Namiesto stratégie akýsi zoznam priorít
Autori nepredložili skutočnú stratégiu, ale akýsi zoznam priorít, ktorý vychádza z ich súčasných aktivít a stavu poznania vecí, no nie zo zhodnotenia súčasného stavu a opísania cieľového stavu. Autori sa snažia týmto dokumentom petrifikovať svoj prístup k reformám spoločnosti (akoby žiadny alternatívny prístup neexistoval) a z tohto pohľadu si pripravujú argumenty pre nutnosť svojej volebnej reprodukcie. V stratégii sa len okrajovo spomína cieľ Lisabonskej stratégie zvýšiť zamestnanosť a cieľ zvýšiť sociálnu súdržnosť spoločnosti sa nespomína vôbec (ten prvý cieľ redukujú na podporu trhového prostredia a ten druhý na podporu chudobným pomocou sociálnej siete). Pripusťme, že úmysel autorov bol úprimný a chceli vytvoriť stratégiu, s ktorou bude môcť pracovať aj vláda po roku 2006. Sami chceli štruktúrovať dokument tak, aby v každej oblasti ponúkli víziu, ciele a kroky, ako ich dosiahnuť. Z dokumentu však nie je jasné, čo je vízia, čo sú ciele, namiesto toho používajú slovo „priority“ a formuláciu „je potrebné“ pre kroky, ktoré podľa nich treba uskutočniť. Chýba skutočná vízia pre tú-ktorú oblasť formulovaná ako opis cieľového stavu, kam sa chce Slovensko dostať, a opis cieľov, ktoré chce dosiahnuť v roku 2010 vrátane indikátorov a ukazovateľov, ktoré umožnia posúdiť, či ciele boli naozaj dosiahnuté (mnohí z autorov o takýchto indikátoroch (angl. benchmark) radi hovoria, ale v tomto dokumente ich nepoužívajú napriek tomu, že Lisabonská stratégia EÚ ich obsahuje). Bez merateľných kritérií a zhodnotenia súčasného stavu stoja priority stratégie vo vzduchoprázdne, neberúc do úvahy reálnosť dosiahnutia želaní jej autorov do roku 2010. Ak má dokument predkladať do vlády podpredseda vlády pre integráciu spolu s podpredsedom vlády pre ekonomiku a ministrom financií, nie je jasné, prečo sa podpredseda vlády pre integráciu na jeho príprave nepodieľal. V dokumente sa nespomínajú ani práce, ktoré už vo vláde a jednotlivých ministerstvách boli vykonané pri realizácii Lisabonskej stratégie EÚ prijatej v roku 2000, ani fakt, že pre jarný summit EÚ pripravuje vláda správu o stave realizácie stratégie na Slovensku. Vzhľadom na to, že dokument trpí systematickými chybami opísanými v tejto časti, nemá asi veľký význam dávať pripomienky ku konkrétnym oblastiam, pretože ich treba metodicky prepracovať. Napriek tomu uvádzame niektoré zásadné poznámky aj k tomu.
Moderná vzdelávacia politika Táto časť ignoruje Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 – 20 rokov pod názvom Milénium, schválený vládou v roku 2001, ktorý obsahuje konkrétne ciele, ktoré chce Slovensko dosiahnuť napr. v počte maturantov, v posilnení sektora všeobecného vzdelávania na stredných školách, v predlžovaní školskej dochádzky, v počte vysokoškolákov, ale i v obsahovej reforme vyučovania na základných a stredných školách, s ktorou si súčasný minister školstva nevie rady. Jedným z cieľov by mohlo byť vytvorenie systému celoživotného vzdelávania, udržanie vysokého počtu detí prechádzajúcich predškolskými zariadeniami, ako aj vysokého počtu absolventov stredných škôl všetkých druhov. Ciele v oblasti vysokého školstva by mali vychádzať z Bolonského procesu, ktorého je SR od začiatku účastníkom a ktorý formuluje vysokoškolské vzdelanie ako verejnú službu, definuje cieľ zvýšiť počet študentov bakalárskeho stupňa a diverzifikovať aj poskytovanie vysokoškolského vzdelávania. Málo konkrétni sú autori v oblasti zvyšovania podpory z verejných zdrojov na sektor vzdelávania, hoci príklady v tomto smere existujú. Podporujem stanovenie cieľa pre vytvorenie nástrojov na posudzovanie kvality vzdelávacích inštitúcií na všetkých stupňoch. Treba zosúladiť ciele v oblasti vzdelávacej politiky s cieľmi v oblasti informačnej spoločnosti, kde sa píše o vytvorení modernej školy, pričom tento pojem sa spája iba s využívaním informačných a komunikačných technológií v škole, čo je veľmi úzkym chápaním zmeny obsahu vzdelávania. Veda, výskum a inovácie V tejto oblasti považujem za dôležitý reálny pohľad na financovanie z verejných zdrojov pre túto oblasť a zvyšovanie podielu súkromných investícií premyslenými opatreniami. Cieľ lisabonskej stratégie EÚ poskytnúť 3 % HDP, z toho 1 % verejné zdroje a 2 % súkromný sektor, považujem na Slovensku do roku 2010 za nereálny, vzhľadom na podiel verejných zdrojov okolo 0,4 % a podiel súkromného sektora okolo 16 %. Aj tak však treba definovať cieľový stav verejnej podpory vedy, výskumu a inovácií v roku v roku 2010, veď ministerstvo financií už dnes plánuje finančný výhľad až do roku 2009. Autori stratégie by mali jasnejšie definovať aj cieľ dosiahnuť zvýšenie súkromných investícií konkrétnymi krokmi zo strany štátu (európske dokumenty uvádzajú viac nástrojov, ako uvažujú autori stratégie). Za pozitívne považujem uznanie potreby podpory inovácií v podnikateľskej sfére z verejných zdrojov, ako aj jej inštitucionálne doriešenie, pretože cieľom musí byť rovnovážny stav medzi podporou základného, aplikovaného výskumu a vývoja a podporou inovácií. V stratégii sa málo hovorí o podpore vedeckej infraštruktúry a o kvalite vrátane podpory špičkových tímov, dosahujúcich vynikajúce medzinárodne porovnateľné výsledky. Autor je vysokoškolský učiteľ a bývalý minister školstva
