Pokrútená ekonomika v zdravotníctve
V zdravotníctva sa „krúti – otáča“ relatívne obrovská suma peňazí. Na jednej strane zdravotné poisťovne sústreďujú prostriedky prostredníctvom odvodov zamestnávateľov, pracovníkov i štátu. Pojem pracovníci zahŕňa okrem zamestnancov i samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníkov). Celkové príjmy zdravotných poisťovní stúpli zo 43 miliárd v roku 2000 na 61,7 miliardy korún v roku 2004. Z toho štát uhradil v roku 2000 11,2 mld Sk a v roku 2004 už 18,1 mld Sk. Štát podľa zákona platí zdravotné poistenie za deti, dôchodcov, nezamestnaných i občanov, ktorí sa starajú o deti. V podstate približne rovnaké sumy predstavovali v jednotlivých rokoch aj úhrady za zdravotnú starostlivosť. Konkrétne v roku 2000 nás stála zdravotná starostlivosť 43,6 miliardy korún a o štyri roky neskôr 59,5 miliardy. Zaujímavý je aj údaj o vývoji výdavkov za spotrebu liekov. Kým v roku 2000 sme spotrebovali lieky za 15,2 miliardy korún, v roku 2004 spotreba narástla na 20,1 miliardy Sk. Na zdravotníctvo dávame málo Úhrnný náklad na zdravotnú starostlivosť je súčasťou celkových výdavkov v spoločnosti na tzv. sociálnu oblasť (ochranu). Konzervatívci (Konzervatívny inštitút a Občianska konzervatívna strana), tzv. Združenia daňových poplatníkov (v skutočnosti predstavuje zopár ľudí s neoliberálnym zameraním), Nadácia A. Hayeka, liberáli a neoliberáli požadujú znižovať na Slovensku priestor pre solidárnosť, znížiť odvody na sociálnu sféru i dane. Napriek tomu je zaujímavé, že podiel výdavkov na sociálnu oblasť z HDP patrí na Slovensku medzi nízke. Podľa údajov z roku 2001 bol 19,1 percenta. Ale v „starej“ Európskej únii to bolo až 27,6 percenta. Pritom najvyššie podiely výdavkov na sociálnu sféru boli vo Švédsku (31,4 percenta) a v Nemecku, Francúzsku a Dánsku – medzi 29 a 30 percent. Pochopiteľne, v absolútnom vyjadrení priemerná výška výdavkov na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa, a to v správnom vyjadrení – teda v parite kúpnej sily – bola na Slovensku až extrémne nízka. V roku 2001 dosiahla sumu 2005 eur. V pôvodnej Európskej únii bola vo výške 6 426 euro. Zo „starých“ členských štátov presahovali výdavky na sociálnu ochranu úroveň 7 800 eur vo Švédsku, Dánsku a Belgicku. Mimo hraníc EÚ ju dosiahli aj vo Švajčiarsku a Nórsku. Veľmi zaujímavé je postavenie zdravotníctva a sociálnej pomoci z hľadiska výšky priemernej mesačnej hrubej mzdy. Suma 13 093 korún v roku 2004 „v čistom“ predstavovala 10 481 Sk. Pritom celoslovenský priemer bol 17 042 korún. Čiže priemerná mzda v zdravotníctve a sociálnej pomoci bola o 23,2 percenta nižšia než celkový priemer za hospodárstvo SR. Nižšie priemerné mzdy boli už len v hoteloch a reštauráciách. Úbohé platy zdravotníkov Ukazuje sa, že odmeňovanie pracovníkov vo verejnom sektore neberie štát seriózne, hoci sú to jeho organizácie. Nie je možné sa potom čudovať, že to vedie k pochopiteľným, hoc aj živelným a stochastickým protestom, demonštráciám, štrajkom zdravotníkov, učiteľov či pracovníkov dopravy. V trhovo neriadenej ekonomike odmeňovania práce vidno zákonite vzniknuvšie paradoxy v odmeňovaní pri členení podľa zamestnaní. Konkrétne lekári a ordinári (okrem zubných) mali v roku 2004 priemerný hrubý plat 23 501 korún, zubní lekári 21 263. Naproti tomu však napríklad lekárnici už mali platy vyššie – 24 805 korún. Rozhodnutia v parlamente spôsobili, že obdobne náročné (i keď iného druhu) práce predstaviteľov obcí a VÚC voči práci lekárov boli odmeňované podstatne vyššie. Predstavitelia samospráv totiž dosiahli plat v priemernej výške 42 321 korún. Oproti lekárom bola teda ich práca odmeňované 1,8-krát vyššie. Možno uviesť aj odmeňovanie v súkromnom sektore. Práca odborných zamestnancov v bankách a v peňažníctve je podstatne menej náročná ako u lekárov. Bola však odmeňovaná v roku 2004 v priemernej mesačnej výške 35 854 Sk, čiže 1,5-krát vyššie. Je čo riešiť! Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
