Racionalizácia bezpečnostných služieb zabezpečí ich efektivitu

Udalosti v oblasti bezpečnosti SR, vyhlásenia a informačné správy najvyšších funkcionárov bezpečnostných zložiek v poslednom období nie sú konformné. Nie je to tak dávno, keď podľa nich a správ predkladaných verejnosti a parlamentu pokladali možnosti ohrozenia bezpečnosti SR teroristickými útokmi za málo pravdepodobné. Slovenské podsvetie by podľa týchto informácii malo byť už niekoľkokrát rozbité alebo natoľko zdecimované, že by údajne nebolo akcieschopné. Situácia na základe najnovších dostupných prognóz SIS, ale i skutočných udalostí akoby doznala zásadné zmeny. Je to skutočne tak? Výrazne sa zmenilo bezpečnostné prostredie SR alebo regiónu? Má globálny terorizmus záujem o náš priestor? Mení sa slovenské podsvetie, čo sa týka jeho záujmov a štruktúr? Verejnosť z hľadiska bezpečnosti občanov očakáva od inštitúcií, ktoré majú zákonnú zodpovednosť za ich bezpečnosť, na tieto otázky jasnú odpoveď. Pravda je taká, že na uvedené otázky sa nedá jednoznačne odpovedať. Existuje množstvo pre a proti. Pri hlbších analýzach problematiky a porovnávania vo svete, a hlavne v okolitých štátoch, možno povedať, že bezpečnostné prostredie SR a nášho regiónu sa významne nezmenilo. Nie sú žiadne podstatné znaky (skutkové ani informačné), že teroristi o náš priestor prejavili záujem. Slovenské podsvetie sa tiež nemení, i keď strieda svojich bossov, niekedy i záujmy činnosti. Na mieste je otázka – čo sa teda stalo? Odpovedí a súvislostí je pravdepodobne viac. Jednou z možných odpovedí je aj to, že SIS vstúpila do politického boja, a to nie celkom úspešne. Hoci sa kauza skupinka skončila odvolaním riaditeľa NBÚ, zároveň významne oslabila SDKÚ a koalíciu vôbec. Kauza odpočúvania pomohla predsedovi ANO do kresla ministra hospodárstva, zároveň vytvorila podmienky vo vláde na vyhlasovanie všetkého, na čom sa SDKÚ a ANO dohodnú. V konečnom dôsledku však tieto kauzy oslabili SIS o rozpočtované finančné prostriedky. Ďalšia odpoveď je, že ministerstvám vnútra a spravodlivosti pod vedením KDH sa nedarí celkom úspešne doviesť do konca najmä ekonomické, ale i politické kauzy v podobe súdnych rozhodnutí. Takýmto možným príkladom je prípad nebankových inštitúcií alebo prípad Majský či Lexa, ktorého dokonca súdy oslobodzujú, masoví vrahovia (Pápajovcov) sú prepúšťaní na slobodu bez rozhodnutia súdov a ani deblokácie ruského dlhu na ministerstve obrany nie sú doriešené a podobne. Verejným tajomstvom sa stal aj vzájomný boj SIS, polície a justície. Nakoniec to potvrdil aj generálny prokurátor. Tento vzájomný rezortný, stranícky, ale i mocenský boj pravdepodobne poodhaľuje to, že v ňom ide aj o peniaze zo štátneho rozpočtu. Za zvýšením rozpočtu na rok 2005 a prípadne na ďalšie roky (výhľadovo až tri) pre SIS, ministerstvo vnútra, ale i spravodlivosti môžu byť aj udalosti posledných týždňov. Nežiaduce vzájomné vzťahy pri tých posledných, ktoré vyšli na povrch, asi tiež nie sú náhodné. Až po vražde „Čongyho“ v Petržalke bola vyžadovaná správa SIS pre ministerstvo vnútra o situácii v podsvetí. Prečo nie pred ňou? Udalosti na pošte v Petržalke – prečo SIS nebola z ministerstva vnútra včas informovaná? Asi ju nepotrebuje, veď má dostatok vlastných spravodajských informácií – kriminálne spravodajstvo, spravodajstvo pohraničnej polície, finančnej polície atď. Pri hlbšom zamyslení a analýze môžu mať tieto udalosti dva zásadne ciele. Prvým je dokázanie, že v oblasti spravodajských informácií má dominantnejšie postavenie rezort vnútra, a preto sú jeho požiadavky na zvýšenie rozpočtu opodstatnené. Druhým je podpora požiadaviek na vytvorenie superministerstiev podľa návrhu ministerstva spravodlivosti, teda v konečnom dôsledku začlenenie SIS do rezortu vnútra. Neefektívne vydávané finančné prostriedky na spravodajské informácie však vedú k zásadnej požiadavke na ich zefektívnenie. Prax ukazuje na nevyhnutnosť racionalizácie spravodajských služieb na Slovensku, pretože sa navzájom „požierajú“. Ich činnosť nie je koordinovaná, a predovšetkým nie je pod dostatočnou parlamentnou kontrolou. Príkladom koordinácie a kontroly spravodajských služieb môže byť aj model Veľkej Británie. Potreba koordinácie je takisto svojím spôsobom prezentovaná aj požiadavkou SMK na vytvorenie samostatného orgánu na riadenie a kontrolu odpočúvania. Je tu však racionálnejšia myšlienka – zastrešiť všetko pod jednu strechu – no a model Veľkej Británie fungujúci mnohé desaťročia tieto požiadavky napĺňa. Nie je to len požiadavka efektívneho vynakladania finančných prostriedkov verejných financií, otvorenosti parlamentnej kontrole, ale aj presadenia demokratických princípov riadenia spravodajských služieb, prípadne silových štruktúr štátu. Autor je bezpečnostný analytik