Priemerná mzda - výsledok propagandy
Premiér Dzurinda sa v relácií o 5 minút 12 len tak tak stavil s R. Ficom, že priemerná reálna mzda na Slovensku bude k ďalšiemu dňu vyššia ako bola za rok 1998. Bolo zábavné sledovať, ako všetky režimistické masmédiá, a najmä STV, prebrali hneď na druhý deň túto „tému číslo 1“ a v podstate úplnú hlúposť ukážkovým spôsobom propagandisticky nafukovali a donekonečna prepierali. Táto informácia bola hlavnou témou správ a komentárov, a dokonca sa o nej vytvorila v STV diskusia. Na tej sa nezúčastnil nikto, kto by ju mohol dať na správnu mieru. Prvý záver, ktorý sa z tejto „bomby“ urobil, vyznel tak, že Fico ako taký „nehovorí pravdu“. Režimistické médiá Večer sa v STV sa stretli riaditeľ štatistického úradu, redaktor provládneho periodika a redaktor STV. Už uvedenie témy vyzeralo ako začiatok teleshoppingu. A bolo jasné, že táto superspráva je žiarivým dôkazom úspechov nášho pokrokového zriadenia, strán(y) a vlády, ako aj železnou päsťou našej pravdivej propagandy, ktorá na prášok rozdrví všetky demagógie rôznych „komunistov“. Teda nielen Ševca, ale aj Fica či Martinákovej, pripravujúcich na Slovensku puč, ako nás nedávno presviedčal pán premiér. Z úplného nezmyslu sa urobila propaganda spôsobom hodným režimistických masmédií v 50. rokoch. Pritom tieto masmédiá do obludných rozmerov nafúkli niečo, čo ani zďaleka až také podstatné nie je. Nuž čo, topiaci sa aj slamky chytá. Ak tu však takúto funkciu vo vzťahu k vláde plnia práve tieto masmédiá, potom ťažko veriť ich „nezávislosti“ či dokonca „objektívnosti“. Neexistencia masmediálneho pluralizmu je napokon všeobecne známy fakt, ktorým sa tu v podstate ani nikto netají. Tisíce ľudí bez mzdy V tejto súvislosti mi zišiel na um jeden fiktívny, no v tomto prípade platný „zákon“ fungovania spoločenských (konkrétne politických) vzťahov, ktorý by sme mohli nazvať povedzme „Dzurindova veta“: „Úroveň príjmov obyvateľstva sa rovná úrovni režimistickej propagandy, ktorá sa ju usiluje vychváliť a ospravedlniť.“ Popri tomto „geniálnom“ ťahu našej žiarivej propagandy vysvetľujúcej nechápavému ľudu, ako sa mu dobre žije, sa však akosi nespomenul jeden podstatný fakt. Ak je to skutočne tak, že za tento rok by mala byť priemerná reálna mzda na úrovni o cca. 4,5 percenta vyššej ako v roku 1998, to potom znamená, že sa nachádza zhruba na úrovni roku 1970. Teda naša reálna mzda je taká ako pred 35 rokmi. Samozrejme iba, a to treba zdôrazniť, teoreticky. V praxi je tam niekoľko podstatných obmedzení. Tým prvým je samozrejme fakt, že hovoríme o mzde, a teda o príjme ľudí, ktorí nejaký vlastný príjem majú. Je tu aj niekoľko desiatok percent ľudí, ktorí ho nemajú. Nehovorí sa tu o výške príjmov ľudí, ktorí majú sociálne dávky, o tých, ktorí nemajú žiadne dávky, nehovoríme o dôchodcoch, ale ani o študentoch – výška ich životnej úrovne (keďže nemajú mzdu) je daná veľkosťou investícií do verejných statkov a služieb, ktoré sa na nich vzťahujú. Skutočná životná úroveň Bez ohľadu na nich však tento údaj neudáva výšku priemerného príjmu občana SR.A ako som naznačil, neuvádza ani množstvo financií investovaných do verejných statkov a služieb. Znamená to, že občan za niektoré veci v jednom období platí viac a v inom menej, alebo za ne neplatí. Reálna mzda sa počíta ako pomer indexu spotrebiteľských cien a nominálnej mzdy. Čiže ako pomer toho, koľko človek potrebuje na nakúpenie určitých statkov a služieb, a koľko na to dostane. Mnohé veci, za ktoré v minulosti nemusel platiť alebo neplatil toľko, sa však do indexu spotrebiteľských cien zarátať nemusia (napr. poplatky u lekára atď). Súčasťou životnej úrovne je aj charakter funkcie zdravotníctva, školstva, bezpečnosť a mnoho ďalších služieb ktoré, ako je známe, sú u nás v dnešnej dobe poddimenzované. Ak teda hovoríme o reálnej mzde dnes, treba si uvedomiť, že má danú výšku, ale zároveň do mnohých statkov a služieb je investované podstatne menšie množstvo prostriedkov ako napr. v iných obdobiach. Tento ukazovateľ teda nie je ani zďaleka ukazovateľom životnej úrovne ani tých, na ktorých sa vzťahuje. Nezahŕňa všetky prostriedky „investované“ do životnej úrovne. Mzda priemerného človeka A nakoniec, pojem „priemerná mzda“ je dnes veľmi vzdialená od pojmu „mzda priemerného človeka“. Podstatná väčšina tých, ktorí mzdu majú, sa touto „priemernou“ mzdou pochváliť nemôže. Štatisticky ju môže zvyšovať napríklad i extrémny nepomer príjmov manažmentu podnikov a ich zamestnancov. Ak vezmeme do úvahy iba prvé dve vyššie spomínané objektívne obmedzenia, tak potom je realistickejšie skôr to, že priemerný reálny príjem občana SR je na úrovni možno tak roku 1959 ( t.j. cca –23 percent). Podobne ako to, čo sme videli na STV a v iných „superobjektívnych“ masmédiách. Nič z toho, čo sa píše v tomto článku, sa v nich, samozrejme, neobjavilo. Takže: Sláva nášmu „pokroku“ a usilovnej práci „našich“ propagandistov. Autor je študent politológie
