Na vrchol Olympu zasadol Veľký brat
Hádajme, čo by mohlo byť najväčšou vojenskou operáciou gréckych ozbrojených síl od skončenia 2. svetovej vojny? A k tomu najmohutnejšou bezpečnostnou akciou, akú kedy Grécko poznalo? Odpoveď nehľadajme v učebniciach dejepisu. Stačí zapnúť televízor. Bežia olympijské hry. Grécka metropola (vrátane jej prístavu Pireás) je v auguste 2004 najstráženejším mestom pod slnkom. Chráni ho 70 000 policajtov a vojakov, vojnové lode, ponorky, krížniky NATO, protivzdušná obrana vyzbrojená raketami Patriot, radarovými lietadlami AWACS a stíhačkami atď. K tomu zahraničné bezpečnostné oddiely – americké, britské, izraelské a ďalšie. Človek sa tam môže – a podľa želania usporiadateľov aj má – cítiť dokonale bezpečne. Táto premisa dokonalosti je absurdná. Už starí Gréci pri zrode Hier v roku 776 pred n. l. vedeli, že dokonalosť nie je dostupná smrteľníkom, ale bohom. Napriek tomu grécka vláda investovala asi vyše miliardy eur do komplexného systému ochrany bezpečnosti. Dych vyráža jeho technická dokonalosť, samozrejme, relatívna, pretože aj ten najvyspelejší bezpečnostný systém je len taký pevný, aké pevné je jeho najzraniteľnejšie ohnivko. Tým zostáva v kolíske našej európskej civilizácie ľudský faktor. Nepredvídateľný a nezmapovateľný. Pre technokratických bezpečnostných a vojenských plánovačov predstavuje kaz odstrániteľný nasadením naprogramovateľných robotov, ale tak ďaleko sme ešte technologicky nevyspeli. Milióny sympatických Grékov sa za svoje ľudské chyby (naozaj chyby?) nehanbia. Voči predpisom zaujímajú oveľa uvoľnenejší postoj ako nervózni a úzkostliví severania alebo tragickými skúsenosťami poučení moderní Izraelčania. Grécki policajti a strážcovia zaodetí do uniforiem, ovešaní zbraňami a vysielačkami a navyše často obrnení nepriestrelnými vestami sa v bezmála 40-stupňových horúčavách príliš nepretrhnú. Svoje povinnosti berú zo stoického nadhľadu, ktorý nám európskym severným barbarom priniesli ich múdro uvažujúci predkovia. Že nevedeli, čo je to terorizmus a hrozby teroru? Táto otázka prezrádza, akí sme ignorantsky namyslení. Stačí otvoriť kvalitný slovník a dozvieme sa, že slovo teror definovali už starí Rimania a pred nimi starí Gréci – a pred nimi starí Indovia. Ich posvätný jazyk sanskrit toto slovo zaviedol ako „trasati“. A znamenalo – prekvapí nás to? – dnešnému Slovákovi a Čechovi zrozumiteľné „triasť sa“. Kto sa potom od koho môže všeličomu priučiť? Britský denník Sunday Mirror priniesol senzačné odhalenia o laxnosti aténskych usporiadateľov LOH, ktorí zamestnali jedného reportéra ako šoféra subdodávateľskej firmy bez toho, aby ho dostatočne preverili. Získal tak prístup k prominentným návštevníkom vrátane Tonyho Blaira a keby bol teroristom, mohol ich napadnúť. Výsmešne kritizoval aj gréckych kontrolórov, ktorí neobjavili ním podstrčené vrecká s imitáciami výbušnín. Jeho logický reťazec vychádzal z predpokladu, že absolútna bezpečnosť sa dá dosiahnuť a že cesta k nej vedie cez utužovanie kontrolných mechanizmov. Ak nič nikdy nikomu neunikne, tak budú na nás tí teroristi krátki. Aténski usporiadatelia a grécka vláda zverili svoj osud technike. Nad jej podobami, vlastnosťami a súčinnosťou nám od prekvapenia klesá sánka. Stačí spomenúť najviditeľnejší symbol Veľkého brata – 61 metrov dlhú vzducholoď Skyship 600. Neslúži na farebné dymové maľovanie reklamných hesiel hlavných komerčných sponzorov typu „pite Coca Colu“ (hoci by aj to hravo dokázala) po oblohe, ale na vizuálne, zvukové, pachové a elektronické monitorovanie priestoru pod sebou. Jej citlivé senzory zachytia vo vzduchu stopy rádioaktivity a prítomnosti chemikálií, baktérií a vírusov. Je prepojená s monitorovacími sústavami na zemi, vo vzduchu a na mori. Hrôzu organizácií ako Amnesty International však vyvoláva elektronický mozog vyhodnocovacej centrály. Všetky zozbierané údaje tam vyhodnocuje počítačový megaprogram, aby im dal zrozumiteľnú hlavu a pätu, čiže profilové súvislosti. Záujmom bezpečnosti sa podriadili aj ľudské práva, ktoré sú počas trvania olympiády dočasne obmedzené. Pre Aténčanov znamená pohyb v uliciach mesta peklo. Bezpečnostné prehliadky spomaľujú tok dopravy a frustrujú aj chodcov. Ešteže hustá sieť pouličných bezpečnostných kamier nezdržuje. Bez ohľadu na to, či Hry prebehnú bez teroristických incidentov, alebo nie, by stálo za zamyslenie zvážiť, kam až chceme dopustiť dobrovoľné obopínanie sa špirálou viditeľného i neviditeľného bezpečnostného ostnatého drôtu. Dokážeme si predstaviť, do akých rozmerov sa môže tento trend vyvinúť do roku 2008, keď sa Hry uskutočnia v Pekingu? Čínska vláda zaujíma voči západnému konceptu individuálnych ľudských práv už aj tak skeptický postoj a keď sa ich ľahostajne zriekame my, nebude nás za to kritizovať. Nemožno sa dokonale spoľahlivo obrniť pred všetkými druhmi rizík. Vedia to aj poisťovne a cítime to sami. Dokým sa však nenadýchneme a nezačneme debatovať o tom, že osobné slobody nám stoja za niektoré – a aké – riziká, oko Veľkého brata sa bude ďalej zväčšovať a zaostrovať. Autor je analytik medzinárodných vzťahov
