Príroda v Biblii a kam to vedie

Na samom začiatku Tóry, Biblie aj Koránu je napísané, že Boh poveril práve stvoreného človeka, aby si podmanil zem a vládol nad všetkým, čo sa hýbe na zemi. Neviem, ako vysvetľujú svoje sväté písma rabíni a imámovia, ale slovenskí kňazi prichádzajú s neslýchanou revolučnou myšlienkou, že „idea dominantného postavenia človeka nad prírodou nemá pôvod v Biblii“ (podčiarkuje kurzívou napr. Štefan Šrobár v Slove č. 18/2006 z 3. mája 2006). Ani prví prekladatelia Biblie Luther, Hus a Palkovič ani ich početní učení zlepšovatelia prekladov teda nevedeli, že hebrejské ráh v našom kontexte neznamená panovať, vládnuť ani zotročiť, ale „mať zodpovednosť pastiera za svoje stádo“ – zarazený čítam pravý opak toho, čo som prežíval počas 83 rokov svojho života. Kedy sa zrodila táto opovážlivosť kňazov prepisovať svoju minulosť? Rozprávanie Biblie o stvorení a usporiadaní sveta je dokázateľne mylné z každej stránky. Je samozrejmé, že pisatelia prvých správ o predpokladanom začiatku všetkého nemali ani predstavu o dnešných vedomostiach. Nijako neznižujem hodnotu ich diela. Len mi prosím nevysvetľujte, že šesť biblických dní môže byť šesť rokov, a prečo nie aj šesť miliárd; to ma naučili už na ľudovej škole. Alebo kto sa dnes opováži tvrdiť, že Židia sú vyvolený Boží národ – okrem okupantov palestínskeho územia na západnom brehu Jordánu? Som toho názoru, že v našej spoločenskej situácii, keď v dennej tlači aj mienkotvorných časopisoch vychádzajú celo- aj mnohostránkové komentáre k cirkevným sviatkom v duchu nedeľnej kázne (nedávno bola Veľká noc a na všetkých kanáloch masmédií sa vysvetľoval či pripúšťal nemožný zázrak zmŕtvychvstania!), má byť vypočutá aj druhá strana, ktorá vidí, že na prírodu hľadí Biblia ako na niečo, čo nielenže môže, ale dokonca má človek, najmä Žid, využívať na svoj prospech: „Vyrúbaj ich (Kanaánčanov) posvätné stromy (ašery).“ (Ex 13, 34). Biblie všetkých troch abrahámovských náboženstiev predstavujú človeka ako vrchol stvorenia, ako osobného zástupcu Boha, viceregenta obdareného súhlasom Boha k vláde človeka nad všetkým. Všetko na zemi existuje pre náš úžitok a môžeme si to rozmnožovať, akoby sme boli božími spolustvoriteľmi. Schopnosť ľudí ovládnuť prírodu je daná tým, že človek vie pochopiť povahu ostatného stvorenstva – symbolizuje to jeho schopnosť dať už na počiatku rastlinám i zvieratám mená. Ovládnuť prírodu znamenalo vždy rozvinúť technológie na získanie bohatstva a pohodlia, ťažiac z prírodného prostredia; pri niekdajšom spôsobe poľnohospodárstva a malom počte kočovníkov a roľníkov napr. v oblasti dnešnej Palestíny bola ľudská tvorivosť úplne v súlade s prírodnými procesmi. Dnes je situácia celkom iná. Dá sa hovoriť o umeleckom skrášlení prírody stavbami tisícov hotelov pre turistov na plážach všetkých teplých morí celého sveta? Milióny turistov na týchto plážach – rovnako ako monokultúry kukurice v Brazílii od obzoru k obzoru či monokultúry sóje v USA pokiaľ len oko dovidí a nedbám, aj buldozérmi nahrnuté vinohrady na úbočiach švajčiarskych Álp sú bezpochyby prejavy ovládnutia Zeme človekom v zmysle slov Biblie: „Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1, 28). Po dlhom kľukatom pochode západnej civilizácie k osvietenstvu, industrializácii a súčasnej globalizácii musel prísť Rímsky klub, museli prísť zelení, až potom sa k nim pridali ostatní ľudia. Nakoniec aj kňazi. Biblia hovorí, že Boh stvoril človeka, muža aj ženu na svoj obraz. (Pozor, to sa dosť nezdôrazňuje: Boh nie je teda bezpochyby len mužského druhu, ale aj ženského. Nie je to prvý dôvod na upustenie od výlučne mužskej správy cirkví až po zvolenie prvej pápežky?). Poveril ho podmanením zeme a panovaním nad všetkým, čo je na zemi; zdupľoval to o pár rokov a o pár strán ďalej aj po potope sveta: „Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm.“ (Gn 9, 2-3). Aj tieto verše Biblie sú len doplnením prvotného verša Genezis o stvorení a splnomocnení človeka (1, 26): „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi.“ Z celku týchto veršov odvodzujú kresťania nepravdepodobnou ontológiou zodpovednosť človeka za využívanie prírodných zdrojov. Nemajú to zapotreby, v Biblii sú miesta s opisom normálneho správania sa k zvieratám a prírode ako celku, napr. o ponechaní polí ladom každý siedmy rok (Lv 25, 3-4). Raz kňazi pravdepodobne uznajú, že ako spisovateľské dielo mnohých ľudí má aj Biblia odstavce, ktoré platili len v určitom časovom období; nemá zmysel aktualizovať ich násilnými prekladmi. Nikto vážne nemyslí, že Boh dal ľuďom voľnú ruku robiť na planéte, čo sa im páči – využívať a zneužívať ju, ničiť jej krásy a diverzitu – hoci sa o voľnej ruke v Biblii vyslovene hovorí (Gn 9, 2). „Nemá zem nijaké práva?“ kričia zelení. „A rastliny a zvieratá, vtáctvo a ryby? Kto nám dal právo dolovať, páliť a vraždiť bez ohľadu na prírodu?“ Horšie je, ak z Mojžišovských textov odvodzujú kresťania napr. aj zákaz potratov (množte sa!), celkový postoj k sexuálnej a populačnej otázke, k právam zvierat, dokonca aj k ekonómii. Najmenej sa hovorí o tom, že práve na správe o stvorení stavajú svoje učenie kresťanskí fundamentalisti, najmä ich najextrémnejšia forma teokratickí dominionisti (od dominancia = ovládnutie). U nás sa o nich veľa nevie, ale v USA sú na pochode k uchopeniu moci v štáte. Povedzme si o nich niečo. Pokojnou cestou sa usilujú postupne upraviť zákony Spojených štátov tak, aby zodpovedali učeniu Starého zákona. Využívajúc slobodu náboženstva zakladajú súkromné cirkevné školy, ktoré pripravujú absolventov na prevzatie zodpovednosti za nové politické, náboženské a sociálne usporiadanie spoločnosti na podklade Biblie, čo má byť niečo ako Kráľovstvo božie na zemi, pričom väčšina obyvateľstva cestou evanjelizácie prestúpi na kresťanstvo. Veria, že s božou pomocou sa dosiahne správnym vysvetľovaním bez potreby armád a povstaní eliminácia slobody vierovyznania a slobody vôbec. Veria, že príde čas, keď sa všetky cirkvi, organizácie a kongregácie okrem kresťanských fundamentalistov zakážu, a to vrátane hlavne dnešných evanjelikov a liberálnych kresťanov. Spoločnosť sa vráti do čias starozákonných pravidiel spolunažívania a každý, kto by mimo stien svojho domu praktizoval iné náboženstvo, bude súdený za modlárstvo a popravený. Rúhanie sa, cudzoložstvo a homosexualita budú zločiny a vinníci budú tiež popravení. V Texase navrhujú dvaja konzervatívni kresťanskí pastori, aby sa rovnako postupovalo proti vikánom (novopohanom). Sám Ralph Reed, výkonný riaditeľ hnutia Kresťanskej koalície, kritizuje dominionistov ako najnebezpečnejšiu autoritatívnu ideológiu, ktorá ohrozuje základné občianske práva slobodnej demokratickej spoločnosti. Za prvý prejav dominionizmu sa považuje kniha Francisa Schaeffera (1912 – 1984) A Christian Manifesto (Kresťanský manifest, Westchester 1981), v ktorej dokazuje, že Amerika bola založená ako kresťanský štát, ale humanisti nahradili Boha pojmom ľudského pokroku; volá po potrebe obnovy kresťanskej kontroly všetkých inštitúcií v štáte. (A potom že u nás nie sú dominionisti!). Verš Gn 1, 26 si väčšina kresťanov vysvetľuje ako poverenie miernou vládou nad prírodným svetom. Pre dominionistickú teológiu ide o energickú dominanciu nad všetkým, teda vrátane vlády jedného národa nad všetkými národmi, a teonómia učí, ako sa to má stať: Božie zákony zjavené v Starom zákone sú absolútne, nemenné, objektívne a univerzálne. Všetkých 613 zákonov Pentateuchu, ktoré nadiktoval Boh Mojžišovi, platí pre každého človeka a musia sa z nich stať zákony. Opakom teonómie je autonómia, ktorú dominionisti neuznávajú. Poznajú len dve možnosti: konať podľa vôle božej, t. j. teonómne, alebo so zameraním na človeka, t. j. autonómne. Pretože temer všetci ľudia sú skazení hriešnici, musí ich konanie skončiť zle. Treba ho zakázať, lebo len teonomické činy sú dobré. Odnožou dominionistov sú rekonštrukcionisti (zakladateľ R. J. Rushdoony), volajúci po kresťanskej teokracii s prísnym zákazom všetkého, čo zakazuje Starý zákon. Ešte radikálnejší sú prívrženci hnutia Kresťanská identita, ktoré má staršie korene ako obidve predošlé sekty a líši sa od nich tým, že rasisticky sa pokúša odôvodniť nadradenosť bielej rasy a je silne antisemitské. Nakoniec treba v rámci charizmatických kresťanov spomenúť sektu Kráľovstvo teraz, ktorá učí, že po zhrešení Adama a Evy v raji stratil Boh kontrolu nad svetom a opakovane sa ju usiluje získať späť spoluprácou s vybranými jednotlivcami, s ktorými uzatvára zmluvy. Ich prostredníctvom sa ľudské inštitúcie môžu vrátiť pod božiu kontrolu; má sa to stať pred druhým príchodom Krista na svet pred posledným súdom. Viem, že mnoho čitateľov nenájde v týchto riadkoch zaujímavú tematiku a možno ich ani nedočítajú – ako, ostatne, ani homílie kňazov (rozbory biblického textu čítané pri omši) na stránkach dennej tlače. No skutočnosť, že v našom európskom svete si len málo ľudí praje teokraciu, neznamená, že nakoniec ju neprijmú ako logický záver početných odtieňov vier, názorov a presvedčení, ktoré majú, ani si ich neuvedomujúc. Aj tento pochod Ameriky treba zastaviť. Ak nemá fundamendalizmus viesť k teokracii, musí sa niečo stať. Autor je biológ a publicista