Samosprávne referendá potrebujú zmeny

Nástroje priamej demokracie predstavujú možnosti na obmedzenie prisilného a nebezpečného vplyvu straníckych centrál. Referendum okrem iného občanom pripomína prapodstatu demokracie – moc pochádza od občanov. Aj napriek parlamentnej (zastupiteľskej) demokracii prím zohrávajú voliči, ktorí stále disponujú neprenosným právom i výsadou – vyberať spomedzi seba politikov svojich zástupcov. Hodnotenie doterajšieho využívania referenda u nás poukazuje na neúspešnosť tohto nástroja priamej demokracie, z čoho vyplýva odcudzovanie sa referenda našej demokracii. Politické elity dosiaľ dávali najavo svoj vzťah k nemu veľmi „vlažne“. Až napokon u občanov dosiahli voči nemu averziu. Občania im preto cez referendum „nekecajú“ do ich rozhodnutí a napokon, štyri roky je dlhá doba na to, aby aj zabudli, k čomu sa vlastne mohli (a možno aj mali) vyjadriť. Referendum sa občanom vzdialilo, hoci ich partnerstvo v našom politickom systéme je výsostne žiaduce. Hoci je aj legislatívne stabilné, v samotnej praxi je veľmi labilné. Podoby referenda Uplatňovanie referenda má v politickom systéme SR dve formy. Prvou je to, ktoré vyhlasuje prezident a uplatňuje sa na celom území krajiny. Druhou formou je referendum, ktoré sa uplatňuje v prostredí samospráv a je vlastné lokálnej a regionálnej politike. Aj napriek tomu, že druhá forma referenda je o menšom okruhu zainteresovaných, o typicky miestnych či regionálnych problémoch a rovnako aj o úzko geograficky ohraničených vplyvoch, podmienkou jeho právoplatnosti je taká istá účasť voličov, akú si vyžaduje národné referendum. Ak vyhlásenie referenda žiadajú občania v petícii, počet ich podpisov je v závislosti od druhu referenda odstupňovaný. V prípade miestneho referenda ide o petíciu s podpismi minimálne 20 percenta v prípade regionálneho minimálne 30 percent oprávnených voličov. Pre nadobudnutie právoplatnosti je paradoxne rovnaká podmienka. Účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov! Ak petíciu, v ktorej sa žiada vyhlásenie referenda, podporí svojím podpisom minimálne 350 000 občanov, potom je predseda NR SR povinný predložiť prezidentovi republiky uznesenie parlamentu o jeho uskutočnení. Následne prezident vyhlasuje referendum, ktoré sa do 90 dní uskutoční na celom území Slovenska. Napriek jeho realizácii na celom území republiky je otázka právoplatnosti rovnaká ako v prípade jeho miestnej či regionálnej podoby. Teda miestnych a regionálnych problémov. Nové pravidlá pre referendá v samospráve Pre skvalitnenie lokálnej aj regionálnej politiky treba v ľuďoch prebudiť občanov ako základ demokratickej spoločnosti. Nové pravidlá pre miestne a regionálne referendum nemajú viesť k vybudovaniu referendovej demokracie známej napríklad zo Švajčiarska. Od miery občianskej aktivity však závisí nielen kvalita politikov, ale aj kvalita rozhodnutí. Autormi rozhodnutí sú tak orgány samospráv, ako aj samotní občania. Napríklad svojou aktívnou účasťou v komisiách pri zastupiteľstvách či pripomienkovaním dokumentov, o ktorých samosprávy rozhodujú. Referendum je však zatiaľ málo úspešnou formou participácie. Zmenou právoplatnosti by sa vyriešil základný problém, ktorým je jeho „zelená“ v politickej realite. Zákony o obecnom zriadení a samosprávnych krajoch presne definujú, o akých otázkach môžu občania v referende rozhodovať. Všetky z nich sú dôležité, ale je potrebné rozlišovať ich prvotný a druhotný dosah na fungovanie územných celkov. Rozhodnutie voličov o daňovej politike, zlúčení, rozdelení alebo zrušení obce alebo odvolanie starostu (primátora) či predsedu samosprávneho kraja má oveľa väčší vplyv ako rozhodnutia o prevádzkovom čase alebo správe trhoviska. Preto by bolo treba upraviť právoplatnosť referenda z hľadiska voličskej účasti podľa toho, o akej otázke sa rozhoduje. Účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov by bola podmienená právoplatnosť referenda, ktoré sa týka daňovej sústavy, personálnych otázok a územnej celistvosti. Volebná účasťou minimálne 20 percent oprávnených voličov by bola podmienkou právoplatnosti miestneho referenda a minimálne 30-percentná účasť oprávnených voličov by predstavovala podmienku právoplatnosti regionálneho referenda. Ide o percento voličov potrebné na vyhlásenie referenda petíciou. Uvedenú percentuálnu podmienku môžeme vnímať ako povinnú mieru občianskej angažovanosti. Takouto účasťou by bola podmienená právoplatnosť referenda týkajúceho sa ostatných otázok fungovania samosprávy. Politický aspekt Politický aspekt voličskej účasti a následne reálna právoplatnosť napovedá o dôležitosti citlivého prístupu k využívaniu referenda vzhľadom na relatívne nízky počet podpisov potrebných na vyhlásenie miestneho či regionálneho referenda. Občania by sa nebáli využívať ho len z obavy, že aj tak nebude právoplatné. Jeho „zovšednenie“ však v našich podmienkach nehrozí. Ľudí môžu k referendu inšpirovať tak vládni, ako aj opoziční politici. Po voľbách sa však karta môže obrátiť, preto by si lokálne aj regionálne politické elity dobre uvedomovali bumerangový efekt pri jeho zneužívaní na politické spory. Práve časté referendá by boli z hľadiska zachovania politického vplyvu nežiaduce. Ak by sa stali bežnou súčasťou rozhodovacích procesov, potom by v teoretickej rovine dochádzalo k posilňovaniu priamej demokracie a v praktickej rovine k znižovaniu vplyvu a rovnako aj významu lokálnych a regionálnych politikov. Občania by si oprávnene a logicky kládli otázku: Načo voliť politikov, namiesto ktorých musíme pravidelne rozhodovať? Aj preto môžeme vylúčiť pochybnosti o pričastom využívaní referenda. Jeho uplatňovanie je tiež finančne aj organizačne náročné a výsledok (o právoplatnosti nehovoriac) pred vyhlásením neistý. A to tak z hľadiska jeho iniciátorov, politikov, ktorých by výsledok zaväzoval, ako aj občanov, ktorých by sa výsledok dotýkal. Inak povedané, priveľa adrenalínu, ktorý by zainteresovaní museli často znášať. Napokon, príprava referenda, počnúc organizovaním petície, využívaním voľného času na „politické“ otázky a neistý výsledok, dokazujú, že zastupiteľská demokracia je pohodlnejšia i praktickejšia. Referendové otázky o spoločenských problémoch sa však líšia mierou intenzity, ktorá predurčuje mieru občianskej aktivizácie. Zodpovednosť nad alibizmom Politický alibizmus je chorobou každej formy zastupiteľskej demokracie. Tak ako je vlastný nezodpovedným politikom v parlamentnej či kabinetnej forme vlády, je vlastný aj mnohým politikom v slovenských samosprávach. V nich pôsobia reprezentanti nielen politických strán zastúpených v národnej rade, ale aj regionálnych strán. A politici bez straníckej príslušnosti. Oni i ostatní nespokojní občania môžu iniciovať samosprávne referendum. Jeho výsledok, samozrejme, za predpokladu právoplatnosti, má konkrétny dosah. Každé zlé rozhodnutie rovnako pocítia všetci občania. Zodpovednosť za rozhodnutie je v rukách tých, ktorí zaň hlasovali. Netreba zabúdať, že ich rozhodnutie bolo niečím motivované. Teda i argumentmi a vysvetľovacou kampaňou pred jeho konaním. Nielen v občianskom, ale aj politickom živote má lož krátke nohy. Preto zlé a zavádzajúce argumenty, ktoré si voliči osvoja a na základe ktorých tvoria vlastný postoj k referendovej otázke, majú svojho autora. Tomu hrozí nielen strata dôveryhodnosti, ale riskuje aj svoj politický koniec. Preto bude v existenčnom záujme každého zainteresovaného politika pristupovať k verejnému hlasovaniu čo najopatrnejšie. Prvou podmienkou pre kvalitnú politiku, pochopiteľne, aj na najnižších úrovniach štátu, je zodpovednosť za rozhodnutia. Nekvalita sa vylučuje so zodpovednosťou a rovnako aj kvalita s nezodpovednosťou. Preto potrebujeme ďalší priestor na zodpovedné rozhodovanie v samosprávach. Tento priestor vidím v zmenách uplatňovania miestneho a regionálneho referenda, ktoré sú dôležitým predpokladom naozaj zodpovednej správy územných celkov. Autor je politológ, špecialista na samosprávu