List
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, keďže na moje listy buď neodpovedáte alebo skôr sa vyhýbate odpovediam, nezostáva mi iné riešenie, ako obrátiť sa na Vás otvoreným listom. Na stretnutí s bratislavskými zdravotníkmi dňa 28. marca t. r. odznela z Vašich úst otázka, kde sme boli, keď sa konštituoval štátny rozpočet. Dovoľujem si Vám pripomenúť udalosti minulého roka: 10. septembra 2005 sa zišlo pred Úradom vlády na Námestí slobody v Bratislave viac ako 5-tisíc občanov z celého Slovenska – zdravotníci, zástupcovia stavovských organizácií a odborov v zdravotníctve, zástupcovia pacientov a dôchodcov. Sformulovali svoje požiadavky práve preto, lebo sa zostavoval štátny rozpočet. Mysleli sme si, že budeme mať aký-taký vplyv na jeho zloženie. Listom zo dňa 20. septembra 2005 som Vám zaslal požiadavky, ktoré vznikli konsenzom zúčastnených. Medzi inými požiadavkami sme žiadali navýšenie platby štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 % z priemernej mzdy v hospodárstve predchádzajúcej jeden rok roku, za ktorý sa platí poistné. List sme zaslali predsedovi parlamentu. Predseda parlamentu dodnes neodpovedal, Vy ste poverili iných štátnych úradníkov odpoveďami, ktoré sme dostali 8. novembra 2005 od ministra financií I. Mikloša a 15. novembra 2005 od Ing. Králika z MZ SR. Našimi požiadavkami sa odpovede zaoberali len okrajovo a vysvetľovali nám, aké „obrovské“ finančné navýšenie zo strany štátu nastane do sektoru zdravotníctva SR. V liste ministra Mikloša zaznela otázka, prečo požadujeme navýšenie platieb štátu zo 4 na 5 %. Nuž preto, lebo do systému by sa dostalo vyše 5 miliárd Sk, ktoré by čiastočne vyriešili problémy slovenského zdravotníctva v prospech slovenských občanov aj zdravotníkov. Žiaľ, naše návrhy zostali nevypočuté. Slovenská lekárska komora spolu s inými stavovskými organizáciami pripravila k „reformným“ zákonom z dielne ministra Zajaca do parlamentných výborov 363 pozmeňujúcich návrhov v paragrafovom znení, lenže vďaka hlasovacej mašinérii slovenského parlamentu ani jeden nebol prijatý, napriek početným diskusiám aj s poslancami klubu SDKÚ. Reforma urobila zo zdravotných poisťovní obchodné spoločnosti, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi, teda peniazmi nás všetkých, čo nemá vo svete obdobu. Prispôsobili sme sa však zneniu zákonov, aj keď máme voči nim veľké výhrady a v októbri 2005 sme začali jednať s poisťovňami o zmluvách, ktoré by ctili zákony SR, t. j. o objednávaní rozsahu zdravotnej starostlivosti a o cenách. Dovtedy platné zákony nám takúto možnosť nedávali. Rokovania boli zložité, ale napokon sme sa skoro dohodli, keď sme dostali 21. februára 2006 zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne prílohu číslo 4 k zmluve, ktorá významnou mierou negovala všetky dovtedajšie rokovania. Rozsah zdravotnej starostlivosti bol postavený na nízkych balíkoch cien, za ktoré musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zabezpečiť celú starostlivosť. Žiadne preplácanie neodkladných výkonov a výkonov vedúcich k stanoveniu diagnózy tak, ako to hovorí zákon. Garanciu zdravotnej starostlivosti mali na seba prebrať poskytovatelia a veľkú časť zdravotnej starostlivosti mali poskytovať na vlastné náklady. Poskytovatelia to však finančne neunesú a doplatili by na to občania SR. Preto sme neodporúčali zmluvy podpisovať. Rozhodnutie jediného človeka, ministra zdravotníctva ako akcionára najväčšej zdravotnej poisťovne zmarilo akýkoľvek dialóg. Je normálne, aby jediný človek rozhodoval o použití verejných prostriedkov v sume viac ako 50 miliárd Sk? Ani toto nemá vo svete obdobu. Listom zo dňa 14. marca 2006 som vyzval Vás, pán premiér, a ministra financií na stretnutie, kde by sme si vysvetlili aspoň základné záležitosti. S ministrom financií sme sa rozprávali po odvysielaní relácie Na telo v televízii Markíza dňa 5. marca 2006. Povedal som mu, že mám návrh, ktorý by zdravotnícke vody upokojil a nezruinoval štátny rozpočet. Medzi džentlmenmi platí aj ústna dohoda, a tak som čakal výzvu na stretnutie. Dodnes čakám márne aj na odpovede na moje listy Vám a ministrovi financií. Ešte vo februári 2003 som po mojom zvolení za prezidenta SLK poslal listom aj faxom ako predstaviteľ najväčšej a najvplyvnejšej stavovskej organizácie v zdravotníctve ministrovi zdravotníctva návrh na stretnutie, na ktorom by sme si určili hranice spolupráce. Minister dodnes nereagoval, stretnutie sa neuskutočnilo a v posledných mesiacoch som už ani ja nemal záujem o stretnutie. Jeho arogantné vyhlásenia o lekároch a lekárskej komore nebudem komentovať. Pritom sa zastávate človeka, ktorý nemá politické krytie. Vy osobne a Vaša politická strana ste prevzali záštitu nad ním a jeho nedotiahnutými reformami. Myslím si, že ste prevzali celú zodpovednosť za SDKÚ. Opýtajte sa občanov a voličov, čo si o tom myslia. Celú záležitosť – keďže ste situáciu okolo slovenského zdravotníctva roky neriešili, a ak, tak zle – ste prebrali na seba. Domnievam sa, že vecný problém, vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami ste Vy a minister zdravotníctva spolitizovali Vašimi tlačovými konferenciami. Rád by som veril tomu, že Vaše tvrdenia boli len výsledkom neznalosti alebo nesprávnej informovanosti. Žiaľ, všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že táto moja viera je mylná. S pozdravom m. prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. prezident SLK
