrazňuje nevyhnutnosť motivovania ľudí k ďalšiemu občianskemu vzdelávaniu. Väzni smiechu Zdá sa však, že slovenskí politici sa takýmito názormi dostatočne neinšpirujú. Možno aj preto k nim namiesto dôvery ľudia cítia averziu a politické strany ponímajú ako akési inštitucionalizované hovädá. Práve zástupcovia ľudu neustále vytláčajú občanov čo najďalej od politického rozhodovania a účasti na ňom. Pre demokratický politický systém je však mimoriadne dôležité podporovať participáciu ľudí na politike. To platí i o účasti a informovanosti mladých voličov. Aj politická elita by mala dbať na zlepšovanie občianskej kompetentnosti mládeže, nemala by sa usilovať o opak. V súčasnej epoche môžeme čoraz viac pozorovať jav akejsi celistvej konformity. Sociológ Zygmunt Bauman v Úvahách o postmodernej dobe dokonca hovorí o prehlbujúcej sa metakonformite. Podľa neho ide o konformitu na takých úrovniach, akou je napríklad úroveň samotného prežívania svojho života. Takéto „prežívanie“ sa stále väčšmi kvalitatívne a aj kvantitatívne vyznačuje striktným eskapizmom. Ľudia sa prestávajú zaujímať o vyššie možnosti uvedomovania si svojho ja. Stále viac im postačuje jednorozmerná zábava. Masové médiá pre vyššie zisky podporujú tento životný postoj. Bauman upozorňuje, že tzv. bývalý väzeň panoptika, ktorý bol vmanévrovaný do roly dodávateľa statkov, sa dnes ocitol v postavení zberateľa zážitkov. Presnejšie povedané, človek je čoraz častejšie zberačom prežívaní. Nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí, je, že hoci do budúcnosti bude človek postmodernej epochy zbieranie zážitkov o prežívaní stupňovať, nikdy z nich nedosiahne konečný pocit uspokojenia. Tento fakt veľmi úzko súvisí s ekonomickou premisou, ktorá vraví, že ľudské potreby sú špecifické v tom, že vždy predbiehajú naše skutočné možnosti. Preto budú ľudia čoraz intenzívnejšie pociťovať frustráciu či prázdnotu. Takýto stav môže viesť až k čiernemu scenáru prehlbovania beztvarej nepremýšľajúcej masy. Jej členovia budú ľahko manipulovateľní. To okrem masových médií a ich vlastníkov bude vyhovovať aj samotným politickým reprezentantom. (Ne)reprezentatívna demokracia Bezduché „masovenie“ spoločnosti bude znamenať aj odbočenie z hlavnej cesty záujmu o svoju vlastnú politickú či občiansku kompetentnosť do nikým neoznačenej slepej uličky „uzabávania sa“ až k vlastnej smrti. Masy sa budú chcieť zabávať. To nebude znamenať, že masová spoločnosť bude zábavná. Pôjde skôr o smiech cez slzy. Smiech, ktorý sa bude snažiť zakryť všade prenikajúcu zúfalosť a dezilúziu. Masová spoločnosť nechce riešiť problémy. Chce sa smiať. Nemá rada kultúru, ale uniformnú zábavu. Jej príslušníci nechcú rozmýšľať, ale konzumovať, lebo keď konzumujú, nemusia premýšľať. Takáto spoločnosť stimuluje všeobecnú apatiu, ktorá predstavuje pomyselné kladivo demokracie. Masa je novodobé lákadlo. Človek chce byť jej príslušníkom, členom postmodernej uniformnej armády. Človek nechce vybočovať z jej osídiel. Zahnutie vedie vylúčeniu. Príslušník masy ľahko podľahne nástrahám reality podávanej v médiách. Tá však v našej epoche už takmer vôbec nepostihuje skutočnosť. Spomínaný fakt potvrdzuje aj udalosť, ktorá sa v literatúre venujúcej problematike masových médií uvádza dosť často. V roku 1938 sa na americkej rozhlasovej stanici vysielala dráma Orsona Wellesa s názvom Vojna svetov. Toto vysielanie však bolo natoľko presvedčivé, že zapríčinilo milión Američanov zachvátila panika, lebo uverili, že Marťania skutočne zaútočili na Zem. Vedci vzápätí začali skúmať, čo zapríčinilo takéto správanie sa a ako sa tomu dá v budúcnosti ubrániť. Hadley Cantril z Princetonskej univerzity prišiel so záverom, že schopnosť kriticky myslieť je v tejto súvislosti kľúčovým faktorom. Ľudia s lepším vzdelaním skôr neuveria, že vysielanie sprostredkúvajú vždy realitu. Tieto fakty poukazujú na nevyhnutnosť zabezpečenia a podpory vzdelanosti členov masovej spoločnosti. Okrem školského systému tomu môžu pomôcť paradoxne samotné masmédiá. Tie totiž okrem negatívnych účinkov plnia aj pozitívne úlohy. Jednou z najvýznamnejších je ich vzdelávacia funkcia. Vzdelávanie médiami Rozvoj gramotnosti súvisel s objavením sa tlače. K zmenám hodnotového systému ľudí prispelo aj využívanie rozhlasu a televízie či v súčasnosti internetu. Médiá sú jedným z najdôležitejších socializačných činiteľov a na proces osvojovania si hodnôt a noriem spoločnosti majú veľký vplyv. Podľa expertky na vzdelávanie prostredníctvom masmédií Evy Polákovej využívanie masovokomunikačných prostriedkov a celého spektra medializovaných obsahov v inštitucionalizovanom vzdelávaní vychádza z teórie učenia. Táto teória prízvukuje, že učenie je založené na zmyslovej skúsenosti. E. Poláková v knihe Prostriedky masovej komunikácie zároveň upozorňuje, že takáto skúsenosť môže byť pre ľudí prvotným prameňom informácií o samotnom svete. Ľudí môžu masmédiá účinnejšie viesť k demokracii a rešpektovaniu občianskych práv a ľudských slobôd. Médiá cieleným pôsobením dokážu upevňovať záujem o veci verejné a vyvolať rast občianskej aktivizácie. Takéto pôsobenie médií môže znamenať prínos najmä pre deti a mládež. Stojí za to pouvažovať o obnovení výchovného a vzdelávacieho vysielania verejnoprávnych médií, samozrejme, pri dodržaní zásad ideologickej neutrality. Veď v USA chcú teoretici a mediálni experti do toho zapojiť aj tlačové médiá, na čom by v konečnom získali aj vydavatelia. Ak by ľudí dokázali priviesť k čítaniu novín už od ich mladosti, neskôr by menej uprednostňovali bezduché televízne programy a ostali by verní novinám a časopisom. Odborník na médiá Leo Bogart napísal, že „medzi mladistvými čítanie novín ide ruka v ruke s porozumením a podporou pre slobodu tlače... ich vedomostí o verejných záležitostiach a ich mediálne zvyky sú dôležité pre budúcnosť demokratických inštitúcií, ktoré sú spojené s udržiavaním čítania samotných novín.“ Preto navrhol majiteľom a šéfredaktorom novín, aby svoju pozornosť zamerali na mládež a školy. Mali by si pritom zobrať príklad z alternatívnych časopisov mládeže. Nejde však len o kopírovanie ich tematického zamerania či vizuálu. Musia k tomu pridať vlastnú invenciu a nezabúdať, že aj mladí ľudia sú rôzni. Na ich pritiahnutie nestačí stĺpček o rockovej hudbe. Noviny majú šancu uspieť, ak budú vynikajúco vykonávať svoje tradičné funkcie spravodajstva a vysvetľovania sveta, v ktorom mladí žijú a pracujú. Úsilie o prehlbovanie prínosov médií pri plnení ich pozitívnych funkcií v oblasti vzdelávania môže nepriamo posilňovať demokratické politické systémy. Takýto trend by mohol postupne viesť až k trvalému vzostupu možností participatívnych modelov demokracie. To by pre budúcnosť znamenalo upevňovanie tohto, v súčasnosti najoptimálnejšieho modelu politického systému a jeho ďalšieho prežitia. Autor študuje politológiu
