Médiá a politika
Svet profesionálnych hovorcov a zabávačov vtrhol aj na naše obrazovky a obsadil miesta, ktoré donedávna patrili politikom. Publikum má tendenciu vnímať tento jav s istou úľavou – čím menej sme spokojní s verejnými službami (zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť) spravovaných politikmi, tým radostnejšie si ofukujeme ilúziu, že, keby to bolo možné, dokázali by sme sa k politicky spravovaným a verejne vlastneným službám obrátiť chrbtom. Dôsledkom tejto ilúzie však paradoxne nie je zvýšený občiansky záujem o veci svoje vlastné i verejné, ale naopak, únik do pasivity. Pre politikov je pasívny občan výhrou: odklon od politiky značí nepriamo vyjadrený súhlas s typom jestvujúcej vlády, ktorá nemá čo získať, ale mohla by stratiť, keby sa jej voliči chceli aktívnejšie zapojiť do procesu rozhodovania. „Ľudia (to jest diváci STV) začali rezignovať na politiku... Ukazuje sa, že nechcú sledovať politiku vo veľkej miere,“ tvrdí generálny riaditeľ televízie verejnej služby. Poslancom sa to asi celkom pozdalo, a pri hlasovaní k novele zákona o STV, ktorá by verejnoprávnu televíziu zaväzovala naplniť desať alebo aspoň päť percent vysielacieho času pôvodnou domácou tvorbou „podržali“ súčasný manažment a novelu odmietli. Do omrzenia sa môže reprodukovať nudný stereotyp nedeľnej O 5 minút 12, produktu bez farby, chute a nápadu, kde sú dôležitejšie aférky politikov, ktorí sa podriekli a strelili capa, než volebné programy, kvôli ktorým sme im dali hlas. Pritom máme poruke aj keď nie ideálny, ale našej mentalite a kultúre veľmi blízky príklad, ako si zachovať správnu mieru obrany a pestovania verejného záujmu, ako aj vzor donedávna príbuznej televíznej kultúry, na tvorbe ktorej sa v minulosti podieľali aj ľudia z STV. Kde asi dnes sú? Česká televízia nám tento príklad názorne poskytla v priamom prenose programu Elsa (ČT 1, 30. 10.), čo je názov prvý raz udeľovanej ceny pre všetky české televízie, vrátane komerčných. Elsa (podľa mena levice zo známeho seriálu) má byť dôstojným pendantom filmového Českého leva, a hneď skraja sa vidí, že bude. Zjavne aj vďaka kvalite a kultúrnemu významu získalo podujatie sponzora z domáceho prostredia. Ctiteľov dobrej publicistiky mohlo potešiť, že vo svojej kategórii zvíťazil program verejnoprávnej Českej televízie Udalosti a komentáre, ktorý sa bez nadbytočnej inovácie a najmä bez zmeny vynikajúcich moderátoriek (Daniela Drtinová a Veronika Sedláčková) vysiela v takmer rovnakej podobe dlhé roky. S pravidelnou priemernou sledovanosťou 350-tisíc divákov. V porovnaní so slovenskou zvolila verejnoprávna Česká televízia opačnú koncepciu zachovania charakteru verejnej služby: nepodkladá sa konkurenčným komerčným televíziám ústupkami dobrému vkusu a znižovaním nárokov na kultúrnu úroveň vysielaných programov, ale povzbudzuje dokonca konkurenčných vysielateľov k tvorbe a k súťaži o kvalitnú publicistiku a zábavu.
