Odbornosť, hodnoty a morálka
Ľudia, ktorí vydržali aspoň sporadicky sledovať domácu politickú scénu, si kladú otázku, prečo sa opozičné politické strany nevedia dohodnúť len na jednom ministrovi, ktorého by spoločne pre jeho nekompetentnosť navrhli na odvolanie. Nádej na úspech takéhoto návrhu by bola oveľa vyššia ako teraz, keď si každá opozičná strana vyberá svoj vlastný terč na odstrel. Takýto prístup, naopak, stmelí rozhádaných koaličných partnerov. Vysvetlením situácie, ktorá pripomína skôr nepodarené kocúrkovo ako reálny politický ring, sú asi nezadržateľne sa blížiace parlamentné voľby, pred ktorými sa chce každá opozičná strana ukázať ako aktívna. Vo volebnom roku už strany myslia najmä na svoj úspech, preto sa len ťažko dohodnú na spoločnom postupe. Priority, ktoré si minulý týždeň schválili strany vládnej koalície, sú preto len povinnou predvolebnou jazdou, bez šance na úspech. Je úsmevné, že strany si na posledný polrok spoluvládnutia vybrali ako prioritu prijatie zákonov, ktoré majú výrazným spôsobom meniť výchovu a vzdelávanie mladej generácie, či fungovanie a financovanie samospráv. Násilné riešenie tzv. výhrady svedomia (KDH) či bezhlavé prijatie zákonov vyplývajúcich z Charty regionálnych jazykov (SMK) zas zapadajú do kategórie jasných ideologických priorít, o ktorých je už vopred jasné, že zostanú len na úrovni zbožných želaní. „Dolaďovanie“ dôchodkovej a zdravotníckej reformy bude zmesou populizmu a ďalších náhodných pokusov na ľuďoch v oblastiach, ktoré mali byť výkladnou skriňou úspešnosti druhej Dzurindovej vlády. Vládni politici budú chcieť dať ruky preč najmä od zdravotníctva, pretože podľa prieskumov vyše dve tretiny občanov vníma situáciu v nemocniciach veľmi negatívne. Prvým krokom pri „liečbe“ zdravotníctva malo byť odvolanie ministra R. Zajaca. Výrazné zmeny nemôže predsa robiť človek, ktorý je za terajší stav zodpovedný, pretože odborné a morálne princípy v rezorte podriadil zisku a osobnej „solidarite“ s finančnými skupinami a záujmy pacientov odsunul na vedľajšiu koľaj. A možno sa za koaličným doladením reforiem v zdravotníctve skrýva len skrytá privatizácia špecializovaných národných zariadení (ústavy srdcových chorôb, onkologické ústavy). Členovia vlády ju zvyknú opúšťať nielen pre zlyhania v riadení rezortov, ale aj pre morálne zlyhania. Minister je totiž aj hlavným nositeľom hodnôt rezortu a nepísaných morálnych princípov. Preto pred niekoľkými rokmi minister zdravotníctva Tibor Šagát abdikoval po tom, čo sa objavili pochybnosti o úrovni starostlivosti poskytnutej bývalému prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Preto nie na návrh politických strán, ale pre obhajobu hodnôt a morálnych princípov by mal po tragickej udalosti spred dvoch týždňov rovnako postupovať aj minister obrany Juraj Liška. Lebo minister reprezentuje nielen stranu a odbornosť, ale aj ľudskosť a dôstojnosť. Autor je politológ, venuje sa politickým analýzam
