Slovensko vďaka ST znova na chvoste EÚ
Európska komisia tvrdí, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si neplnia všetky povinnosti v oblasti telekomunikačnej legislatívy. Najviac z toho ťaží Slovak Telecom, čo vidieť na jeho hospodárení. Negatívne sa to však odráža na peňaženkách radových občanov. Svedčí o tom aj porovnanie v oficiálnej Správe o implementácii regulačných pravidiel v oblasti telekomunikácií. Určite poznáte vzdychanie vedenia firmy Slovak Telecom (ST) o tom, ako ho všetci tlačia do kúta a ako z nich chce každý vytĺcť len a len peniaze, najmä tí zlí alternatívni operátori, ktorí zlížu smotanu v podobe lukratívnych zárobkov na „poslednej míli“ a úbohému ST ostane len labu lízať na „halierovej“ ryži. Opak je však pravdou! Nijaké zníženie cien pre zákazníkov Prvé výsledky v najnovšej správe Európskej únie za rok 2004 pod názvom „10th Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package“ (10. správa o implementácii regulačného balíka v oblasti telekomunikácií) naznačujú pravý opak. Po prepočítaní ceny v eurocentoch za minútu sa v tabuľke ocitlo Slovensko na konci tabuľky vďaka ST, Telekomunikačnému úradu (TÚ SR) a prieťahom v súdnych konaniach. Od tejto ceny sa potom odvíja výsledná cena, ktorú si alternatívny operátor zloží ako cenu za minútu prepojovacích poplatkov plus marža. Jednoduchou matematikou potom dostaneme pri kurze EUR/SKK 38,975 zo dňa 19. 7. 2005 asi 1,19 SKK za minútu, ktorú alternatívny operátor musí zaplatiť ST. Ak má byť alternatívny operátor ziskový, potom sa výsledná cena bude pohybovať okolo dvoch korún, čím nemôže konkurovať monopolu ST. Pre zákazníkov to znamená len minimálne alebo vôbec nijaké zníženie ceny hovoru. Na spresnenie treba uviesť, že tieto prepojovacie poplatky sa zaviazal platiť spoločnosti Slovak Telecom len jediný alternatívny operátor, ktorý s ST takúto zmluvu podpísal. Šlo o firmu Connspec Telekom, ktorá síce zmluvu s ST podpísala ešte v novembri roku 2003, prakticky doteraz jej však nezačala konkurovať. Zmluva bola podpísaná po tom, čo Connspec Telekom stihol zaplatiť licenčné poplatky, lebo mu hrozilo odobratie licencie po prvostupňovom rozhodnutí Telekomunikačného úradu o jej odňatí. Oveľa drahšie ako v EÚ Implementačná správa Európskej komisie sa vo svojich štatistikách orientuje iba na poplatky v silnej prevádzke, ktoré sú najdrahšie a najčastejšie využívané, a nezohľadňuje zvýhodnené ceny v čase slabej prevádzky u nijakého operátora, keď majú prakticky všetci telekomunikační operátori nevyťažené siete, a preto ponúkajú interkonekt za zvýhodnené ceny. Čo sa týka prirážky za deficit prístupovej siete, ktorá je zohľadnená v implementačnej správe Európskej komisie, TÚ SR potvrdzuje vysoké nároky ST vo svojom rozhodnutí č. 331/14/2004 o určení technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie takto: „Porovnaním priemernej minútovej ceny podľa návrhu spol. ST a priemernej ceny v EÚ úrad zistil, že ceny požadované spol. ST predstavovali 3,5-násobku v prípade miestneho ukončenia, 3,25-násobku v prípade ukončenia cez jeden tranzit a 3,15-násobku v prípade ukončenia cez dva tranzity v porovnaní s priemerom EÚ. Pri vylúčení deficitu prístupovej siete ceny požadované spol. ST predstavovali dvojnásobok, v prípade miestneho ukončenia, 2,2-násobku v prípade ukončenia cez jeden tranzit a 2,5-násobku v prípade ukončenia cez dva tranzity v porovnaní s priemerom EÚ.“ A to sme ešte nezačali uvažovať o prerátaní cien prepojovacích poplatkov podľa parity kúpnej sily obyvateľstva, z čoho by sme boli frustrovanejší ešte viac. Stanovisko ST „Ceny uvedené vo Vašom článku sú spracované na základe údajov z júla 2004 a v tejto chvíli už nie sú aktuálne. V mesiaci august 2004 totiž Telekomunikačný úrad SR na základe druhostupňového rozhodnutia zareguloval fixné terminačné poplatky. Výška poplatkov je zverejnená na stránke TÚ SR. Zmluvy, ktoré boli uzavreté s alternatívnymi operátormi, rešpektujú zaregulované ceny, ktoré boli úradom znížené použitím benchmarkovej metódy. Tieto ceny vychádzajú z úrovne cien v ostatných krajinách Európy (konkrétne pôvodných 15 krajín EÚ), po zohľadnení jedného z rozdielnych faktorov oproti týmto krajinám, a to konkrétne nízkej miery penetrácie,“ píše v oficiálnom stanovisku riaditeľ pre komunikáciu ST Ján Kondáš. “Spomínaná implementačná správa EÚ porovnáva výšku cien za termináciu v silnej prevádzke. Porovnanie však nezahŕňa fakt, že v SR v rámci interkonektu existujú tri časové okná, zatiaľ čo v prevažnej väčšine krajín EÚ sú ceny rozdelené len do dvoch časových okien. Ak by sme teda chceli detailne porovnávať terminačné ceny a vyvodzovať z nich závery, je nevyhnutné prerátanie cien terminácie v SR na dve časové okná alebo porovnávať priemer, a nie iba cenu v silnej prevádzke.“ Varovanie Európskej komisie Európska komisia odoslala listy jedenástim členským štátom Európskej únie, ktoré nezvládli riadnu implementáciu pravidiel EÚ v oblasti elektronických komunikácií, vrátane telekomunikácií. Do ďalšieho kola priestupkových konaní vo veci porušenia zmluvy sa dostali tieto členské štáty: Česká republika, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Fínsko. Medzi hlavné nastolené problémy patrí nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov, požiadavka prenosnosti čísel a kompletných zoznamov odberateľov služieb, udeľovanie štatútu poskytovateľov „univerzálnych služieb“ a prístup na európske núdzové číslo 112. „Pravidlá EÚ, ktoré otvárajú vnútroštátne telekomunikačné trhy, musia byť úplne a správne implementované, ak majú európski spotrebitelia získať prístup ku konkurencieschopným elektronickým komunikačným službám, akými sú napríklad vysokorýchlostné pripojenie na internet a cenovo dostupná mobilná komunikácia,“ skonštatovala komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová. „Naším cieľom je splniť úlohu a čo najskôr dobudovať vnútorný trh v tomto kľúčovom sektore hospodárstva.“ Svetlá budúcnosť? Našťastie sa blýska na lepšie časy. Od 1. marca 2005 totiž prepojovacie zmluvy s ST podpísali siedmi alternatívni operátori, ktorých prepojovacie poplatky sú výrazne nižšie než v prípade Connspec Telekomu. Môžeme teda očakávať, že ďalšia správa o implementácii telekomunikačných smerníc Európskej únie na rok 2005 zlepší pozíciu Slovenska v štatistikách a konkurenčný boj na Slovensku v oblasti poskytovania verejne telefónnej služby sa v tomto roku už naozaj začne. Autor publikuje na portáli Inet.sk
